Časopis IMIDŽ
AKO SA TO ZAČALO...
Máloktorý obyvateľ najmladšieho humenského Sídliska pod Sokolejom, budovaného v polovici 80-tych rokov minulého storočia, čo i len tuší, že býva na miestach, kde sa to všetko začalo. Na tomto mieste totiž existovala najstaršia osada na území dnešného mesta. Podľa pracovníčky z Vihorlatského múzea v Humennom PhDr. Ivany Strakošovej bola ľavobrežná terasa Laborca ideálnou polohou pre usadenie sa nositeľov dvoch kultúr mladšej doby kamennej – neolitu (5000 – koniec 4. tisícročia pred n. l.). „
Prvou bola kultúra s mladšou lineárnou keramikou a druhou po nej nasledujúca bukovohorská kultúra.“PRVÉ OSÍDLENIE MESTA
Slovanské osídlenie z 8.–10. storočia potvrdzujú nálezy na tom istom sídlisku. Dnešné centrum je možné stotožniť s centrom stredovekého mestečka, ktoré vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou na slovanskom základe. „
Jeho pretiahnutý tvar v smere východ – západ signalizuje, že naozaj nešlo o mestečko postavené na zelenej lúke. A jeho meno? Jazykovedci sa dnes zhodujú, že vychádza zo slova humno,“ konštatuje. Humenné sa vyvíjalo ako zemepánske mestečko. Ťažilo zo svojej polohy na ceste zo Sedmohradska a Podunajska do Poľska. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. „Je to stručný zápis v elenchu rodiny Drugeth, ktorý hovorí o darovaní mestečka kráľom Karolom Róbertom za vernosť. Drugethovci už v krátkom čase po získaní majetku spravili z Humenného stredisko svojho domínia, ktoré riadili z novopostaveného sídla – humenského kaštieľa. Už v 14. storočí bolo Humenné tridsiatkovým mestom s právom vyberať mýto. Diplomy z rokov 1470 a 1484 ho uvádzajú ako „oppidum“. Z 15. storočia pochádza i najstaršia pečať mesta na kruhopise s textom Sigillum civitatis Homonna. Na pečati je aj pravé rameno držiace gotický kľúč, šesťcípa hviezda a mesiac. Heraldická figúra prešla neskôr i do mestského erbu,“ uvádza ďalej doktorka Strakošová.ROZVOJ REMESIEL
Významnou udalosťou v dejinách mesta bolo založenie a existencia kolégia. Slávnostné otvorenie sa konalo 23. novembra 1613 a zakladajúcu listinu podpísal po súhlase panovníka v roku 1615 aj gróf Juraj Drugeth. Po smrti posledného mužského potomka šľachtického rodu Drugethovcov Žigmunda, sa Humenného zmocnil Imrich Thököly. Darovaním cisárom Leopoldom I. však prešli majetky na Žigmundove dcéry, a tak sa v mestečku objavujú noví zámockí páni z rodu Zichy a Althan. V roku 1638 dostalo Humenné od cisára Ferdinanda III. privilégium usporadúvať jarmoky, a to 5.–7. februára a 13.–15. septembra. Nastáva rozmach remesiel. V rokoch 1796–97 žilo v meste 148 remeselníkov. Začiatkom 18. storočia slabne intenzita obchodu severojužným smerom a mesto trochu stráca na význame. Naďalej tu však funguje soľný úrad, ktorý kontroluje obchod so soľou, výhodným tovarom na pašovanie. V 80-tych rokoch 18. storočia v Humennom pracuje 138 remeselníkov a obchodníkov z celkového počtu 1914 obyvateľov. V tomto období sa do kaštieľa sťahujú príslušníci ďalších dvoch rodov – Csákyovci a Wandernáthovci. Mesto sa prebúdza z driemot na začiatku 19. storočia. Novými majiteľmi panstva sa stávajú Andrássyovci. Vzrastá počet obyvateľov (v roku 1828 ich bolo 2666) a mesto sa rozrastá. V polovici storočia bolo zavedené prvé poštové spojenie mesto so svetom a v roku 1874 začína prvé pravidelné vlakové spojenie medzi Budapešťou a Przemyslom, ktoré viedlo cez Humenné. V roku 1876 sa začalo s vyučovaním na meštianskej škole, o rok neskôr na drevárskej odbornej škole a v školskom roku 1889/1890 bola otvorená prvá trieda obchodnej školy. Koncom storočia žije v meste 4000 obyvateľov.
… AKO POKRAČOVALO
Začiatkom 20. storočia dochádza k riešeniu technickej infraštruktúry mesta. V roku 1906 sa stavia vodovod, kanalizácia a chodníky. O rok neskôr prebieha elektrifikácia pouličného osvetlenia a napojenie na elektrickú sieť. V tomto období dochádza i k rozvoju výroby a služieb. Tridsiate roky sú rokmi výstavby viacerých verejných budov: okresného úradu, obecného domu, okresnej nemocenskej poisťovne, štátnej ľudovej školy. V rokoch 1936–40 bol realizovaný projekt výstavby novej nemocnice.
INDUSTRIALIZÁCIA MESTA
Posledné obdobie dejín mesta začína 26.11.1944 jeho oslobodením. Hospodárska činnosť ožíva najmä v období riadenej industrializácie výstavbou viacerých podnikov – Kapronu, (neskôr Chemlon) na výrobu umelých vlákien (1956–59), stavebného podniku Chemkostav (1952), Agrostavu a Lesostavu. S rozvojom spomínaných podnikov dochádza aj k rozvoju potravinárstva. Po roku 1993 je badateľný aj rozvoj podnikateľskej sféry a bankového sektora.
PRIEMYSELNÉ CENTRUM ZEMPLÍNAV súčasnosti je Humenné prirodzeným centrom Horného Zemplína. Žije v ňom viac ako 35-tisíc obyvateľov. V priemyselnom parku Chemes a v novovybudovanom Priemyselnom parku Guttmanovo našlo prácu vyše 3100 zamestnancov v ôsmich zahraničných firmách. Pochváliť sa môže zrekonštruovaným námestím v celkovej hodnote 85 miliónov korún, vysokou mierou občianskej vybavenosti, ratingovým hodnotením BBB+ i výstavbou športovej haly pre 1500 návštevníkov za 105 miliónov korún. Magistrát vyvíja úsilie na vybudovanie ďalšieho priemyselného parku Zeleňákovo, dobudovanie a prevádzkovanie letiska v blízkej Kamenici nad Cirochou. „
Humenné patrí k tým mestám, ktoré si v rámci svojich možností udržali po nežnej revolúcii ekonomický rozvoj. Znamenalo to vstup zahraničných investorov, funkčnosť najväčších podnikov, životaschopnosť potravinárskeho sektora. V súvislosti so spracovaným Strategickým plánom ekonomického rozvoja máme ďalšiu víziu napĺňania investícií v mesta. To vytvára predpoklady pre lepší život jeho obyvateľov, ale aj napĺňa mestskú pokladnicu a je zárukou jeho ďalšieho rozvoja,“ hovorí primátor Humenného MUDr. Vladimír Kostilník, ktorý je vo funkcii už tretie volebné obdobie. „Treba povedať, že mesto prosperuje aj vďaka Humenčanom, ktorí majú radi svoje mesto a zveľaďujú ho,“ dodáva primátor Kostilník.JANA OTRIOVÁ
spracované z podkladov mesta
Foto: Jozef PEKÁRIK
IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu