Časopis IMIDŽ

Šimon prežíval duševné muky.  Od „udalosti“ ubehli už tri týždne, ale jeho utrpenie bolo stále intenzívnejšie. Najprv si myslel, že je to len Blankin úlet, krátka avantúra, ktorá hip-hop pominie. Ibaže Blanka mu celkom jasne povedala, že s ním – so Šimonom chce zostať v priateľských vzťahoch, ale všetko ostatné je minulosť, ku ktorej sa už nechce vracať. „Ako môžeš zahodiť pätnásť rokov života? A to ti vôbec nechýbam?“ pýtal sa nechápajúc, so začudovanými očami. „Vieš kedy si mi najviac chýbal?“ celkom vecne sa opýtala Blanka. „Cez Vianoce. Vtedy som bola najsmutnejšia, aj to bolelo.“ Šimon vedel, že je to tak, ale nedalo sa inak. Veď doma mal ženu a dve deti. Odísť od nich práve cez  Vianoce, na to nejestvovala výhovorka. Blanka, hoc plná emócií, dokázala žiť s kamennou tvárou. Pred okolím ukrývala svoj vzťah a až dodatočne sa priznala, ako ju mrzelo, že sa so Šimonom, keď boli vonku, nemohli chytiť za ruky, ani objať,či pritúliť. A bolo v nej toľko túžby... Tá často prichádzala v nevhodnú chvíľu, keď ich ktosi mohol vidieť a usúdiť, že ich vzťah je dôverný. Vtedy sa ho len kradmo dotkla, akoby náhodou, aby aspoň cítila, že je tu, že je pri nej a že ju chce. Šimon jej podobným nenápadným gestom dal najavo, že je tu pre ňu aj vo svojej duši, i keď to nemôže dať navonok najavo. Blanka so Šimonom sa poznali roky rokúce, veď od piatej triedy základnej školy chodili do jednej triedy. „Už vtedy sa mi páčila,“ tvrdí Šimon. „Ťahal som ju za vrkoče, bol to v tom čase môj prejav lásky.“ Nikdy mu neschádzala z očí, vždy sa po nej pozeral, a aj ona sem-tam s úsmevom otočila k nemu hlavu. Nehovoril nič, mlčal a ani v čase puberty, keď sa všetci chalani chválili svojimi úspechmi u dievčat, ju nedokázal osloviť tak, aby pochopila, že oči má iba pre ňu. „Ja som cítil, že patríme k sebe a intuitívne som vedel, že ani budúcnosť nás od seba neoddelí. Ale bol som plachý, bál som sa niečo jej naznačiť,“ spomína si Šimon. Život to všetko poriadne zamotal. Každý z nich chodil na inú strednú školu, potom na inú vysokú a aj keď sa náhodou stretli, bolo to len tak, že ahoj – ahoj, aj keď v Šimonovi neustále čosi hlodalo, že s touto osobou chce byť, hoci to nevie racionálne vysvetliť prečo. Aj tých pár minút sporadických zastavení ho oblialo horúčosťou, ktorá sa mu vracala ešte dlho. Vždy, keď si pomyslel na Blanku, bolo to tu. Blanka so svojím svalovcom Prešlo pár rokov. Blanka sa vydala za dvakrát rozvedeného, ale zato krásneho, dobre stavaného muža, ktorý pravidelne zveľaďoval svoje telo v posilňovni. Mal atraktívne povolanie, kde prichádzal do styku s mnohými ľuďmi. Vedel byť príjemný, ústretový, pôsobil ako ideálny typ. Iba rodina bola pre neho na poslednom mieste. Potreboval obdiv, veľa peňazí a dve deti, ktoré mu Blanka povila, ho skôr obmedzovali ako tešili. Vernosť bola pre tohto muža smiešna, rozvíjal svoje avantúry bez ostychu, neskrýval ich ani pred manželkou. Mala pochopiť, že svojím spôsobom je výnimočný. Bezpochyby je. Dnes žije už asi s ôsmou ženou a nič nezmenil na svojich zvykoch byť všade tam, kde mu uštedria obdiv. Blanka v takomto vzťahu dlho trpela, až kým si nepovedala: Dosť! Manžel sa rozvodu nebránil, rozišli sa korektne. Aj majetok si rozdelili férovo. Blankin bývalý manžel sa presťahoval do iného mesta, kde sa dalo viacej zarobiť. Nikdy nežil sám. Ženy sa na neho lepili a on si vyberal podľa svojho vlastného kľúča, s dôrazom hlavne na vizáž. A aby sa pre Blanku naplnil pohár horkosti, lebo napriek všetkému rozvod ju poznamenal, v podniku, kde pracovala, sa robila reorganizácia a zrazu o jej služby stratili záujem. Šla sa prihlásiť na úrad práce a pár mesiacov bola na podpore.
Raz sa v akomsi obchode stretla so  Šimonom.

Úžasný Šimon

Šimon sa oženil, do rodiny tiež pribudli dve deti. Keď  dnes hodnotí tento krok, vôbec nechápe, ako si mohol vziať práve túto ženu. Nespomína si ani na nejakú zamilovanosť, ktorá by mu zatemnila mozog. Ibaže Blanka sa vydala hneď po škole, vedel to a jemu akoby už bolo jedno, kto bude žiť vedľa neho. Konverzácia medzi manželkou a ním sa od začiatku zúžila na nákupy a
ešte tak trocha na jedlo. „Rozprávame sa veľmi málo, niet o čom,“ vraví . „Spočiatku to bolo ešte o deťoch, ale vzdal som to. Jej výchovné predstavy boli a sú celkom iné ako moje. Ja som pre deti luft, nič, nevážia si ma, pozerajú sa na mňa zvrchu, nech poviem čokoľvek, všetko odmietajú. Už z princípu. To všetko zaštepila do nich moja žena, aj keď teraz, keď sú už dospelé, sa to začína meniť. Lepšie chápu veci a vedia hodnotiť.“ Šimon je pritom úžasný muž. Plný energie, s empatickým prístupom k ľuďom. Ktohovie kde nabral zručnosť a šikovnosť. Čo chytí do rúk urobí, opraví, a aj keď sa s tým nikdy nestretol, akýsi vnútorný hlas mu našepká, čo s tým. Niet vari veci, s ktorou by si nedokázal poradiť. Miluje zvieratá, chodí ku koníkom a nosí im prebytky ovocia a zeleniny z vlastnej záhrady, kde sám postavil chalupu a sám sa aj hrabe v zemi, pestuje čo sa dá. Lebo manželku pôda neťahá. „Všetko sa dá kúpiť v supermarkete,“ argumentuje. Kontúry vzťahu Teraz stretol Blanku. Požalovala sa mu, že nemá robotu, načo sa v Šimonovi prepojili všetky kanály a vraví jej, že práve im odchádza pracovníčka do dôchodku a keď chce, nech sa príde pozrieť, hoci hneď na druhý deň, či by ju to bavilo. Lebo celý deň treba sedieť za  počítačom, aj keď je to zaujímavá práca a vysvetlil jej, v čom spočíva. Blanke prišla táto ponuka ako spasenie z neba. Okamžite súhlasila a ešte predtým ako nastúpila, nechala sa zaúčať sympatickou staršou ženou, ktorá sa chystala počas dôchodku opatrovať vnúčence.  Blanka sa zaradila do dynamického, plne funkčného kolektívu, kde každý poznal svoju hodnotu a odovzdával firme svoje znalosti a skúsenosti rád, lebo šéf vedel vytvoriť rodinnú atmosféru a ľudia sa v práci cítili dobre. Blanka sedela hneď oproti Šimonovi. Nebol to zámer, tak to vyšlo. Celých osem hodín mali jeden druhého na očiach. Šimonovi sa občas zahmlieval zrak šťastím. Blanka je tu, pri ňom, akoby sa mu napĺňal detský sen. Jablko vždy rozdelil na polovicu, spokojný, že ho zjedia obaja. Do tej polovice vkladal, ba takmer kódoval svoje hlboké želanie byť s ňou neustále, aj po robote, aj doma, vždy. Bolo len otázkou času, kedy vzťah nadobudne  hlbšie kontúry. Večery mimo domu „Ja to jednoducho nechápem. Náš vzťah bol odskúšaný rokmi, plný harmónie a lásky. To nebolo obyčajné zaľúbenie, to bola trvalá, nekončiaca láska, kde nič netreba jeden pred druhým skrývať. Aspoň z mojej strany to bolo tak.“ Prezrádza Šimon. Tento muž všetko podriadil Blanke. Život si zariadil tak, aby s ňou mohol byť večer čo večer s výnimkou niektorých víkendov, keď mal povinnosti v rodine. Šimon mal vlastne dve rodiny – jednu oficiálnu, druhú – plnú lásky a porozumenia s rozvedenou Blankou. Vychovával jej deti a s väčším úspechom ako svoje vlastné. Doma sa vždy dokázal vyhovoriť na náročnosť práce, ktorú vykonáva, na presčasy, ktoré od nich vyžadujú takmer vždy a na stavbu domu, do ktorého sa pustil na rodinnom pozemku v neďalekej dedinke od mesta, kde žili. Ten dom staval pre svoju novú perspektívnu rodinu, tam chcel žiť s Blankou. Po celý čas sa chcel rozviesť a zoficiálniť vzťah so svojou neoficiálnou láskou. Všetko nosil v hlave, ale za pätnásť rokov sa k činu nedostal. Keď raz našiel svoju ženu vo vani s jemne podrezanými žilami, spätil sa. Brzdila ho svojím vydieraním. Neustále sa mu vyhrážala, že ak sa s ňou rozvedie, nebude váhať a siahne si na život. Veď to už raz aj urobila, a urobí to zas a on, Šimon, ju bude mať na svedomí. Musela vedieť o jeho vzťahu, aj keď sotva o jeho hĺbke. Tvárila sa, že je všetko v poriadku, zdanlivo mu
uverila, že presčasuje a celkom jej vyhovovalo, že nie je doma. Nikdy mu to nevyčítala, v pokoji presedela pred televízorom celý čas. Lebo Šimon u Blanky nikdy na noc nezostal, vždy sa vrátil domov ako sporiadaný manžel. A teraz sa vzťah Blanka – Šimon zrútil. Všetko sa to odohralo rýchlo a nečakane, situácia sa zmenila doslova zo dňa na deň. Keď sa Blanka kamsi presúvala na bicykli, ktorý rada využívala na trasy po meste, akousi zhodou okolností sa zrazila s Imrom, ktorý bol tiež na bicykli. Blanka spadla, Imro ju podvíhal, ospravedlnil sa za svoju chybu a vzápätí ju pozval na niečo príjemné do neďalekej kaviarne. Bola z neho celkom unesená,  zamilovala sa na prvý pohľad. Neskôr zistila, že je mladší o päť rokov, rozvedený, s dvoma takmer dospelými deťmi, ktoré žijú pri matke. Sám býva v trojizbovom byte, cez víkendy chodí na turistiku, auto nemá. Kto poznal jej bývalého manžela, povedal by, že je jeho dvojníkom. Podobná výška, vlasy špinavý blond, dobre stavaný  chlap s vypracovanými svalmi, nuž, fešák.
Keď v ten istý večer, tak ako po iné dni, prišiel za Blankou Šimon, správala sa celkom inak ako bol zvyknutý. Vanulo z nej čosi, čo si nevedel vysvetliť. Chcel ju masírovať a natrieť voňavým olejčekom, tak ako to robil po večeroch v predchádzajúcich obdobiach, ale odmietla. Nechcela od neho prijať nič ani v ďalších dňoch, iba keď potrebovala niekde zaviesť, poprosila ho. Už to necítila ako samozrejmosť, už jej to pripadalo ako niečo, s čím nechce kolegu obťažovať. Šimon nič nechápal dovtedy, kým mu stručne a jasne oznámila, že si našla priateľa, ktorý je voľný, s ktorým sa nemusí skrývať, môže s ním kdekoľvek ísť bez toho, aby to niekomu klalo oči. A o chvíľu sú tu Vianoce, už počas nich nebude sama, iba s deťmi, tak ako predošlé roky. Šimona odvtedy neprestala oblievať horúčava. Celý svoj život, každý okamih prešiel v detailoch a zvažoval čo mal urobiť  inak. Vyčítal si, že sa už dávno nerozviedol a neoženil sa s Blankou. Mohli mať krásny a spokojný život aj s jej deťmi, ktoré ho milovali. Prečo na to nenašiel dosť  odvahy, to v tejto novej situácii nevie pochopiť. Teraz odvahu má, rozviedol by sa okamžite, ale Blanku si zobrať nemôže, už ho nechce. Má teda zmysel rozvod? Po celý čas nad tým špekuluje, ešte sa nerozhodol definitívne. Žije v nádeji, že sa vzťah s Blankou vráti do starých koľají. Dom na rodičovskom pozemku je takmer hotový, ešte malé úpravy a môžu tam spolu bývať, je to veľkorysejšie riešenie ako bývanie v bloku. Vždy o tom sníval, videl sa spolu už so svojou manželkou Blankou ako okopávajú malú zeleninovú záhradku, ako Blanka aranžuje kyticu z kvetov zo záhrady, ako on kosí trávnik a ak si priamo tam v záhrade dajú pusu, už nebude kradmá, ale celkom legálna aj s vrúcnym objatím. Iná rovina citov Šimon chodí ako bez duše. V robote ešte stále sedia s Blankou oproti sebe, za tie roky sa ani v tejto oblasti nič nezmenilo. Nezmenil sa ani vzťah ku zvieratkám. Vo vyhradenom čase stále chodia ku koníkom, kŕmia ich jablkami a mrkvou a občas si sadnú do sedla, aby v miernom kluse párkrát obišli určený priestor. Ale aj tu je to iné ako predtým. Prestali dotyky, reč viazne, je v tom čosi silené, ktovie dokedy to vydrží. Lebo to je jeden podvečer v týždni, na ktorý sa predtým obaja tešili, ale teraz má tento čas inú citovú rovinu a už nie je taký príjemný. Ani pre jedného z nich. Uplynul polrok, ale Šimon sa s tým stále nevie vyrovnať. Návrh na rozvod má už spísaný, aj manželke ho ukázal,
zatiaľ je v zásuvke. Jeho žena sa usiluje pestrejšie a lepšie vyvárať, sem-tam aj čosi upečie. Už sa mu nevyhráža samovraždou, chce si ho udržať iným spôsobom. Nakúpila si pekné košieľky a v spálni sa vytŕča dovtedy, kým si to jej muž nevšimne. Spolu trávia viac času, lebo Šimon je častejšie doma, už nemá kam ísť. Komunikácia viazne rovnako ako predtým, sú to dlhé tiché hodiny, keď sa jeden aj druhý bojí prehovoriť, aby nevznikol konflikt. Vlastne sa ani nemajú na čom pohádať, lebo Šimon nakupuje tak ako predtým, vybavuje, zariaďuje. Napriek tichým hodinám alebo možno práve preto zvažuje, že ešte pred rozvodom odíde do domu, ktorý postavil, chatu so záhradou aj byt nechá manželke a deťom a on začne nový život, hoci sám. S rozvodom potom nebudú problémy. Keď Blanka uvidí, že sa všetko zmenilo a ona pozná hĺbku jeho citov, možno pochopí, že hodnota je v ňom, v Šimonovi. Je ochotný dať jej všetko, to najlepšie zo seba, len nech sa vráti! Myšlienkové pochody a plány Blanka nezverejňuje, nezdôveruje sa nikomu. Iba s radosťou, ba takmer s pýchou predstavuje priateľa Imra všetkým známym, akoby čosi za predošlé roky zmeškala. Ťahá ho do sauny, chodí s ním na kratšie túry na bicykli, spolu zájdu aj do kina bez  výčitiek, že ich niekto spolu uvidí. Všetkých týchto radostí
sa so Šimonom musela zriecť, teraz si voľnosť po boku muža, ktorého zrejme miluje, vychutnáva. Ako to bude ďalej, ukáže čas.

Autorka: Lea Gallová

Foto: (int)