Časopis IMIDŽ

„Všetko robiť s láskou a mať radosť z maličkostí, ktoré sú okolo nás a každý deň“
Krédo lekárky, matky, človeka s pozitívnou energiou, ktorú rozdáva plným priehrštím svojim pacientom a blízkym. Predstavujeme MUDr. Beátu Nemčokovú: všeobecnú lekárku pre deti a dorast, homeopatku, konzultantku pre používanie prírodných doplnkov, terapeutku detoxikačnej medicíny.
Pani doktorka, sme radi, že ste si našli čas pre náš časopis. Z vašej profesijnej charakteristiky je jasné, že milujete ľudí, ste zdravo zvedavá. Čo vás viedlo k rozhodnutiu stať sa lekárkou? Hľadajme korene.
Narodila som sa v Trenčianskych Tepliciach a ako trojročná sme sa s rodičmi presťahovali do Košíc, lebo otec začal pracovať vo VSŽ. Ako dieťa učiteľky som do školy bola stále vzorne pripravená. Všetko som sa rada učila, avšak najviac ma fascinovala biológia a hlavne, keď sme pitvali dážďovku, nevedela som sa vynadívať, ako je to v tom organizme usporiadané. Čo sa týka povolania, mala som učiteľský vzor vo svojej mamke, a tak pohrávala som sa s myšlienkou, že pôjdem v jej šľapajach. Smerovanie na strednú školu bolo jasnégymnázium. Moja mamka mala úraz a ja som jej veľmi chcela pomôcť, no nevedela som ako. Veľmi pekne u nás doma mi vysvetľoval ako a čo sa deje v organizme, keď je človek chorý známy košický chirurg a to zmenilo moju profesijnú orientáciu. Dnes je jasné, že definitívne. Na lekárskej fakulte som študovala so zanietením a láskou. Prázdniny som trávila v pionierskych táboroch ako zdravotníčka. Tam vlastne som aj vnímala, čo dokážu deti bez ohľadu na vek.

Brána života sa vám otvorila dokorán po promócii. Akou  cestou ste sa uberali?
Po promócii v roku 1987 som začala pracovať na hygiene, keďže inde v Košiciach miesto nebolo. Vedela som, že mi chýba kontakt s pacientom. Tak moje kroky viedli na Riaditeľstvo NsP Košice- okolie, kde bolo miesto pre detského lekára. Nastúpila som do Detskej nemocnice v Čermeli, kde lekárov bolo málo a práce veľmi veľa. Bola to výborná škola života. Rok pred atestáciou som sa začala pripravovať, sledovala som odborné časopisy, aby som mala prehľad o najnovších poznatkoch medicíny. Prežila som veľmi ťažký rok , lebo som mala dve malé deti a učenie mi pripadalo nekonečné. Po úspešnej atestácii som zastupovala kolegyne, kde bolo treba. V roku 1994 mi bol pridelený detský obvod na Rooseveltovej ulici po kolegyni, ktorá odišla do dôchodku. V roku 1995 som obvod sprivatizovala, pretože došlo k zmenám systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nikto netušil, čo nás čaká. Vtedy vlastne som mala pocit, že konečne môžem realizovať svoje predstavy lekárky, ktorá chce, aby bola spokojnosť na strane pacienta, ale aj lekára.

Lekár je spokojný určite vtedy, keď je presvedčený, že všetko urobil pre svojho pacienta a hľadá nové cesty.
Áno. Keď veľká skupina detí bola opakovane chorá, mala problémy aj napriek môjmu precíznemu odbornému prístupu, pátrala som po nových možnostiach. Keďže ako dieťa som veľmi rada zbierala liečivé rastlinky a čítala som, aký majú liečivý účinok, začala som v praxi používať prírodné doplnky výživy. Tak som vyriešila určitú skupinu pacientov, kde došlo k zlepšeniu. Keď sa mi naskytla možnosť, prihlásila som sa na francúzsku školu homeopatie. Pocity, ktoré som mala pri vysvetľovaní homeopatických základov boli úžasné. Ihneď, keď som sa niečo dozvedela, čo sa má použiť na horúčku, kašeľ, hnačku, bolesti zubov, únavu, nespavosť u detí, hneď som to využila v praxi. Brala som to vtedy tak, že som aktivátor „zázrakov“. Musím priznať, že tak ma „zblbli“ moji učitelia homeopatie, ktorí sú veľmi zanietení a úspešní a homeopatiu v svojej praxi používajú dlhšie ako ja. Sme jedna fantastická partia homeopatov, ktorí sa stále radi stretnú, vymenia si skúsenosti a spolu sa potešia. Radosť z úspešne vyliečených a spokojných pacientov ma v poznaní posúvala ďalej. Od môjho prvého kontaktu s homeopatiou neprejde ani jeden deň, aby som pacientovi nepomohla aj homeopaticky.
Vaše „objavy“ sa tým určite neskončili ...
Nie, neskončili. Do cesty mi prišla aj detoxikačná medicína. Po úspešnom absolvovaní skúšok, som doplnila svoju prax o odstraňovanie infekčných ložísk u pacientov, hlavne chronicky chorých. O čo ide? Chemické látky, rádioaktivita, stres, baktérie, vírusy, plesne, parazity, toxíny
z potravín a priemyslu, jedovaté produkty plesní,  baktérií, lieky a mnoho ďalších jedov zhoršuje chod nášho organizmu. Chronické ťažkosti je možné detoxikáciou upraviť. Lepšia je však prevencia. Zatiaľ moja alternatívna medicína funguje hlavne pre ľudí, ktorí sú chorí, prejdú diagnostickými a terapeutickými zásahmi, ťažkosti pretrvávajú. Pre mňa je už jasné, že tieto stavy robia infekčné ložiská a je nevyhnutné sa ich zbaviť. Jediný spôsob je detoxikácia kontrolovaná a riadená odborníkom v tejto oblasti.
Teda ide o akúsi „pomoc“ zdravému, celostnú medicínu?
Áno. Bola by som radšej, keby ľudia pochopili slovo prevencia a realizovali to vo svojom živote. Prevencia, to zďaleka nie je napr. nefajčiť, snažiť sa športovať a neprepchávať... Je to súbor postupov, u každého nejaký iný, podľa ochorení v rodine, podľa prekonaných chorôb v detstve, podľa spôsobu života, ktorý dotyčný žije, aby vonkajšie okolnosti nespôsobili chorobný stav. V zahraničí už veľa rokov existujú ambulancie preventívnej medicíny. Dúfam, že u nás to nie je hudba ďalekej budúcnosti. Dôležité pre lekára je pochopiť, že každý pacient je individualita, a  tak ako každý ináč vyzeráme, tak každý potrebujeme individuálny prístup.
S čím nie ste spokojná v oblasti zdravotníctva?
Čo ma trápi? Že lekár nemá také ohodnotenie a postavenie ako v zahraničí. Musíme na tom pracovať aj my lekári. Plakať nám nepomôže. Len ten štát je úspešný, ktorý má múdrych a zdravých ľudí. Máme na Slovensku výborné školstvo aj zdravotníctvo, lenže ľudí vykonávajúcich túto prácu je potrebné adekvátne honorovať.

Dúfajme, že sa vaše predstavy naplnia. Máte aj svoj súkromný život, rodinu, deti. Čo si myslíte, že je najťažšie v živote človeka?
Vychovávať deti. Všetky predstavy o výchove, ktoré mladí ľudia majú, že vychovávať budú ináč ako ich rodičia sa zrútia narodením detí. Aj tu je jediná správa cesta - vychovávať deti so skutočnou láskou. Na „plody“ výchovy  si rodič počká veľa rokov a na to zase treba trpezlivosť. Deti sú púčiky, ktoré treba iba usmerniť. Keď nám niečo hovoria, treba porozmýšľať, čo to pre nás znamená. Násilie s príkazmi a zákazmi vo výchove priam neznášam. A, samozrejme, veľmi rada sa poteším z úspechov mojich detí.
Pani doktorka, prežívame predvianočné obdobie. Každé milé slovo poteší našich čitateľov. Aký pekný odkaz máte pre nich ?
Všetko robiť s láskou. Mať radosť aj z maličkostí, ktoré sú okolo každého z nás a každý deň. Život človeka je relatívne krátky, ale krásny ...

Ďakujem vám za rozhovor.
Zhovárala sa: Mgr. Jana Šempergerová
Foto: archív lekárky