Časopis IMIDŽ

V živote človeka nie sú výnimkou situácie, keď to, na čo sa teší a vkladá doň veľké nádeje, sa skončí výbuchom a veľkým sklamaním. Medzi takéto udalosti neraz patrí aj spoločne strávená dovolenka s partnerom. Veď to určite poznáte. Nezhody o trávení voľného času, iné predstavy o tom, ako stráviť deň, tenká peňaženka, ušomraný partner či pokazené počasie vedia poriadne znepríjemniť aj najvytúženejšiu dovolenku, na ktorú sa každý z nás teší celý rok. Psychológovia nazývajú prvú spoločnú dovolenku testom partnerstva a vzájomnej schopnosti dohodnúť sa. Keďže je august a dovolenky sú v plnom prúde, chcem vám priblížiť príbeh Ivany a Stanislava, ktorí kvôli strávenej dovolenke zrušili svadbu, ktorú mali naplánovanú mesiac po nej.

Dvadsaťsedemročný Stanislav prišiel do poradne úplne rozčarovaný. „Predstavte si, že moja priateľka zrušila svadbu. Mali sme sa brať o tri týždne a zrazu sa nechce vydávať. Všetko bolo pripravené, pozvaní hostia, rodina, priatelia. Myslím, že za tým bude nejaký iný chlap. Veď prečo by to ináč robila? Pred pár dňami sme sa vrátili z dovolenky. Boli sme takmer dva týždne v Chorvátsku, čo bola vlastne naša predsvadobná cesta. Netvrdím, že dopadla ideálne, ale zrušiť svadbu?! Viete, koľko peňazí nás to všetko stálo?“
Tušil som, že spoločne strávená dovolenka musela vniesť do ich vzťahu veľký klin, ktorý rozdelil ich cesty. Muselo sa na nej odohrať niečo, čo ovplyvnilo rozhodnutie Stanovej priateľky vycúvať zo vzťahu. Poprosil som preto Stanislava, aby mi bližšie opísal pozadie ich vzťahu a aby zo svojho uhla pohľadu porozprával, čo sa medzi nimi udialo v Chorvátsku.
„Viete, ja som k moru vôbec nechcel ísť. Jednak kvôli tomu, že to stojí plno peňazí a aj preto, že mňa to pri mori vôbec nebaví. Stále tam bolo horúco, plno komárov, plávať ma nebaví a vylihovať na pláži už vôbec nie. Ivana však trvala na tom, že musíme ísť k moru. Bola na to zvyknutá už z mladosti, keď chodila do Bulharska s kamarátkami. Tak som sa podvolil. Problémy sa začali až tam. Stále chcela chodiť na prechádzky, plávať, opaľovať sa, stále vymýšľala nejaký program. Navyše, cestovka nám nezabezpečila také ubytovanie, aké sme si dohodli. Bývali sme v oveľa nižšom štandarde, čo ma dosť rozčuľovalo. Sľubovali, že len čo to bude možné, tak nám ubytovanie vymenia, ale nestalo sa tak. Namiesto toho nám bezplatne ponúkli predĺženie pobytu
o tri dni, čomu sa Ivana potešila, no ja som to rezolútne odmietol. Na tom sme sa silno pohádali, ale ja predsa neprijmem ponuku, ktorá mi nevyhovuje. Musím povedať, že z Ivaninho správania som bol dosť rozčarovaný. Keby nám namiesto objednaného hotela dali stan, tak jej by to nevadilo. A tak všetko zostalo na mojej hlave. Vôbec som si neoddýchol. Už som ani nemohol počúvať jednostaj jej opakované „už sa na to konečne vykašli“.  Druhá vec, ktorá mi prekážala, bolo, že Ivana si na pláži dávala dole vrchný diel plaviek. Vôbec sa mi to nepáčilo. Mohol ju tam hocikto okukávať. Aj som jej to zakázal, ale robila si, čo chcela. Ja som ju na tej dovolenke normálne nespoznával. Keby som „nedržal kasu“, tak minieme všetky peniaze už na druhý deň. Akoby nemala mieru. V Chorvátsku je neuveriteľne draho. Nechcela si uvedomiť, že dať za zmrzlinu 50 korún je veľa a ja nepracujem pre to, aby som celú výplatu minul na zmrzliny a malinovky. Potom sa so mnou skoro celý druhý týždeň nerozprávala. Chodila von bezo mňa, dokonca sa tam zoznámila s nejakým manželským párom, s ktorým trávila viac času ako so mnou. No šok som zažil až po návrate, keď mi povedala, že spoločná dovolenka bol omyl a ešte väčším by bol náš spoločný život. Odriekla svadbu, nerozpráva sa so mnou. Neviem, čo mám robiť.“
Hoci dovolenka by mala byť o oddychu, relaxe, zážitkoch a upokojení nervov, neraz sa stáva, že je zdrojom stresu, napätia a rozčarovania. Dovolenka je stresom predovšetkým vtedy, ak o nej máte s partnerom úplne odlišné predstavy. Už samotný výber miesta pobytu môže byť problémom, ktorý môže vyvolať napätie. Ivana so Stanom sa poznali dva roky. Bývali síce v jednom meste, ale také dlhé obdobie ako dva týždne spolu ešte nestrávili. Väčšinou sa iba stretávali, klasicky spolu chodili, párkrát boli cez víkend s priateľmi na chate. Je však iné, ak máme okolo seba viac ľudí, s ktorými môžeme tráviť čas, komunikovať či smiať sa, ako keď sme v ďalekej cudzine 24 hodín nonstop s najbližším človekom, ktorého zrazu uvidíme v úplne inom svetle, než sa nám zdal doma. Prvé nezhody Stana a Ivany vznikli pri spôsobe trávenia voľného
času. Kým Ivana chcela prežiť dovolenku aktívne, Stano ju chcel viac-menej „pretrpieť“. Už len z toho, čo Stanislav rozprával, bolo jasné, že očakávania i prístupy oboch partnerov k spoločne strávenému času boli odlišné. Niekde tu sa začalo rodiť to, čo neskôr Ivana pomenovala ako „úplne iný prístup k životu“. Kvôli plastickejšiemu obrazu toho, čo sa medzi nimi na dovolenke
stalo, prišla situáciu vysvetliť aj Ivana.
„V prvom rade vám chcem povedať, že som prišla kvôli Stanovi a nie kvôli nášmu vzťahu. Ja som pochopila, že naše hodnoty a postoj k životu sa diametrálne odlišujú. Viete, zostala som po
dovolenke neuveriteľne sklamaná a doslova zlomená. Hoci som vedela, že Stano je svojím spôsobom držgroš, ale to, čo predvádzal v Chorvátsku, bolo neúnosné. Priznávam, že dovolenku pri mori som si presadila ja ako predsvadobnú cestu, ale že ju bude celý čas tak bojkotovať, to som nepredpokladala. Nikde sa mu nechcelo ísť, neplával, neslnil sa, všetko neuveriteľne ohundral. Strava mu nechutila, stále mu bolo horúco, večne opakoval, prečo nezostal doma. A keď sa stal ten omyl s ubytovaním, bolo to úplné peklo. Snažila som sa mu vysvetliť, že sa môže stať hocičo, nech to berie s rezervou, hlavné je, že nie sme zranení, že nehavaroval autobus. Vymýšľala som rôzne príklady. Ale on bol ako buldog. Zahryzol sa do nedodržania objednaného ubytovania a bojoval pomaly s celým Chorvátskom. Pritom rozdiel bol len v klimatizácii, ktorú sme nemali. Viem, že to môže byť pre niekoho veľký problém, ale až taký, aby tým pokazil sebe i partnerovi všetky dovolenkové dni, to sa mi nezdá. Okrem toho bol veľmi nepríjemný všade, kde sme sa vybrali. Nesmela som si nič kúpiť, lebo za kopček zmrzliny bola dvojhodinová prednáška, že nedokážem hospodáriť s peniazmi, že sa bojí, keď budeme spolu žiť, že neušetrím ani korunu, lebo všetko miniem na seba. Vtedy som preplakala celý večer. Veľmi ma bolelo, že si to o mne myslí. Veď ma poznal dva roky, že nie som márnivá. Ale keď som raz za rok na dovolenke, tak nebudem šetriť a rátať každú korunu, akoby išlo o život. Klin medzi nás dvoch vrazil vtedy, keď som si pár dní pred odchodom dovolila kúpiť na trhu slamený klobúčik. Veľmi sa mi páčil a naozaj nebol drahý. Stano mi však urobil scénu. Vyčítal mi to a kričal na mňa, či mu to vraj robím naschvál. Snažila som sa mu vysvetliť, že som si ho kúpila za svoje peniaze. Okrem spoločných som mala pár vlastných eur. A práve z nich som si ten klobúk kúpila. Stano mi ho vytrhol z rúk a prinútil ma ísť s ním na trh a ukázať mu, kde som ho kúpila. Krikom a zdĺhavým vysvetľovaním donútil predavačku, aby mu vrátila peniaze a vzala si klobúk naspäť. Predstavte si, že tie peniaze mi nevrátil! Keď som ho o to žiadala, povedal mi, že to bude príučka, aby som nabudúce najprv premýšľala, čo je dôležité a čo nie. Vraj ich dá do spoločnej kasy namiesto tých peňazí, ktoré som minula na rôzne hlúposti. Vtedy ma veľmi ponížil a urazil. A to vám nehovorím o jeho žiarlivostných scénach. Určite vám povedal, že som sa opaľovala hore bez. Bola to moja reakcia na to, ako ma bezdôvodne napomínal, že sa usmievam na mužov, že s nimi koketujem a vrtím zadkom. Tak som si povedala, že keď mám koketovať, tak nech to stojí za to. Preto som si dala na pláži dole podprsenku ako stovky ďalších žien. To som netušila, že si za to vyslúžim označenie, že sa správam ako k... Po týchto udalostiach som prestala so Stanom komunikovať. Zoznámila som sa s milým manželským párom, s ktorým som potom strávila zvyšok pobytu. Najväčšie rozčarovanie prišlo na konci pobytu, keď nám ponúkli ako kompenzáciu bezplatne tri dni pobytu navyše. Stano sa rozčúlil, že on chce finančné odškodnenie. Možno mal aj pravdu, ale to divadlo si nedokážete predstaviť. Pre mňa boli cennejšie tri dni pri mori ako dve tisícky. Na tom sme sa poriadne chytili. Vyvrcholilo to tým, že som mu povedala, že ak chce, nech sa zbalí a môže ísť domov v pôvodnom termíne, ale sám. Za to som schytala poriadnu facku. Zostala som v šoku. Nikdy predtým ma neudrel. Hneď sa spamätal a prehodil niečo také, že to prehnal, ale ja som mala definitívne dosť. Stano potom odišiel v pôvodnom termíne. Ja som sa vrátila o tri dni neskôr autobusom s druhým turnusom. Môžem vám povedať, že to bolo pre mňa pätnásť najstresujúcejších dní v mojom živote. Tejto dovolenke som však vďačná za to, že sa na nej Stano prejavil tak, ako sa prejavil a že sa to nestalo až po svadbe. Naši stále neveria, že svadba nebude. Stana majú radi a takmer ani neverili, keď som im všetko porozprávala. Ja mám v otázke nášho rozchodu jasno. Ak niečo chcem, tak možno Stanovi pomôcť, aby v ďalšom vzťahu
nerobil inej žene to isté. Prestala som si ho vážiť a už neuvažujem o spoločnom živote s ním.“
Dlhší spoločný pobyt partnerov je veľakrát naozaj lakmusovým papierikom ich vzťahu. Pár spoločne strávených dní ukáže, čo môžete očakávať v budúcnosti. Navyše, ak sa počas tohto obdobia vyskytne vo vzťahu násilie, obmedzovanie či „sekírovanie“, je dôležité položiť si otázku, či poznanie partnera je dostatočné. „Chodenie“ a popoludňajšie stretávanie sa nedalo Ivane a Stanovi dostatočný priestor na odhalenie ďalších zákutí ich pováh. Práve vytrhnutie z každodenného kolotoča a výzva preukázať schopnosti robiť kompromisy napríklad na dovolenke, dáva partnerom možnosť odhaliť aj druhú stranu nášho ja. Ak sa životný priestor človeka zúži na hotelovú izbu, tri krát tri metre, cudzie prostredie a prítomnosť partnera dvadsaťštyri hodín denne, neostáva nič iné, ako naučiť sa prehliadať jeho zlozvyky, resp. naučiť sa ich tolerovať. Zároveň vnucovanie iba svojej predstavy o trávení času či hospodárení s peniazmi je veľmi riskantným krokom, na konci ktorého môže byť osudová hádka. V uvedenom páre bolo chybou, že aj napriek tomu, že pripravovali svadbu, nemali vôbec rozdiskutovaný spôsob finančného hospodárenia v manželstve, čo sa naplno prejavilo na spoločnej dovolenke. Iné predstavy o aktivitách, o správaní sa toho druhého, prítomnosť žiarlivosti či vzájomné obviňovanie naplno odkrylo povahové črty oboch partnerov. K tomu neakceptovateľná prítomnosť násilia dala Ivane odpoveď, ktorá rozhodla o ukončení ich vzťahu. Na konzultáciách s oboma partnermi bolo zložité hlavne to, že obaja neochvejne hájili svoju pravdu. Stanislav bol presvedčený, že Ivana sa ukázala ako márnivá žena uvoľnených mravov. Facku vnímal ako niečo, čo ju malo „prebudiť“ z provokácií, ktoré mu údajne robila. Finančné opatrenia, ktoré na dovolenke realizoval, pokladal za nevyhnutné, aby predišiel „bezhlavému míňaniu úspor“. Boj za ubytovanie považoval za boj z princípu a nechápal, ako Ivana mohla byť spokojná s existujúcim stavom. Očakávania oboch partnerov pred vstupom do poradne boli diametrálne odlišné. Ivana prišla iba raz, kvôli tomu, aby vysvetlila svoje pocity a aby Stano zmenil prístup k ženám. Stano zase očakával, že Ivana „vychladne“ a všetko sa vráti do starých koľají, aj so svadbou, čo sa však nestalo.
Aj takéto osudy vie spôsobiť jedna spoločne strávená dovolenka. A vraj dovolenka je relax, oddych a pohoda...