Časopis IMIDŽ

Mnohí vnímame, že čosi s nami nie je v poriadku, že fyzické telo akosi neposlúcha naše požiadavky. Často mávame pocit, akoby sme boli bez energie. Čím to je? Spôsobuje to zhon súčasnej doby? Sme pracovne príliš vyťažení? Je to zmenami počasia? Akoby aj zhon, aj práca, aj počasie nás vyčerpávali. Ako teda „dobiť“ našu hasnúcu batériu a mať dostatok energie na to, aby sme zvládli tento rytmus života?

ŽIVÁ STRAVA SKRÝVA SLNEČNÝ JAS A BOHATSTVO ZEME
Naším najdôležitejším zdrojom energie je Slnko. Slnečnú energiu síce nemôžeme jesť ani piť a nemôžeme si ju zabaliť a odložiť, no je uskladnená v každom kúsku prírody na Zemi. Pre nás najdostupnejšia je v potrave, v živej strave obsahujúcej všetky potrebné látky. Živá strava neznamená len ovocie a zeleninu, ale mnohé iné rastliny, ktoré nám príroda ponúka. My ich však väčšinou tepelne upravujeme a pritom v prírodnom stave (práve z hľadiska zdroja slnečnej energie) majú pre nás oveľa väčší význam.
A práve to si uvedomujú mnohí, ktorí sa začali o živú stravu zaujímať. Medzi nich patrí aj pani Mária Macejková zo Spišskej Novej Vsi. Už niekoľko rokov sa so svojimi priateľmi stravuje jedlom „vareným bez varenia“. „Tepelne upravovaná strava v mojom jedálničku má len výnimočné miesto,“ prezrádza o sebe. „Varením sa stráca prirodzená chuť surovín a, samozrejme mnohé vzácne látky, ktoré naše telo potrebuje na svoju vitalitu. V surovom stave sa potrava oveľa ľahšie strávi a lepšie sa využije jej hodnota dodávaná slnečným jasom a bohatstvom Zeme.“

PESTROSŤ NIELEN PRE OČI
Na tanieri pri stravovaní živou stravou nechýba ovocie, zelenina, obilniny (pšenica, ovos, špalda, raž, jačmeň, kukurica, proso, pohanka), strukoviny (šošovica, cícer, hrach, mango, azuky), semená (slnečnica, tekvica, mak, sezam, ľan, lucerna, ďatelina,...) orechy (vlašské, lieskové, mandle...) pochutiny, koreniny a niektoré divo rastúce byliny.
Určite viacerí z nás by sme radi zaviedli do stravovania živú stravu, ktorou by sme si udržiavali svoju energiu, no nevieme si predstaviť každý deň chrumkať kapustu a zjesť len, povedzme ovos. Jedlá živej stravy sa však dajú pripraviť tak, aby nielen lákali naše oči, ale hlavne aby nám chutili. Všetko chce svoj čas a zvyknúť si na iný spôsob stravovania sa nedá z jedného dňa na druhý. Postupne však naozaj oceníme lahodnú chuť čistej kapusty alebo namočeného ovsa.

NIELEN DOBÍJA, ALE AJ ČISTÍ A UZDRAVUJE
Rozhodnutie zmeniť stravovanie má často svoje opodstatnenie. Mnohí tak hľadajú východisko až vtedy, keď už zdravie bije na poplach. Je veľa ciest k ozdraveniu a každý si vyberie tú svoju. Niektorí sa rozhodli pre živú stravu, ktorá im pomohla očistiť sa a zároveň dobiť energiou. Organizmus zrazu dokáže podávať výraznejšie výkony ako inokedy. Medzi tých, ktorí si to vyskúšali, patria aj športovci. Jednému z nich prechod na živú stravu pomohol pred niekoľkými rokmi v súťaži v karate k prvenstvu na Slovensku.
Pochvaľujú si ju aj tí, ktorí už roky bojovali s nadváhou. „Pritom je to naozaj prirodzené, pretože už samotnou konzumáciou živej stravy nastúpi v prvom rade očista a detoxikácia organizmu a prejaví sa v plnej paráde sila prírody ukrytá v rastlinách. Takže prirodzenou cestou idú kilá dole a človek sa cíti nielen ľahším, ale i vitálnejším. Aby sa však lepšie zvládali prvotné nepríjemné pocity spôsobené silnou detoxikáciou organizmu (pobolievanie hlavy, pobolievanie brucha, nevoľnosť) a rýchlejšie pocítili účinky živej stravy, je vhodné oboznámiť sa s očistnými technikami organizmu. Je to však individuálne. Pri naštartovaní na živú stravu sa odporúča poradiť sa so skúsenými. Je to podobné, ako keby sme sa učili niečo nové. Živá strava nie je síce nová, ale potlačená človekom,“ vysvetľuje pani Mária.

STRETNUTIA V SLOVENSKOM RAJI
Priaznivci živej stravy sa každý rok stretávajú v prekrásnom prostredí Slovenského raja v chate na Čingove. Program pobytu je pestrý. Spoločná príprava stravy, cvičenie, prechádzky a túry v prírode, zbieranie byliniek a rastlín na šaláty a čajíky. Pri spoločnom stravovaní prebiehajú rozhovory s pánom Jarekom Jurečkom, dlhoročným zástancom živej stravy a iniciátorom stretnutí aj v Čechách. Pani Mária ho spolu s priateľmi pozývajú na Slovensko každý rok.
Počas diskusií sa pán Jurečka zdôveruje so svojimi skúsenosťami. Mnohí sú zvedaví, či živá strava dáva všetko, čo ľudský organizmus potrebuje, či niečo nezačne po čase chýbať. A ako to je? „Jedlo nie je dôležité až tak z hľadiska obsahu bielkovín, uhľohydrátov, kalórii, ale dôležité je to, akú výživu nám dáva. Výživa to sú minerály, vitamíny, stopové prvky, liečivé látky. A to formou živej stravy naše živé telo dostane“, spokojne odpovedá pán Jurečka, ktorý vie, že živá strava mu dodá hlavne toľko energie, koľko potrebuje.

JANA GROBAUEROVÁ
Foto: ZAT