Časopis IMIDŽ

Vladimír Bugoš je celým svojím životom hlboko ponorený do problematiky, ktorá súvisí so sv. Hildegardou z Bingenu. Spočiatku to mal byť iba obchod, dovoz a distribúcia produktov, ktoré doteraz na Slovensku neboli. Pri hlbšom štúdiu Hildegardinho života a celého jej pôsobenia došlo u neho k premene. Akoby sa v ňom čosi zlomilo. Pochopil a prijal božskú silu, ktorú cíti a vníma aj cez sv. Hildegardu.

Viac ako deväťsto rokov uplynulo odvtedy, čo Boh zjavil jednej – z dnešného pohľadu nevzdelanej žene, ktorá dokázala prečítať iba zopár žalmov, tajomstvá zrodenia a spásy. Odhalil jej mystično prírody a kozmu, aby mohla pomáhať hlavne ľuďom. Hildegarda z Bingenu bola rehoľníčkou, ale prvé vízie mala už ako trojročná. Jej videnia boli také presvedčivé, že ju nazvali Sybilou z Porýnia. Vízie ju priviedli k tomu, aby založila nový kláštor, celkom hore na strmom vrchu nad sútokom riek Nahy a Rýna v Rupersbergu. Tu sa v jej živote začala nová kapitola, tu začala plniť svoje poslanie. „Hildegarda už v tých časoch, a to bolo 12. storočie, vnímala človeka ako trojrozmernú bytosť. Chápala, že človek má okrem fyzického aj duševný a duchovný rozmer. Aj dnes sa priamo dotýka našej duše a tela,“ približuje jej filozofiu V. Bugoš. Keď mala Hildegarda 41 rokov, Boh ju vyzval: Zapíš čo vidíš a počuješ. Predstavená kláštora jej dala k dispozícii mnícha, ktorý zaznamenal všetko, čo prešlo cez jej duchovné poznanie. Takto sa podarilo až do dnešných dní uchovať posolstvá, receptúry a rôzne informácie. Dnes ju považujú za prvú nemeckú prírodovedkyňu a lekárku. „Od malička bola chorľavá, už ako dieťa nemohla chodiť. Zázračne však vyzdravela, čo ju priviedlo k hlbokej pokore. Každé ochorenie, a bolo ich neúrekom, ju ešte viac podriaďovalo božiemu želaniu. Práve v týchto obdobiach bolo jej prepojenie najsilnejšie,“ hovorí V. Bugoš. „Choroba, nech bola akákoľvek ťažká, sa pominula v okamihu, keď pochopila, že Božie slovo je zákon a netreba o ňom pochybovať.“
Životná sila viriditas
Mních zaznamenal niekoľko diel, ktoré prechádzali cez prizmu jej poznania. Pre využitie v praxi sa stalo najznámejším Causae et curae - Príčiny a liečenia chorôb. Učenie Hildegardy akoby malo spoločné znaky s ajurvédou alebo čínskou medicínou. Aj ona hovorí o životnej sile, ktorú človek dostáva pri zrode, nazvala ju viriditas. Ľuďom odporúča, aby viedli harmonický život pre ozdravenie duše, tela a zmyslov. Jej prírodné originálne kláštorné receptúry hovoria o rovnováhe štiav, ktoré sú vlastné každému telu a z rôznych dôvodov môžu byť narušené. Práve pri obnovení tejto vnútornej rovnováhy, ktorá pomocou štiav koluje v ľudskom tele, môžu jej preparátaty pomôcť. „Apatéka“ sv. Hildegardy pomôže človeku znovu získať jeho vnútorné sily. V učení sv. Hildegardy je človek ako boží tvor stredobodom kozmického poriadku. Každý prichádza na svet s istou dávkou životnej energie, ktorá je výsledkom pomeru síl medzi dušou, telom a zmyslami. Zvýznamňuje súvislosť medzi človekom a prírodou, ale aj spojenie medzi duchovnými a svetskými prírodnými zákonmi. Za posledných päťdesiat rokov sa pomocou Hildegardinho lekárstva mnoho vecí potvrdilo. Ako príklad možno uviesť púšťanie žilou podľa Hildegardy. Spočiatku sa k tejto metodike pristupovalo skepticky, ale dnes sa úspešne využíva v alternatívnej medicíne pri vysokom krvnom tlaku, alergiách, alebo zbavení sa jedovatých látok. Aj učenie Hildegardy o stravovaní, kde odporúčala špeciálne korenia, ale predovšetkým špaldu  ako základnú potravinu, dnes potvrdzuje aj moderná veda. Špalda plná sily Hildegarda nedá dopustiť na špaldu. Je to prastarý nešľachtený druh pšenice. Je výnimočná svojím zložením i zaujímavou orechovou chuťou. Obsahuje vysoký podiel  bielkovín, tuk s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín, sacharidy, minerály, napríklad horčík, vápnik, draslík, fosfor a zinok a vitamíny skupiny B. „Špalda je najlepšie obilie. Je teplá, mastná, plná sily a príjemnejšia ako ostatné druhy obilia. Vytvára u človeka, ktorý ju konzumuje, správne svaly a dobrú krv, veselé zmysly a radostnú myseľ. Je dobrá vo formách jedenia chleba, ale je dobrá aj varená,“ takto je to zaznamenané v spisoch. Špaldová kúra je základom pre liečenie žalúdočných a črevných ochorení, ochorení obličiek a látkovej výmeny. Celé špaldové zrno, špaldové koláče, špaldové palacinky, špaldová polievka – v každej forme je prínosná pre zdravie. Diabetikom sa odporúča jesť len celé zrná špaldy. Múka sa pretvára na silu a cukor. Deväťsto rokov trvalo, kým prišiel človek, ktorý Hildegardu znovu objavil. Bol ním Dr. Hertzka, ktorý sa vyjadruje k špalde takto: „V prípade rakoviny by som sa utiahol na chatu  v Alpách s vrecom plným špaldových zŕn a prizeral by som sa, kto je silnejší: rakovina alebo špalda. A ja viem, ako by to dopadlo“. Tento istý lekár na jednej zo svojich prednášok interpretoval svoju skúsenosť: „Nedávno prišiel ku mne pacient, ktorý ochorel na leukémiu. Súhlasil s tým, že sa spoľahne iba na špaldu. Mal odvahu dôverovať Hildegarde a pristúpiť na jej odporúčania. Je veľmi dôležité, aby pacient spolupracoval a časť zodpovednosti prevzal na seba. Tento muž je už dnes z leukémie vyliečený.“ Dr. Hertzka zvýrazňuje silu špaldy cez Hildiegardu jej slovami: „Je to potrava pre každého. Človek varenú špaldu nepotrebuje hrýzť - ona sa dostane dole a strávi sa. Otázka o dlhom žuvaní sa v tomto prípade stáva zbytočnou.“ Tieto slová súvisia s prístupom k takému vážnemu ochoreniu ako je rakovina, kde by špalda mohla pomôcť aj vtedy, keď už ostatní nedávajú nádej. Celé zrno špaldy odporúča aj vtedy, keď je na tom človek po zdravotnej stránke naozaj zle aj pri iných diagnózach. Hildegarda to vidí takto: „Keď je niekto taký chorý, že od choroby už nemôže jesť, zober celé zrná špaldy, uvar ich vo vode s pridaním tuku alebo vaječného žĺtka, aby mu to lepšie chutilo a daj to chorému jesť. To ho vnútorne vylieči ako dobrá masť“. Elixír zo žaburinky na „vicht“ „Táto žena sa nevyhla ani takej téme, akou je rakovina, čo je takmer neuveriteľné,“ obdivne sa vyjadrí V. Bugoš. Hildegarda sa osobitne venovala tzv. prekanceróze, štádiu, ktoré jej predchádza. Môže pretrvávať mesiace, ale aj roky.  Nazvala  ho „vicht“. Je to staronemecké slovo, ktoré sa používa ako odvodenina pre kŕče v bruchu, pri hnačke, štípanie a trhanie v bruchu, ale aj inde v tele. Žiadny lekár spočiatku nedokáže nájsť príčinu, ale často sa stáva, že týmto symptómom človek nevenuje ani pozornosť. Môžu to byť aj lokálne ohniská s vyžarovaním, ktoré sa podobajú reume. Človeka trápia kŕče, akoby ho niečo hrýzlo a hlodalo. A to sú už príznaky prekancerózy, ktorej sa dnes v takomto ponímaní nikto nevenuje. A tiež by málokomu napadlo, že takýto stav je predštádiom onkologického ochorenia. Na „vicht“ Hildegarda používala elixír zo žaburinky menšej. Treba podoknúť, že ak sa ktokoľvek neskôr pokúsil vylepšiť Hildegardine receptúry, nikdy to nefungovalo. Iba to, čo Hildegarde cez jej otvorené srdce pošepol ten najvyšší, malo a má účinok. Hildegarda už na prelome 11. a 12. storočia pri liečení choroby „vicht“ používala elixír zo žaburinky menšej. Originál Hildegardinho textu znie: „Kto trpí uvedenou bolesťou, má nalačno vypiť toľko z tohto nápoja, koľko vie prijať jedným hltom a práve tak veľa, keď ide do postele, až kým nevyzdravie.“ Kúra sa musí opakovať, lebo v priebehu rokov sa symptómy môžu znova objaviť. Dnes sa od žiadneho lekára nedozviete, že trpíte chorobou vicht. Oficiálna medicína túto chorobu vôbec nepozná. Ale ak človek má jej symptómy a navyše sa v rodine vyskytla rakovina, môže si pomôcť sám. Hildegarda odporúča žaburinkový elixír užívať pri kolikovitých bolestiach brucha, reumatických ťažkostiach, bolestiach srdca a preventívne, ak sa v rodine vyskytlo onkologické ochorenie. Liečivé víno Hildegarda iba zriedka „ordinuje“ vývary bylín vo vode, mnohé sa pripravujú vo víne. „Víno je krvou zeme,“ hovorí vo svojej učebnici. „Je v zemi ako krv v človeku a má niečo spoločné s krvou človeka. Prepravuje jeho teplotu ako rýchlo sa otáčajúce koleso. Ide z mechúra do drene a uvádza to do veľkej horúčavy, takže tá istá dreň dodá potom krvi žiaru túžby po veselosti. Preto dobré, silné víno treba zmiešať s vodou, aby jeho sila a teplo boli trochu zmiešané a zmiernené. Tak ako krv netečie bez vlhkosti vody, aj víno, ktoré sa pije bez trošky vody, človeka vysuší a škodí mu.“ K tomu už len zaužívaný a predsa pravdivý dodatok: Všetko čo robíme, robme s mierou. Vynikajúcim prostriedkom na srdce je podľa Hildegardy z Bingenu petržlenovo – medové víno, ktoré je jedným z najlepších prírodných prostriedkov na podporu srdca, krvného obehu, sleziny a prebúdzanie životnej sily. Hildegardina wermutová kúra je založená na liečivých účinkoch paliny pravej (wermut je nemecký názov). Mimoriadne regeneruje a podporuje výkonnosť človeka. Očisťuje organizmus a posilňuje všetky funkcie orgánov vrátane obličiek. Obličky sú čistiacim orgánom organizmu. Podľa nej sú zodpovedné aj za proces starnutia človeka - popisuje ich ako orgány veku. Pri wermutovej kúre sa naplnia ich energetické rezervy, čím stúpa osobná výkonnosť, schopnosť koncentrácie a všeobecný pocit blaha. Elixír z paliny pravej sa dá použiť na rôzne neduhy, ba takmer univerzálne. Píše o tom: „Palinový elixír odstráni slabosť obličiek a melanchóliu, rozjasní
oči, posilní srdce, nepripustí aby ochoreli pľúca, očistí vnútorné orgány a zabezpečí dobré trávenie.“ Ďalší výrok Hildegardy znie: „Palina je veľmi teplá, silná a najväčší majster proti každému vyčerpaniu.“ Tento pozitívny výrok sa už dnes potvrdil rôznymi vedeckými štúdiami. Éterické oleje a horké kvapky paliny pôsobia blahodarne na žalúdok, podporujú trávenie a prirodzenú látkovú výmenu. „Je všeobecne známe, že palina má horkú chuť a že pôsobí hlavne v črevnom trakte,“ zdupľuje Vladimír Bugoš. „Jednoznačne posilňuje celkovú imunitu, pričom sa odporúča aj pri infekčných chorobách, napríklad pri chrípke.“ Medicínsky systém sv. Hildegardy je postavený na božskom posolstve. Podľa neho sa všetko dá vyliečiť, pretože pre Boha nie je nič nemožné. Prostej a pokornej Hildegarde zjavil Boh tajomstvá prírody, funkcie a tajomstvá ľudského tela, príčiny chorôb a liečivé prostriedky, ktoré vložil do celého tvorstva. „Bez Boha nemôže fungovať žiadna liečba, aj keď je spojená s vedecky postavenou medicínou,“ hovorí V. Bugoš. Keď si Hildegardu Pán povolal k sebe, dožila sa na tie časy mimoriadneho veku – 81 rokov. Všetky spisy odniesli do Vatikánu, kde sú uložené dodnes. Pri jej smrti sa ukázali na oblohe podivuhodné znamenia: dva mimoriadne jasné oblúky rôznej farby. V mieste, kde sa pretínali, žiarilo jasné svetlo v tvare Mesiaca. V ňom sa premietal červený trblietavý kríž a boli aj ďalšie úkazy. Takto sa okolie mohlo dozvedieť, že verná služobníčka Boha, ktorá celý život zasvätila chorým ľuďom, odchádza do nehmotného sveta k svojmu Pánovi. Odtiaľ nám ešte aj dnes posiela svoje posolstvá.

Autorka: Lea Gallová