Časopis IMIDŽ

Premôžme strach z mamografie

O tom, že žena môže mať isté obavy pred návštevou lekárky, aj keby išlo hoci len o rozhovor do časopisu, a nie o náročné vyšetrenie, s om sa presvedčila na prvom poschodí monobloku, ktorý je súčasťou Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove. Ocitla som sa na oddelení rádiológie a trochu nervózne som zaklopala na dvere lekárskej izby. Všetky moje obavy zmizli hneď, ako ma podaním ruky privítala u smiata pani doktorka.
Prišla som totiž so zámerom „vyspovedať“ MUDr. Máriu Leškovú, vedúcu lekárku úseku mamodiagnostiky rádiologického oddelenia FNsP Prešov. Náš rozhovor sa odvíjal veľmi spontánne a na prvý pohľad bolo jasné, že pani doktorka pre svoju prácu naozaj žije. Aj keď sama priznáva, že na pacientov musí byť občas prísna, nezaprela svoj zmysel pre humor, keď mi pri lúčení nezabudla pripomenúť, že mám u nej „narodeninový darček“ – mamografickú prehliadku.

Čo Vás viedlo k štúdiu medicíny? Bol to váš dlhodobý sen alebo skôr spontánne rozhodnutie pred ukončením strednej školy?
Už ako dieťa som sa hrávala tak, že toaletný papier som využívala ako „obväzový materiál“. Bez toho, aby som nejako zaznávala učiteľstvo, som vedela, že aj keď pochádzam z rodiny, v ktorej je veľa učiteľov, ja túžim po niečom inom. Zážitky z detstva ma akosi spontánne nasmerovali k štúdiu medicíny. Pedagogické cítenie som napokon v sebe objavila. V súčasnosti okrem svojej každodennej práce lekárky prednášam na Fakulte zdravotníctva Prešovskej univerzity.

Neskôr, keď ste už ako poslucháčka medicíny mali za sebou prax na rôznych oddeleniach, nelákali vás aj iné disciplíny ako rádiológia, ktorú ste si zvolili?
Napriek tomu, že som ako študentka absolvovala niekoľko cvičení z rádiológie, po ukončení štúdia na Lekárskej fakulte v Košiciach a nástupe do prešovskej nemocnice, som nemala o rádiológii presnú predstavu. Na toto oddelenie som sa dostala v podstate z nedostatku pracovných príležitostí, ktorý absolventi medicíny dobre poznajú. Ale už po krátkom čase som zistila, že rádiológia je veľmi perspektívna, zobrazovacie metódy sa posunuli vpred veľkým skokom a myslím si, že v rámci medicíny tento odbor zaznamenal najväčšie pokroky, čo sa týka digitalizácie a technického rozvoja.

Rádiológia je odbor, ktorý má dosť široký záber. Prečo ste sa špecializovali práve na mamografiu?
Dá sa povedať, že ma k tomu viedla citová zaangažovanosť. V rodine sme prežili veľmi smutnú rodinnú udalosť - moja babka zomrela ako päťdesiatročná na rakovinu prsníka. Spomienky na jej chorobu ma však neodradili, práve naopak. Rozhodla som sa, že budem pomáhať ženám s podobným problémom, aký mala ona.

Slovo mamografia je síce všeobecne rozšírené a známe, ale tí, ktorí nemajú mamografické vyšetrenie za sebou, si ho možno predstavujú dosť hmlisto a skreslene. Mohli by ste nám niekoľkými vetami riblížiť, čo to vlastne mamografia je a ako prebieha samotné vyšetrenie?
Mamografia je snímkovanie, pri ktorom sa používa tzv. mäkké rőntgenové žiarenie. Samotné vyšetrenie prebieha tak, že kvalifikovaná rádiologická asistentka vloží pacientkin prsník do kompresnej platne a dvakrát ho zosnímkuje v dvoch rôznych projekciách. Naše dievčatá - rádiologické asistentky - sú veľmi príjemné a počas vyšetrenia neustále s pacientkami komunikujú, čo je, myslím si, veľmi dôležité. Ja sama nemám rada pasivitu a prísne sa tváriacich „mĺkvych“ zdravotníkov. Nález následne hodnotí už lekár. Ten rozhodne, či to doplní o ultrazvukové vyšetrenie, alebo nie.

Nie je tento proces bolestivý?
Keďže je na prsník v kompresnej platni vyvíjaný tlak, odporúčala by som ženám, aby prišli na takéto vyšetrenie najneskôr do dvoch týždňov po menštruácii, vtedy je to bezbolestné. Pred menštruáciou má žena zvýšenú citlivosť a vyšetrenie môže byť nepríjemné a bolestivé.

Týka sa mamografia aj mužov? Ak áno, prichádzajú k vám muži na vyšetrenie pomerne často, alebo sú skôr „raritou“?
Samozrejme, mamografia sa týka aj ich. Prichádzajú k nám viac-menej dve skupiny mužov – buď sú to mladí športovci, u ktorých dochádza v rámci hormonálnych zmien k zväčšeniu prsníkov, ale rakovinový nález sa u nich nepotvrdí, alebo sú to muži medzi päťdesiatkou a šesťdesiatkou, ktorí zväčša prichádzajú, bohužiaľ, už s tzv. hmatným nálezom, ktorý neveští nič dobré a diagnóza rakoviny je tam jednoznačná. Z celkového počtu pacientov, ktorí k nám chodia, tvoria muži iba jedno percento.

Ochorenie prsníkov je veľmi intímny a citlivý problém. Napriek tomu, že žijeme v dobe médií a často sme doslova presýtení informáciami, sme naozaj dostatočne informovaní o svojom zdraví? Nestáva sa, že za vami príde pacientka doslova v „poslednej chvíli“?
Tým, že sa problematika rakoviny prsníka medializuje, zvyšuje sa aj počet žien, ktoré majú záujem o preventívnu prehliadku. Bohužiaľ, veľké množstvo z nich prichádza v „zanedbanom“ stave. Prsníky sú často zmenené, zapálené, zväčšené a na pohmat tvrdé. Na týchto ženách vidím, že sa boja, aj keď často tvrdia, že ich nič nebolí, a teda je to v poriadku. Rakovina je však zradná v tom, že môže, ale nemusí bolieť.

Čoho sa pacientky boja najviac? Majú strach z lekárov, nemocničného prostredia, z rôznych prístrojov, alebo sa skôr obávajú toho, čo pri danom vyšetrení „objavíte“?
Určite sa najviac boja samotného nálezu. Bez ohľadu na to, či ide o zhubný alebo nezhubný nález, často sú také vystrašené, že niektoré dokonca odmietajú liečbu alebo operatívny zákrok. Už len pri slove rakovina vidí mnoho ľudí „koniec sveta“ a to nie je dobre. Lebo pri včasnom riešení problému to tak vôbec nemusí byť.

Rakovina prsníka patrí medzi civilizačné choroby. Ako to vyzerá s týmto ochorením v súčasnej dobe na Slovensku?
Slovenské ženy zomierajú najčastejšie práve na rakovinu prsníka, ale teraz to škaredé prvenstvo „o prsia“ získala rakovina konečníka. U mužov je najvyššia úmrtnosť na rakovinu pľúc.

V ktorom roku života je vhodný čas navštíviť lekára v rámci mamografického vyšetrenia, resp. ktoré obdobie v našom živote signalizuje, že zanedbať toto vyšetrenie by mohlo byť naozaj nebezpečné?
Všeobecne sa odporúča, aby v rámci preventívy žena navštívila lekára za týmto účelom prvýkrát po štyridsiatke a odvtedy každý druhý rok. Mamografia sa môže urobiť aj skôr, ale do štyridsiateho roku života sa preferuje skôr ultrazvukové vyšetrenie. Individuálne postupujeme pri hmatnom náleze, kde s mamografiou neváhame ani u tridsaťročnej ženy. V takomto prípade je nevyhnutná spolupráca klinika, chirurga, onkológa a gynekológa.

Čo patrí medzi hlavné rizikové faktory, vplývajúce na toto ochorenie?
Príčiny spôsobujúce rakovinu sú rôzne. Môžu byť genetické - teda na toto ochorenie máme vrodené dispozície, alebo sú negenetické - tie súvisia so životným štýlom a spôsobuje ich najmä stres, nadváha a fajčenie. Stres je sám o sebe spúšťačom všetkých ochorení. Dokáže nabúrať našu schopnosť vyrovnať sa s negatívnymi vplyvmi prostredia (napr. s prísnym šéfom, hašterivými kolegyňami, s nedostatkom financií a pod.). Vtedy zlyháva náš imunitný systém.

Akým spôsobom by sme mohli rizikové faktory odstrániť, alebo aspoň zmierniť? Existuje vôbec dostatočná prevencia?
Pred ochorením na rakovinu nás neochráni to, že vylúčime len niektorý z rizikových faktorov. Dokonca aj v prípade, že by sme úplne zmenili svoj nezdravý životný štýl a odstránili stres, je tu riziko, že ochorieme. Účinnou zbraňou je včasné diagnostikovanie choroby.

Hovorí sa, že lekári sú najhoršími pacientmi. Ako je to s vami, pani doktorka? Nezabúdate niekedy na to, že ste nielen profesionálna lekárka, ale aj žena, ktorá sa musí starať o svoje zdravie?
Priznávam, že nikto nie je dokonalý. Aj keď nezanedbávam preventívne prehliadky, chcela by som viac zmeniť svoj životný štýl - viac sa pohybovať a skorigovať hmotnosť.

Vaša práca je veľmi náročná na psychiku, keďže sa stretávate s ľuďmi, z ktorých mnohí sú ťažko chorí. Dokážete po príchode domov úplne „vypnúť“? Ako relaxuje žena - lekárka?
My lekári sme naozaj pod veľkým psychickým tlakom. Nie je ľahké denne vidieť trpiacich ľudí, medzi ktorými je i mnoho mladých. „Vypnúť“ nedokážem, aj keby som chcela, ale energiu si dobíjam vo svojej rodine, napríklad pri hudbe či domácich prácach. Najväčším zdrojom energie sú pre mňa moje deti a príjemným relaxom sa pre mňa stalo plávanie alebo prechádzka počas krásneho slnečného dňa.

Čo by ste na záver odkázali svojim potenciálnym pacientkam?
Venujte si väčšiu pozornosť, starajte sa o svoje telo a dušu, naučte sa mať rady samy seba. Nezabúdajte si pripomínať, že ste zdravo sebavedomé, krásne a múdre. Pri akýchkoľvek telesných zmenách a problémoch navštívte čím skôr lekára. Nečakajte zbytočne, pretože je tu veľká šanca na vyliečenie.

Ďakujem za rozhovor.

Mgr. Erika Fedorová

RIZIKOVÉ FAKTORY RAKOVINY PRSNÍKA:
- pozitívna rodinná anamnéza
- strava bohatá na tuky a chudobná
na ovocie a zeleninu
- obezita
- fajčenie
- alkohol
- stres

NEZABÚDAJME:
- majme zdravé sebavedomie
- naučme sa mať samy seba radšej
- starajme sa o telo i o dušu
- NEBOJME SA MAMOGRAFIE