MAGAZÍN PRE ZDRAVIE - KRÁSA - ŠTÝL - MÓDA A RODINA

IMIDŽ logo Časopis IMIDŽ

[Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....]
Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....
celý článok
[DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO]
DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO
celý článok
[Apríl v lunárnom kalendári a krása]
Apríl v lunárnom kalendári a krása
celý článok
Dnes je piatok 21. 07. 2017 | Meniny má Daniel

DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO

12. Máj 2009, , rubrika: Z praxe psychológa

Rozpad rodiny je bezpochyby nesmiernou traumou pre všetkých jej členov. S určitosťou môžeme povedať, že najviac sa dotýka detí, pre ktoré je ideálne, ak počas svojho vývinu majú zabezpečenú prítomnosť matky aj otca. V prípade rozvodu býva zvykom, že z otca sa v tom lepšom prípade stáva „víkendový“ otec, no sú aj situácie, keď vzťah medzi dieťaťom a otcom zostáva nenaplnený. Nech už má absencia otca v rodine akýkoľvek dôvod, jedno miesto v rodine zostáva hluché, neobsadené. Problém nastáva vtedy, ak sa žena - matka zoznámi s novým mužom, s ktorým sa rozhodne žiť a ocitne sa pred situáciou, ako to povedať deťom a či s tým budú súhlasiť.



Ak žena sústredí výlučne svoj život na deti, môže to byť pre ňu bremeno v období, keď sa deti budú chcieť od matky osamostatniť a založiť si vlastný život. Mnohé ženy si po rozvode alebo strate manžela povedia, že svoj osobný život odložia nabok a obetujú sa pre deti. Rozhodnú sa, že vzniknutú situáciu zvládnu samy, aby im deti neskôr nič nevyčítali. Po určitom období sa však do života ženy začne vkrádať únava, rutina, vytráca sa duševná pohoda, niekedy i zdravie. „Od rozvodu uplynuli štyri roky“, prezradila na prvej konzultácii pani Jela. „S manželom sme mali veľmi konfliktný vzťah, navyše v tom z jeho strany bol aj alkohol. S rozvodom som dlho váhala, no nakoniec som našla odvahu a rozviedla sa. Deti mali v tom čase päť a sedem rokov, dnes má Dušan deväť a Janka jedenásť rokov. Po rozvode to vôbec nebolo jednoduché. Na jednej strane síce zavládol väčší pokoj a odpadol stres z manželovho správania, keď mal vypité, ale na druhej strane som bola na všetko sama. Rodičia mi žijú na Kysuciach, sestru nemám, takže mi nezostávalo nič iné, len všetko zvládať. Detské choroby,manželove neplatenie výživného, problémy v práci. Bolo toho naozaj dosť na jedného človeka. Asi pred necelým rokom som sa zoznámila s mužom, s ktorým si veľmi dobre rozumiem. Má štyridsať rokov, ja mám o tri menej, vôbec nepije a je vdovec. Žije v domácnosti so štrnásťročnou dcérou, o ktorú sa veľmi pekne stará. Pomáha im babka, ale Juraj je veľmi vzorný otec. Tiež to pre neho nebolo vôbec jednoduché, keď mu pred niekoľkými rokmi zomrela manželka a jeho dcére mama. Akosi sme sa našli, je nám spolu veľmi dobre. Martinka ma berie, máme korektný pekný vzťah, ale problém sa vynoril vtedy, keď som svojim deťom naznačila, či ujo Juraj by mohol prísť s Martinkou k nám. Nechcú o tom ani počuť. Chceli by sme sa vziať, ale bojím sa reakcie detí. Neviem, ako im to mám oznámiť, ako sa s nimi o tom rozprávať. Veľmi by som chcela, aby pochopili, že tým ich vôbec neodsúvam na vedľajšiu koľaj, ale že aj ja mám právo na svoj osobný život.“


Často sa stáva, že keď si žena nájde podľa nej toho pravého partnera, deti to takto nemusia vôbec brať. Práve naopak, pohľad detí býva dosť nekompromisný a prísny. Nevlastného otca môžu vnímať ako niekoho, kto im berie matku. Je utópiou očakávať, že deti sa „novému otcovi“
hodia okolo krku hneď na prvom stretnutí. Deti sú pri kontakte s cudzím človekom vo všeobecnosti rezervovanejšie a svoj vzťah k inej osobe si vytvárajú postupne. Čím viac na nich naliehame a sme nedočkavejší, tým pomalšie to pôjde. Náklonnosť si nemôžeme vynútiť, tá sa musí vytvárať krôčik po krôčiku. S pani Jelou sme okrem mnohých iných vecí hovorili aj o tom, že deťom musí dopriať viac času, kým sa zorientujú v tom, kto je vlastne ten muž, v akom vzťahu je k ich mame a v akom vzťahu sa očakáva, že má byť k deťom. Veľmi dôležité je, ako ho ona sama zadefinuje. Či ho deťom predstaví ako nejakého pána, uja, svojho priateľa, či  nevlastného otca. Nie je totiž najlepším riešením usporiadať rovno rodinnú slávnosť, kde by deťom predstavila „nového otca“. Takmer s určitosťou by sa to skončilo fiaskom. Dobrá je postupnosť. Deti sú totiž veľmi senzitívne bytosti a rýchlo vycítia, že v rodine sa zmenil zabehaný spôsob života, žemama je menej doma a trávi čas s niekým iným,nielen s nimi. Môžu mať pocit, že mama pred nimi niečo tají. Neznamená to, že im musí všetko povedať, mala by však prispôsobiť veku detí informácie, ktoré im môžu pomôcť orientovať sa v tom. Pani Jele som sa snažil vysvetliť, že je na nej ako deťom povie, že v jej živote sa objavil niekto, koho má rada, kto má rád ju a s kým chce prežiť svoj život. Deti nesmú z toho nadobudnúť pocit, že ten muž mamu „kradne“ a že ich vymenila za niekoho cudzieho. Preto je vhodná postupnosť, nie veľké oslavy, či oznamy „toto je váš nový otec“. Najprv môže s deťmi prehodiť pár slov, keď príde na návštevu, môže ich odviezť napr. na tréning, hlavne nech je prirodzený. Nie je dobré, ak nasilu
nosí deťom darčeky, je až vtieravý, lebo deti nemajú rady, ak sa im niekto vnucuje, alebo si ich chce „kúpiť“ drahými darmi. Dokážu to rýchlo odhaliť a považujú to za neúprimnosť spojenú s podlizovaním. Hlavne, ak si deti pamätajú na svojho otca, nerady prepúšťajú jeho miesto niekomu cudziemu. Jednou z otázok pani Jely bolo, ako by mali jej deti priateľa volať. „Viete, ich skutočný otec sa o nich takmer vôbec nezaujíma. Párkrát im zavolá, väčšinou, keď majú nejaký sviatok, alebo na Vianoce. To im ale nemôže stačiť. Niekde som čítala, že sa nestačí hrdiť tým, že som otec, lebo som deti splodil, ale treba ich vychovávať a venovať sa im. Ak to bude robiť môj terajší priateľ, prečo by ho nemohli volať otec? Veľmi by som si to priala.“ Keďže to bola pre pani Jelu dôležitá otázka, venovali sme jej dostatok času. Označenie, „toto je váš nový  otec“ môže vyvolať presne opačnú reakciu. Nezáleží totiž na tom, čo si praje matka, ale čo cítia deti. Radšej nech Juraja berú ako maminho priateľa, partnera, neskôr aj manžela, veď to všetko je aj pravda. Môžu ho oslovovať Juraj, ujo, strýko – ako sa len dohodnú. Ak neskôr prejdú samy od seba na oslovenie „otec“, tým lepšie. Ak nie, znamená to len toľko, že svojho vlastného otca považujú za svojho jediného otca. Majú na to právo. No napriek tomu môžu mať s Jurajom veľmi blízky, úprimný vzťah, plný vzájomnej dôvery, rešpektovania i lásky. Oveľa dôležitejšie je, aký úprimný vzťah si bude Juraj s deťmi budovať ako to, aký spôsob oslovenia si zvolia. Všetko potrebuje svoj čas. Ak do rodiny príde mamin partner, pre deti sa všetko mení. Deťom trvá dlhšie, kým sa adaptujú. Mama si môže myslieť, že keď sa ona cíti spokojná s príchodom nového muža do rodiny, sú spokojné aj jej deti. Z jej pohľadu sa zmenil život k lepšiemu. U detí to tak nebýva. Deti často túto situáciu prežívajú tak, akoby prijatím nového muža zradili vlastného otca. Preto je dôležité, ako sa o novom matkinom partnerovi vyjadruje ich vlastný otec, či podnecuje ich odpor, alebo im situáciu uľahčuje konštruktívnymi vyjadreniami. Býva totiž zvykom, že otcovu novú priateľku či manželku deti berú na vedomie skôr, ako keď si nájde niekoho mama. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že s mamou žijú v jednej domácnosti, zvykli si na to po ťažkom období  rozvodu a nechcú tento stav meniť. Pani Jela si nevedela dať rady s tým, že medzi deťmi existoval rozdiel v úrovni prijímania Juraja. Kým s Jankou sa o ňom dalo aspoň komunikovať, Dušan nechcel o Jurajovi ani počuť. Často sa stáva, že chlapec, ktorý žil v domácnosti s vlastným otcom, má automaticky tendenciu sa s ním identifikovať. Otec je pre syna vzorom muža, čo je silným identifikačným vzorom. Ak vstúpi do rodiny nový muž, na chlapca vzniká tlak novej identifikácie. Chlapci majú dlho problém zorientovať sa v sebe samom. Ešte vypuklejšie je to pri starších synoch, ktorí po rozvode akoby preberali na seba funkcie, ktoré patrili niekedy otcovi. Nového muža v rodine vnímajú ako konkurenciu a vzniká boj kto z koho. Nie je to však absolútnym pravidlom. Obe strany - nový mamin partner Juraj a deti pani Jely si hľadajú cestu k sebe, aby spoločne utvárali vzájomný vzťah. Čím viac jedna strana tlačí na druhú, tým viac tá druhá strana ustupuje, chráni sa. Je dobré, ak sa dospelý snaží zaujímať sa o dieťa, o jeho záujmy či priateľov, no táto snaha bude dieťaťom odmenená len vtedy, ak budú pritom splnené dve podmienky:

1.Nerobiť to nasilu. Všímať si, či dieťa má chuť sa rozprávať, či záujem zo strany maminho partnera útrpne znáša iba kvôli matke, alebo sa mu teší. Ak je to z „povinnosti“, radšej s tým treba počkať, dať mu čas a tým mu ukázať, že vnímame jeho potreby.
2.Netváriť sa, že som odborník na všetko. Ak je dieťa zbláznené do futbalu a je viem o futbale v podstate iba toľko, že za loptou sa naháňa niekoľko chlapíkov, je lepšie byť úprimný a prejaviť záujem slovami: „Musím sa priznať, že o futbale toho veľa neviem. Skús mi o ňom porozprávať, ktorých futbalistov máš najradšej?“ Ak by som sa tváril, že som vášnivý futbalový fanúšik, dieťa takýto podvod veľmi rýchlo odhalí. A to by z nás kamarátov určite neurobilo. Takže úprimnosť nadovšetko!


Čo teda potrebuje dieťa od nevlastného otca?
• aby mal dieťa rád a nevyžadoval automaticky, aby aj ono malo rado jeho,
• aby bol dieťaťu k dispozícii, keď to potrebuje a požiada o pomoc,
• aby otváral nové možnosti a oblasti života dieťaťa a mohli sa tak spoločne venovať rôznym zaujímavým činnostiam,
• aby dieťaťu nechal dostatok priestoru a slobody pre tesné vzťahy s mamou,
• aby automaticky neznevažoval vlastného otca v očiach dieťaťa,
• aby s matkou vytvoril stabilné manželstvo.

 

Autor: Mgr. Radomír Warošek

Foto: ZAT

DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO
DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO


Časopis IMIDŽ

IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu

  • Vychádza 1. v mesiaci.
  • Vydáva: Ing. Daša Balogová - KAPA DAB, Prešov.
  • Šéfredaktor: Ing. Michal Balog, CSc.



Spriatelené odkazy



IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu | Vychádza 1. v mesiaci | Vydáva: KAPA DAB, Ing. DAŠA BALOGOVÁ, Prešov.
© Časopis IMIDŽ | wedesign - bart.sk