Časopis IMIDŽ

Každá choroba je prejavom určitého problému. Pričom choroba – to nie je len choré telo, ale aj vzťahy – či už v rodine, v práci, v spoločnosti. Choroba nám poukazuje na to, že v našom živote  neprúdi všetko tak, ako by malo, pretože v našom živote platí aj to, že ak niečo dostávaš, musíš aj dávať, ak niečo prijímaš, musíš aj vylučovať.

Miroslav Hrabica, ktorý sa v svojich knihách venuje problematike duchovných príčin ochorení, zastáva názor, že ak niečo dostávaš, musíš aj dávať, ak niečo prijímaš, musíš aj vylučovať. Na fyzickej úrovni nám proces vylučovania má zabezpečiť, aby látky, ktoré náš organizmus nebol schopný dostatočne spracovať, boli z tela vylúčené. Zvyšky potravy sa v čreve pomaly pohybujú a nemali by sa nikde zastaviť. Keď sa zastavia, dochádza k zápche. Keďže v črevách prebiehajú hnilobné procesy, vznikajú tam toxické látky, ktoré stenami čriev prenikajú v krvi, čím dochádza k poškodeniu ďalších orgánov. Pán Miroslav Hrabica tvrdí, že na psychickej úrovni sa tento problém prejaví pocitom nespokojnosti, nechuťou k práci, nervozitou, bolesťami chrbtice, poruchou spánku, bolesťami hlavy, srdečnými ťažkosťami, stiahnutými cievami s trvale studenými rukami a nohami, pocitom závrate, stavmi vyčerpanosti začínajúcimi už od rána,  silným potením, či migrénami. Z toho vyplýva, aké dôležité je vylučovanie nielen na telesnej úrovni, ale aj na úrovni duševnej. „Nehýčkajme“ minulosť a spomienky, doporučuje Hrabica, a hlavne vo vyššom veku, keď má väčšina ľudí už len pár kamarátov (medzi ktorými je aj ľútosť, strach a pesimizmus) a pred sebou perspektívu smrti, aby zápcha nerozšírila okruh našich neželaných kamarátov. Radujme sa z každého dňa a očakávajme vždy nové a nové zážitky. A platí to nielen pre staršiu generáciu. Nadmerné lipnutia, až nezdravo silné väzby na deti a rodičov, zbytočný strach o nich - najmä to bráni mnohým mladým ženám tešiť sa zo života, zhoršuje im zdravie a spôsobuje zápchu. Kvôli prehnanej starostlivosti o deti ženy duchovne stoja na mieste, nepohybujú sa a pozitívne sa nevyvíjajú. Stále „stoja na stráži“, aby zo svojich  miláčikov odobrali nepríjemnosti, ktoré na nich číhajú „na každom kroku“. Ich dych, ovplyvnený stresom , je povrchný a pohyby bránice, ktoré prispievajú k dostatočnému „vlneniu“ čriev sú plytké. Prostriedky na zmiernenie zápchy zaberajú len na nejaký krátky čas, ak sa k nim nepridá aj určitý pohyb a zmena vo svojom myslení. Pohybujme sa stále dopredu nielen v hmotnom svete, ale aj v oblasti myslenia. Nesmieme sa „upchať“ vnímaním pozemských starostí. Žime  optimisticky a hlavne svoj vlastný život. V opačnom prípade sa len ťažko budeme zbavovať odpadov odchádzajúcich stolicou. Nehybnosť myšlienok, smútok a beznádej spomaľuje v ľudskom tele pohyb a vyprázdňovanie čriev a tiež ich vysušuje, čo má pre ľudský organizmus ničivé následky. Je potrebné si uvedomiť, že ťažké chvíle v živote k nám prichádzajú, aby sme sa zdokonalili, a to všetko je nutné prijímať s láskou a s pochopením. Každý deň prijímať taký, aký je, bez prikrášľovania, ale aj bez pesimizmu.

Autor: (db)

Foto: ZAT