MAGAZÍN PRE ZDRAVIE - KRÁSA - ŠTÝL - MÓDA A RODINA

IMIDŽ logo Časopis IMIDŽ

[Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....]
Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....
celý článok
[DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO]
DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO
celý článok
[Apríl v lunárnom kalendári a krása]
Apríl v lunárnom kalendári a krása
celý článok
Dnes je piatok 21. 07. 2017 | Meniny má Daniel

„Parkinsonovi“ sa netreba poddávať

13. Máj 2009, , rubrika: Výživa - Zdravie - Medicína

Príznaky Parkinsonovej choroby sú spočiatku nenápadné. Niektoré príznaky, charakteristické pre Parkinsonovu chorobu, sa spomínajú už v indických eposoch, pochádzajúcich z obdobia približne 2500 rokov p. n. l. Mnohé zmienky nachádzame i v spisoch Hippokrata, Galena či Da Vinciho. Ochorenie a jeho príznaky však komplexne opísal až londýnsky praktický lekár James Parkinson, a to v roku 1817, vo svojej práci o „trasľavej obrne".

 

Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, vedúce k poruchám hybnosti. Vyvoláva ho nedostatok dopamínu v tzv. bazálnych gangliách – štruktúrach mozgu, podieľajúcich sa na riadení motoriky. Dopamín, ktorý sa tvorí v strednom mozgu - v jadre substantia nigra (čiernom jadre), slúži ako prenášač biologickej informácie medzi bunkami. Človek si na svet prináša asi 400 tisíc neurónov, produkujúcich dopamín. U zdravého jedinca ročne zaniká okolo šesť percent týchto neurónov, zatiaľ  čo u ľudí, postihnutých Parkinsonovou chorobou, prebieha strata uvedených neurónov rýchlejšie. Keď klesne ich počet pod  dvadsať percent pôvodnej úrovne a k omp e n z a č n é mechanizmy vyrovnávajúce ich stratu sa  vyčerpajú, obvykle sa začínajú objavovať klinické prejavy ochorenia. Nedostatok dopamínu spôsobí, že bazálne gangliá nemôžu efektívne fungovať, v dôsledku čoho dochádza k poruchám regulácie pohyblivosti. Symptómy ochorenia Parkinsonova choroba postihuje mužov a ženy v približne rovnakom pomere; rozdiel vo výskyte medzi pohlaviami – v neprospech mužov – je totiž skutočne veľmi malý (1,5 : 1). Ochorenie sa spravidla začína medzi 40 a 70  okom života, pričom je za výrazný rizikový faktor považovaný práve zvyšujúci sa vek. Prvé príznaky choroby bývajú neraz nenápadné a chorí im preto nepripisujú väčší význam, resp. ich prehliadajú. V počiatočných štádiách sa môže choroba prejavovať napríklad bolesťami ramien a chrbtice, pocitom ťažkých končatín, poruchami spánku, únavou, stratou výkonnosti, zápchou, sexuálnymi poruchami, prípadne zmenou rečového a písomného prejavu. Neskôr sa dostavujú charakteristické príznaky – pokojový tras (tremor), svalová stuhnutosť (rigidita), spomalenie pohybov (bradykinéza) a poruchy postoja a chôdze  (posturálna instabilita). Okrem týchto dominantných príznakov mávajú mnohí pacienti tiež sklon k zníženému krvnému tlaku,  nadmernému poteniu či depresii; trápia ich poruchy prehĺtania, močenia a čuchu. Asi u 20 percent pacientov sa v neskorom štádiu ochorenia vyskytuje i demencia.

Diagnostika
Základom diagnostiky Parkinsonovej choroby je jednak podrobná anamnéza (najmä presné údaje o charaktere a priebehu ťažkostí) a následné dôkladné klinické vyšetrenie. Najčastejšie sa používajú klinické diagnostické kritériá Parkinsonovej choroby podľa UK Parkinson´s  isease
Society Brain Bank; diagnostický postup je tak rozdelený do troch krokov. Prvý z nich spočíva v konštatovaní prítomnosti parkinsonského syndrómu – bradykinézy a minimálne jedného ďalšieho z nasledujúcich: rigidita, tremor alebo posturálna instabilita. V ďalšom kroku je potrebné zhodnotiť prítomnosti čŕt, ktoré by mohli diagnózu Parkinsonovej choroby spochybňovať, prípadne vylučovať. Tretí krok predstavuje zváženie ďalších kritérií, ktoré podporujú diagnózu Parkinsonovej choroby (napr. progresívny priebeh, klinické trvanie 10 a viac rokov, výrazné zlepšenie dyskinézy po podaní L – dopy, a podobne).

Dôležité je uvedomiť si, že každý pacient má právo na informácie o svojej chorobe a o všetkých dostupných spôsoboch jej liečby. Veď len tak sa môže stať partnerom a „pomocníkom“ lekára pri rozhodovaní o liečebnom postupe, ako aj pri jeho aplikácii.

Liečba

V liečbe Parkinsonovej choroby zatiaľ nie je známy nijaký liečebný postup, ktorý by dokázal ochorenie vyliečiť, prípadne natrvalo zastaviť. Jednotlivé príznaky ochorenia sa však dajú efektívne a dlhodobo potláčať, pričom sa ako najúspešnejšia ukázala terapia, v ktorej sa  kombinuje farmakologická liečba s nefarmakologickými postupmi. Vo farmaceutickej liečbe je „číslom jedna“ L – Dopa, ktorá bola prvý raz nasyntetizovaná v roku 1911 a ktorá sa od konca 60 rokov pri liečbe Parkinsonovej choroby úspešne využíva. Za nevýhodu však možno  považovať fakt, že pri dlhodobej liečbe L – dopou – po niekoľkých rokoch stabilizácie klinického stavu – dochádza k zhoršeniu efektu liečby. Farmakoterapia zahŕňa liečbu substitučnú (spočíva v náhrade dopamínu podobne pôsobiacimi látkami) a liečbu kompenzačnú (znižuje odbúranie dopamínu, zvyšuje jeho dostupnosť, resp. zmierňuje následky jeho nedostatku). Z nefarmakologických postupov treba spomenúť rehabilitáciu, cvičenie a pohybovú aktivitu, primeranú úpravu denného režimu a psychoterapiu. Medikamentózne nezvládnuteľné motorické symptómy alebo komplikácie vyplývajúce z dlhodobej liečby L – dopou, sa v súčasnosti odporúčajú liečiť prostredníctvom neurochirurgických zákrokov. Obrovský význam pri liečbe má aj postoj samotného pacienta k ochoreniu. Ak pacientovi nechýba odhodlanie a vôľa naučiť sa s chorobou žiť a bojovať proti jej telesným a duševným prejavom, má omnoho väčšiu šancu efektívnej liečby a zmiernenia príznakov. Chorému by mali samozrejme pomáhať i jeho najbližší a v jeho úsilí v boji s chorobou ho povzbudzovať a podporovať. V tejto súvislosti je dobré spomenúť Spoločnosť parkinsonikov Slovenskej republiky – dobrovoľné a otvorené združenie osôb postihnutých chorobou, ale aj ich príbuzných, ošetrovateľov, lekárov,  terapeutov, atď. , kde môžu nájsť radu, pomoc a podporu ako chorí, tak aj ich rodinní príslušníci. Od roku 1997 je 11.apríl vyhlásený za svetový deň Parkinsonovej choroby.

 

Autorka: Magdaléna Gondolová

Foto: ZAT


„Parkinsonovi“ sa netreba poddávať


Časopis IMIDŽ

IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu

  • Vychádza 1. v mesiaci.
  • Vydáva: Ing. Daša Balogová - KAPA DAB, Prešov.
  • Šéfredaktor: Ing. Michal Balog, CSc.



Spriatelené odkazy



IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu | Vychádza 1. v mesiaci | Vydáva: KAPA DAB, Ing. DAŠA BALOGOVÁ, Prešov.
© Časopis IMIDŽ | wedesign - bart.sk