Časopis IMIDŽ

Ak vám začnú „hrdzavieť“ kĺby – ťažko sa vám chodí po schodoch, bolí vás každé zaviazanie šnúrky na topánke, alebo vám nebodaj prsty odopierajú slasť uchlipnúť si z raňajšej kávy, zrejme čoskoro zaklopete na dvere reumatológa.
Ak žijete v prešovskom regióne a rozhodnete sa pre štátneho špecialistu, s určitosťou to bude MUDr. Karol Köhler; je totiž krajským reumatológom vo FNsP Jána Adama Reimana v Prešove.

• Ako dlho sa venujete svojmu odboru a v čom je pre vás príťažlivý?
Svoju špecializáciu vykonávam 33 rokov. Keď počítam, že mi ročne prejde rukami okolo 6 tisíc pacientov, doteraz ich mohlo byť do 200 tisíc. No kým sa lekár stane reumatológom, trvá to roky. Musí sa vedieť vžiť do situácie pacienta. Často totiž ide o celoživotné ochorenie. Mám pacientov, ktorí sa u mňa liečia aj 30 rokov. Časom sa vám stanú blízkymi. Okrem vyšetrenia a predpísania liekov ich musím vedieť vypočuť a byť pre nich aj psychológom. Medzi lekárom a dlhoročným pacientom vzniká akési familiárne puto. To je na tom zvláštne. Keď som skončil medicínu na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, mojim prvým miestom bolo pľúcne oddelenie v Novom Smokovci. Po piatich rokoch som dostal možnosť nastúpiť do prešovskej nemocnice a vrátiť sa tak do svojho rodiska. Zaradili ma na interné oddelenie, kde som v roku 1974 začal vykonávať ambulantnú prax pod dohľadom doktora Jozefa Oláha. O štyri roky neskôr som dosiahol atestáciu z reumatológie. Ostal som pri tom doteraz a svoju voľbu neľutujem.

• Čo to je reuma? Aké percento populácie trpí týmto ochorením?
Výraz reumatizmus pochádza z gréckeho slova reo, čo znamená prúdiť alebo tiecť. Tento pojem bol známy už v časoch Hypokratovych a vtedy panoval názor, že reumatizmus vzniká v hlave a prúdením sa dostáva do celého tela. Dnes vieme, že reumatických ochorení je aspoň 200 druhov a ich spoločným menovateľom je bolesť, často opuch a postihuje prevažne pohybový aparát organizmu. Reumatické ochorenie je na druhom mieste po kardiovaskulárnych ochoreniach v počte invalidujúcich osôb. Asi 3 % populácie trpí chronickými reumatologickými ochoreniami, ktoré sú ich celoživotnou traumou.
Približne tretina ľudstva zažije reumatizmus aspoň raz v živote v takom rozsahu, že sú na určitý čas práceneschopní, alebo ich choroba do nejakej miery obmedzí. Reumatická arktitída v priemere skracuje život o 10–15 rokov. Ale priamo na reumu sa neumiera.

• Aké sú príznaky, kedy treba vyhľadať lekára?
Závisí to od druhu choroby. Poznáme reumatické ochorenie zápalové a degeneratívne. Zápalových ochorení je viac druhov, delíme ich na priame a nepriame infekčné ochorenia. Posledne menované vznikajú ako imunologická odpoveď organizmu po prekonaní nejakej infekčnej choroby. Ďalšou kategóriou sú metabolické reumatologické ochorenia, kde patrí dna, vápenatenie kĺbov a osteoporóza, čo je úbytok kostnej hmoty. Ďalej sú to systémové ochorenia spojivového tkaniva, netýka sa to len pohybového systému, ale aj iných častí tela. V organizme dôjde k omylu pri vyhodnocovaní a ak začne vytvárať protilátky proti vlastným štruktúram, najčastejšie proti bielym krvinkám rovnako aj ostatným krvným bunkám. To vyvoláva zápalové ochorenie a poškodzuje nielen kĺby, ale aj cievy, cievnu výstelku, srdce, pečeň a ďalšie orgány. Najviac je degeneratívnych ochorení, kde pacient môže pociťovať iba slabú bolesť, ale môže trpieť aj ťažkým pohybovým postihnutím. Bolesť vzniká z opotrebenia chrupaviek, ktorá rokmi stráca na kĺzavosti, pružnosti, stráca sa jej výživa, povrch sa stáva drsný a to všetko vyvolá ubúdanie chrupavky. Kĺb sa stáva tesnejším a stále menej pohyblivejším. Pacienta „vyženie“ k lekárovi jeho vlastná bolesť.

• K vašim pacientom patria viac ženy alebo muži?
U degeneratívnych ochorení je to skoro rovnaké, s miernou prevahou žien. Ale reumatoidná artritída, čo je najzávažnejšie zápalové a kĺby deformujúce ochorenie, je doménou žien v pomere s mužmi asi tri ku jednej. Naopak, zápalové ochorenie chrbtice, ktorá úplne stuhne a je nepohyblivá, trápi viac mužov asi desať k jednej. Môžeme hovoriť aj o geografických súvislostiach. Chronické zápalové ochorenia sa najviac vyskytujú v severnejších šírkach, vo Veľkej Británii, Škandinávii, v severnej časti amerického kontinentu a všeobecne u belochov. U černochov a ázijských rasách prevažujú skôr infekčné artritídy.

• Je možná preventíva voči reume?
V zápalových chorobách v podstate nevieme ich pravú príčinu. Preto o prevencii je tu ťažko hovoriť. Ale v degeneratívnych chorách má prevencia významnú úlohu. Vzniká už od detstva nesprávnym pohybovým režimom, nedostatkom vhodného cvičenia a aktivít na čerstvom vzduchu, zlým stravovaním. Ľuďom chýbajú mliečne výrobky, organizmus pre stavbu kostí potrebuje denne aspoň dva decilitre mlieka. Chorobe neprospieva nadváha. Čím viac kilogramov tlačí na kĺby, tým je väčší predpoklad, že dôjde k rozvinutiu choroby. Ženy, ktoré sa narodili so zlým postavením bedrových kĺbov, aj keď ich v rannom štádiu podchytil detský ortopéd, majú po štyridsiatke veľkú predispozíciu pre toto ochorenie.
Negatívnu úlohu môžu zohrať u žien aj vysoké topánky. Chorobe neprospievajú časté prechladnutia a virózy. Jednostranné pracovné zaťaženie je rovnako istou cestou k rozvinutiu degeneratívnych reumatických zmien.

• Ako je to so športom, čo prospieva a čoho by sme sa mali radšej vyvarovať?
Ideálne je cvičenie s odľahčením, kde nepôsobí statická váha tela, ako plávanie či bicyklovanie. Opakom sú športy, ktoré vyvolávajú časté otrasy, teda tie, kde sú výskoky – volejbal, basketbal, beh na tvrdom podklade. Nehovorím už o boxe, vzpieraní či skokoch na lyžiach a zjazdovom lyžovaní. Všeobecne platí, že každý šport, ktorý sa robí na vrcholovej úrovni, vedie k poškodeniu určitých partií tela.
Špičkové gymnastky často trpia v päťdesiatke ťažkou artrózou. Výhodou je rekreačné športovanie bez jednostranného namáhania.

• Akú diagnostiku využívate pri určení choroby?
Začíname celkovým interným vyšetrením vrátane vyšetrenia krvi. Potom sa zameriavame na pohybový systém. Zaujíma nás rozsah pohybov, svalový odpor, rozťažiteľnosť šliah, čo zisťujeme hmatom a meraním. Využívame tiež viaceré laboratórne vyšetrenia a zobrazovacie metódy – röntgenové snímky, vyšetrenie počítačovou tomografiou, magnetickou rezonanciou, opierame sa o pomoc nukleárnej medicíny a biochemických vyšetrení.

• Ako sa pacient s reumou lieči?
Niektorým pacientom predpisujeme lieky lokálne, ktoré tlmia zápal, znižujú opuch a zmierňujú bolesť. Na to sú určené nestereoidné antireumatiká. V praxi používame aj lieky modifikujúce chorobu, ktorých úlohou je znížiť zápalovú aktivitu, a tým zabrániť progresii choroby. Ide o liečbu, ktorá „ide“ po príčine choroby. Viaceré z týchto liekov sa používajú aj na liečbu rakoviny, ale my ich používame v podstatne menších dávkach. K najnovším metódam patrí biologická terapia, kde sa používajú látky, ktoré sú vyvinuté genetickým inžinierstvom. Ide o drahú liečbu a rozhoduje o nej komisia pre rezidentné formy v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch. Platia tu prísne kritériá, lebo pri nesprávnom podávaní by mohli vyvolať nádorové ochorenia alebo prebudiť infekcie, ktoré v tele pacienta prebehli v minulosti. Liečba touto metódou stojí pre jedného pacienta okolo 800 tisíc korún ročne. Na Slovensku je okolo 600–700 takýchto pacientov, vo svojej starostlivosti mám desať takýchto pacientov.

• Prospieva pacientom rehabilitácia a kúpeľná liečba?
Rehabilitácie tvoria významnú súčasť liečenia u všetkých reumatologických chorôb, len treba rozlišovať, o aký druh choroby ide a v akom štádiu sa nachádza. Aj v čase vysokej aktivity choroby je potrebná aspoň základná rehabilitácia, ktorá pomáha, aby neochabli svaly, neskracovali sa šľachy, aby sa nevytvárali nesprávne postavenia kĺbov. Dôležité je ohýbať prsty, lakte, kolená. Ak sa proti tomu nič nerobí, potom ostanú pevné.
Pacient musí často premôcť bolesť. Kúpeľná liečba je ďalšia významná súčasť liečby, ale jej hlavný dosah je na degeneratívne ochorenia, na opotrebenia kĺbov. Tam má najväčší význam a efekt. Odporúčame ju aj pacientom so zápalovými ochoreniami, ale v určitej fáze, období a s určitým zameraním. Najväčšiu tradíciu u nás majú Piešťany, nasledujú Trenčianske Teplice, Dudince, Bojnice.
V posledných rokoch aj mnohé menšie kúpele zaznamenali rozmach a seriózne sa zaoberajú pohybovým systémom.

• Kedy treba operovať?
Pri ťažšom poškodení kĺbov, kedy strácajú svoju funkciu, odporúčame pacientom totálnu endoprotézu. Ide hlavne o výmeny bedrových kĺbov, kolenných, ale už aj ramenných kĺbov. Pokusne sa robia aj členkové umelé kĺby.

• Kde sa reumatológovia chodia školiť a vymieňať si odborné skúsenosti?
V Piešťanoch sídli naša alma mater Národný ústav reumatických chorôb, ktorá sa stará o vzdelávanie reumatológov, o atestácie, odchytáva a lieči najzávažnejšie a ťažko diferencovateľné ochorenia. Zároveň má svoju výskumnú základňu, kde sa lekári špecializujú aj
z vedeckej stránky a robia vo výskume reumatických chorôb. Má aj svoju operatívnu časť, robia sa tam rekonštrukčné operácie. Súčasne je to jediné reumatologické lôžkové zariadenie u nás, ak nerátame šesť akútnych lôžok na I. internej klinike v Košiciach. Slovenská reumatologická spoločnosť na Slovensku má okolo 200 členov, z ktorých väčšina pôsobí v teréne. Medzi jej členov patrí aj mnoho rehabilitačných lekárov fungujúcich v kúpeľoch. Druhé funkčné obdobie som členom výboru Slovenskej reumatologickej spoločnosti. Aj ja sa venujem mladým lekárom, ktorí u mňa robia praktickú časť prípravy na atestáciu a takýmto spôsobom im odovzdávam svoje skúsenosti. Ako krajský špecialista organizujem odborné semináre pre mojich kolegov na úrovni kraja.

Zhovárala sa

KVETOSLAVA MUDRÍKOVÁ
Foto: KVETOSLAVA MUDRÍKOVÁ