Dnes je nedeľa 05. 02. 2012 | Meniny má Agáta

Prešovské ARO oslavovalo

26. Január 2007, December 2006, rubrika: Reportáž

Prvé ARO na Slovensku

Prvé lôžkové oddelenie anestéziológie a resuscitácie (ARO) na Slovensku vzniklo v októbri 1966 v prešovskej Nemocnici s poliklinikou. Založil ho známy slovenský anestéziológ, už nebohý MUDr. Anton Lučanský. Zaoberalo sa terapeutickou starostlivosťou o pacientov v kritickom stave, ktorým zlyhávali životne dôležité funkcie a poskytovaním anestetickej činnosti počas operácií. Transformovalo sa z chirurgického pooperačného oddelenia. Po 25 rokoch sa oddelenie premenilo na Kliniku anestéziológie a resuscitácie. Vznik kliniky znamenal, že jej lekári a sestry nielen liečia kriticky chorých pacientov, ale učia a školia kvalifikovaných lekárov a sestry z celého Slovenska. Nový medicínsky odbor „anestéziológia a intenzívna medicína“ zaznamenal počas 40 rokov nesmierny vývoj. Zachytáva ho i výstava Záchrana života – Prvé ARO na Slovensku. Krajské múzeum v Prešove ju svojim návštevníkom sprístupnilo v novembri. Jej cieľom bola propagácia tohto nového medicínskeho odvetvia. Diváci na nej mohli uvidieť panely s fotografiami, rôzne pomôcky, knihy, fotografie, dobové obrazy a dokumenty, ale aj unikátne prístroje, na ktorých sa počas 40 rokov existencie ARO v Prešove vykonávali anestézie.

Čo je to anestéziológia a intenzívna medícina

Anestéziológia zabezpečuje bezbolestný stav u pacienta počas operácií a bolestivých výkonov. Úlohou intenzívnej medicíny je liečba kriticky chorých pacientov so zlyhávaním základných životných funkcií. Podľa informácie doktorky Aleny Novotnej na prešovskom pracovisku podajú ročne okolo 12 tisíc anestézií. Na klinike sa venujú aj liečbe pacientov s chronickou bolesťou. MUDr. Alena Novotná nastúpila na toto oddelenie pred 21 rokmi. V tom čase tu pôsobilo 18 lekárov. Na vtedajší počet podaných anestézií a pacientov, to relatívne postačovalo. Treba si však uvedomiť, že ARO je oddelenie, na ktoré sa dostávajú najťažšie prípady, pacienti v kritickom stave. A je potrebné tiež dodať, že v súčasnosti zápasí s problémami personálneho i technického rázu.

Personálne problémy

Poznajú ich pravdepodobne všetky oddelenia vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Prešovské ARO nevynímajúc. V súčasnosti je v jeho stave 25 lekárov, z toho je päť – šesť úplne nových, ktorí sa musia s danou problematikou najprv dôkladne oboznámiť. „Potrvá istý čas, kým sa zaškolia natoľko, aby dokázali samostatne pracovať. Terajších asi 20 skúsených lekárov je pri súčasnom počte úkonov a pacientov, už na hrane únosnosti. Personál migruje nielen v rámci nemocnice, ale mnohí lekári i sestry odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia,“ konštatuje doktorka Novotná. Pochopiteľne nielen pre lekára, ale predovšetkým pre pacienta je lepšie, ak je personál stabilný. Lekár veľmi dobre vie, aký veľký rozdiel je pracovať pri záchrane človeka so skúsenou sestrou, ktorá presne vie, čo má v danom okamihu urobiť. Aká dôležitá je každá sekunda, ktorú pri menej skúsenej sestre môžu stratiť. Je prirodzené, že nová sestrička i pri najlepšej snahe, nemá praktické skúsenosti, a teda ani reakcie. Nehovoriac o tom, že sestry na tomto oddelení majú väčšiu zodpovednosť a väčšie riziko praxe ako na iných oddeleniach, keďže robia s vážne chorými pacientmi. Stačí maličká chyba a môžu vážne poškodiť pacienta. „Je preto pochopiteľné, že sestry odchádzajú na iné oddelenia. Nikde sa tak nenarobia ako práve u nás. Práca je riziková, náročná a slabo ohodnotená,“ zdôrazňuje doktorka Novotná.

Priestorové a lôžkové kapacity

Prešovské ARO má 11 lôžok. Ročne poskytne pomoc viac ako 400 pacientom. Na prvý pohľad to možno nie je veľa, ale na dané pomery je to akurát dosť. Na rozdiel od iných oddelení, sa tu počet pacientov nedá plánovať. Sú dni, keď je plno. Pre nedostatok miesta nemôžu prijímať ďalších a odmietajú pacientov z iných oddelení. Samozrejme lepšia je opačná situácia, keď je miesta dosť. Môže dôjsť napríklad k hromadnej havárii, alebo môžu nastať iné komplikácie, a vtedy je každé lôžko dobré. Doktorka Novotná to prirovnala k práci hasičov, ktorí tiež nemôžu predpokladať počet požiarov, ale musia byť pripravení na viacero zásahov.

Bola to chyba, alebo nevyhnutnosť?

Takúto otázku si kladieme veľakrát. Podstatne väčší význam nadobúda pri záchrane ľudského života. Práca zdravotníkov je vo všeobecnostináročná. Najmä preto, lebo robia s ľuďmi. Od ich reakcie, schopnosti či prístupu závisí nielen naše zdravie, ale aj život. Každý lekár sa v svojej praxi stretol s peknými, ale aj smutnými situáciami. Potvrdzuje to i doktorka Novotná: „Stáva sa, že vás niečo skutočne prekvapí“. Medicína je už raz taká, má svoje hranice. Niekedy všetko nasvedčuje tomu, že daný človek neprežije a on sa i napriek zlým prognózam pozbiera a je v poriadku. Niekedy je to žiaľ naopak. „Myslíte si, že všetko je v poriadku, že ste urobili všetko čo ste mali urobiť, a zrazu sa niečo stane a ten človek odíde. Potom premýšľate, kde ste urobili chybu, či ste predsa len nemali urobiť viac, alebo inak. V podstate však viete, že nič viac sa nedalo urobiť,“ hovorí. Spomína si pritom na jeden prípad, ktorý zažila ako mladá nastupujúca lekárka.

Zázraky sa niekedy dejú

Išlo o mladú tehotnú ženu, ktorú do nemocnice priviezli bez známok života. Lekári v prvom momente nevedeli, čo mohlo byť príčinou jej stavu, zvlášť ak jej tehotenstvo nebolo zreteľné. „Keď vám dovezú pacienta po úraze, ihneď zbadáte čo mu je. Horšie je to, keď nepoznáte príčinu bezvedomia. Potrebujete rýchlo reagovať a vy na ňom nič nevidíte. Ten pacient je v podstate mŕtvy,“ vysvetľuje. Pacientku resuscitovali ešte v sanitke, ale vôbec nereagovala. Mala však šťastie. V tom čase mal službu skúsený, rýchly chirurg terajší prednosta a primár Kliniky chirurgie prešovskej nemocnice doktor Karol Kyslan a zástupkyňa primára Lučanského – vynikajúca odborníčka a osobnosť v svojom odbore – doktorka Jana Lazarová. „To boli dvaja rázni ľudia. Na resuscitáciu pacientka nereagovala. Doktorke Lazarovej sa zdalo, že brucho pacientky rastie. Bez akýchkoľvek ďalších vyšetrení (keďže cenné sekundy ubiehali), doslova prinútila chirurga k rýchlej operácii. Ten otvoril brucho a zistil, že došlo k pretrhnutiu maternice. Mladú ženu operoval, napriek tomu jej stav bol veľmi vážny. Všetci sme si mysleli, že asi ťažko prežije, pretože jej začali zlyhávať i ďalšie orgány. Niekoľko dní bola ešte v bezvedomí, ale napokon vyšla z tejto nemocnice a prišla sa nám všetkým poďakovať. Zázraky sa stávajú,“ spomína si doktorka Novotná.

Nanešťastie nie vždy

Zvlášť ťažko sa spomína, ak sa nepodarí zachrániť život dieťaťa. Väčšinou sa doktor snaží byť nad vecou (inak by to nemohol robiť). Ale sú situácie, ktoré nenechajú nikoho chladným. Doktorka Novotná opísala prípad asi päťročného chlapčeka, ktorého priviezli do nemocnice v bezvedomí zo sánkovačky. Spomína si na malého, chudého chlapčeka, podobného jej synovi. „Nenašli sme na ňom žiadnu stopu po poranení. Nemal ani len malú modrinku, vôbec nič na ňom nebolo vidieť... Resuscitáciu končíme zvyčajne po pol hodine, potom je to už bezpredmetné. Toho chlapca som oživovala asi dve hodiny. Nemohla som sa zmieriť s tým, že mu nedokážem pomôcť. Nepomohlo to,“ hovorí. Tento prípad ju ďalej trápil. Stále musela na neho myslieť, dokonca už o sebe i pochybovala. Pitva preukázala, že chlapček bol bez akýchkoľvek traumatologických zmien. „Mal však malé bodkovité krvácanie do mozgového kmeňa, čo je riadiace centrum všetkých činností. Jedna malá bodka ho vlastne zabila. Pri sánkovačke sa musel niekde udrieť, čo mu spôsobilo toto minimálne krvácanie. S tým som ani pri najlepšej vôli nemohla nič urobiť,“ dodáva.

Prečo práve anestézológia?

Doktorka Novotná je s týmto oddelením spojená od svojho nástupu do praxe. Dôvod, prečo sa rozhodla práve pre anestéziológiu a resuscitáciu, vidí v temperamente. Od začiatku vedela, že nechce sedieť v ambulancii za písacím strojom a vypisovať chorobopisy. Učarovala jej chirurgia. V čase jej nástupu do nemocnice nebol veľký priestor (úprimne povedané ani dnes ešte nie je) pre ženy chirurgičky či traumatologičky. Najbližšie k chirurgii bola anestéziológia a resuscitácia. Tak ostala tam. „Robím pri akútnych veciach, nesedím v ambulancii, doslova fyzicky robím. Zaintubujem pacienta, zavádzam katétre, žalúdočné sondy a podobne. V danom momente som dôležitejšia ako hocikto iný. Stáva sa, že starší chirurg pošle pacienta, aby sme s ním niečo urobili. Perfektne ho odoperoval, urobil neuveriteľné veci, ale nevie urobiť to čo ja. Bezo mňa sa nezaobíde,“ zdôrazňuje doktorka Novotná.

Anestéziológa verejnosť nepozná

Prácu anestéziológov pacient zväčša nevníma. Bežne sa stáva, že lekárku, ktorá ho pred operáciou uspáva, osloví sestra. Aj preto vlani zorganizovalo prešovské ARO benefičný koncert Resuscitácia a podobný pripravilo i na tento november. Vlani ho podporili superstaristi, medzi inými i Katka Koščová a Adela Banášová. Keďže bol úspešný, zorganizovali aj druhý ročník v závere novembra (už po našej uzávierke). Výťažok zo zbierky pôjde na nákup bronchoskopu – prístroja na vyšetrenie poranených a upchaných priedušiek a pľúc. Používa sa tiež na očistenie dýchacích ciest u pacientov s umelým dýchaním a v bezvedomí, ktorí nedokážu kašľať. Rovnako je potrebný pri anestézii, pri ktorej sa s jeho pomocou zavádza kanyla na dýchanie vtedy, ak sa to nedá urobiť bežnou cestou. Cieľom koncertu je vystúpiť z tieňa. „Každý pozná chirurga, ktorý ho operoval, ale nikto nepozná anestéziológa,“ povedal svojho času primár ARO a prednosta Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Štefan Trenkler. Vedomosti Slovákov sú v tomto ohľade nedostatočné. K všeobecnému rozhľadu neprispievajú ani médiá. Stalo sa napríklad, že pacienta pichol nejaký predmet rovno do srdca. Bola to v podstate len malá dierka, ktorú chirurg bez problémov zašil. Pacientov život bol však vážne ohrozený. „Daný traumatológ zažil svojich päť minút slávy. Nik však nepísal o tom, koľkí sme okolo toho pacienta behali, koľko litrov krvi sme do neho naliali, len aby sme ho udržali pri živote, pred i po operácii,“ argumentuje.

Prenáša si prácu domov?

Doktorka Novotná pripúšťa, že si chtiacnechtiac, nosí prácu i domov. Má to podľa nej dve stránky. Je to veľký strach o svojich blízkych, pretože vie, čo všetko môže i na pohľad nevinný úraz spôsobiť. „Keď sa ide môj syn bicyklovať, nespočetne veľakrát mu opakujem aby si dával pozor. Aby opatrne prechádzal cez ulicu, pretože mám v očiach, čo sa môže stať. Viac sa bojím i v aute. Na druhej strane, bežné ochorenia akosi nevnímam. Keď sa moji blízki sťažujú kde ich čo bolí, tak to možno i zľahčujem. Pre mňa to nie sú vážne ochorenia. To je pre nich nepríjemné,“ uzatvára doktorka Alena Novotná.

IVETA BENKOVÁ

IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu

Vychádza 1. v mesiaci.
Vydáva: Ing. Daša Balogová - KAPA DAB, Prešov.
Šéfredaktor: Ing. Michal Balog, CSc.

Najčítanejšie články za posledné obdobie

horoskop (13. 05. 2009, , rubrika: Verte - neverte)
Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia.... (12. 05. 2009, , rubrika: Výživa - Zdravie - Medicína)
DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO (12. 05. 2009, , rubrika: Z praxe psychológa)
ALERGIE A ZLÉ ZNÁŠANIE POTRAVÍN (12. 05. 2009, , rubrika: Výživa - Zdravie - Medicína)
Prezraďte, akú máte krvnú skupinu ... a dozviete sa, čo by ste mali jesť (12. 05. 2009, , rubrika: Výživa - Zdravie - Medicína)

Všetky články

viac RSS kanálov...

IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu | Vychádza 1. v mesiaci | Vydáva: KAPA DAB, Ing. DAŠA BALOGOVÁ, Prešov.

Časopis IMIDŽ

Prešovské ARO oslavovalo