Časopis IMIDŽ

Koleda je, ako hovorí slovník, ľudová vianočná pieseň, ktorá sa spieva od Vianoc do Hromníc (2. februára). Vyskytovali sa už od 12. storočia, spievali sa v kostole, doma a ako blahoželanie k Vianociam. Ak sa koleda spieva v zodpovedajúcom čase a prostredí spev, a niekedy dokonca iba jej počutie, navodí v človeku spokojnosť, dojatie, úsmev, láskavosť. Hudba je totiž neuveriteľne dokonalý nosič emócií.

Mesiac december v sebe skrýva mnohé tajomstvá duchov. Náš ľud pripisuje dňom aj nociam od sv. Lucie (13.decembra) po Štedrý deň a od 25. decembra do 6. januára, mimoriadny význam. Je ešte nemálo dedín roztratených po Slovensku, kde je dosiaľ mocne zakorenená povera. Veria tu v jestvovanie bosoriek, ktoré vraj vedia čariť. Je to preto, že v tomto čase ide o zánik starého a zrod nového roku. S novým rokom má prísť i nový, neznámy život. A preto v tomto čase toľko čarodejníctva, strigônstva, veštieb. Ľudia sú zvedaví, čo im prinesie nový rok. Na Luciu včas ráno chodia chlapci z domu do domu s oceľou, pričom vinšujú: „Doniesol som vám oceli, aby sa vám hrnce, misky nebili a sekery nelámali. Koľko máte v plote kolov, aby ste mali v maštali toľko volov. Koľko máte tanierov, aby vaša dievka mala toľko frajerov.“

Mýty a povery

• Keď je Štedrý deň v pondelok, bude dobrá úroda a včely budú mať plno medu, ak pripadne na utorok, bude hojnosť vína a obilia. Ak bude tento sviatok vo štvrtok, je to signál na výhodný predaj dobytka, piatok znamená horúce leto a krásnu jeseň.
• V niektorých krajoch sa hovorí, že pred polnočnou omšou sa nesmie pracovať, hlavne sa nemá šiť alebo pliesť, pretože myši alebo krysy by zničili hotové dielo.
• Vyvarujte sa prania, pokiaľ to nestihnete do Štedrého dňa, je lepšie nechať bielizeň špinavú, inak, aj keby bola krásne voňavá na šnúre, prináša do domu smolu a nešťastie.
• Zamilovaným sa neodporúča písať svojej láske na Štedrý deň, znamenalo by to rozchod.
VLASTIMIL BARTKO