Časopis IMIDŽ

Ľúbiť sa po celý život. Je to vôbec možné? Mnohí si povedia, že je to obyčajné klišé, utópia, ktorá reálne neexistuje, čoho dôkazom sú neustále zvyšujúce sa počty rozvodov. Ďalší trochu zapochybujú a povedia si, že keby mali po boku iného partnera, vedeli by si to predstaviť. Nakoniec sú aj takí, ktorí súhlasne prikyvujú, že v takom vzťahu žijú. Neviem odhadnúť percentuálny pomer medzi týmito troma skupinami, ale jedno viem určite, mať celoživotný vzťah plný lásky nie je utópia. Jeho aktéri si však musia rozumieť, vážiť si jeden druhého a vzájomne sa rešpektovať.
Americký psychológ John Gottman, venujúci sa rodinnému a partnerskému poradenstvu vraví, že tí, ktorí žijú dlhé roky v láskyplnom partnerstve, vedú „emocionálne inteligentné vzťahy“, ktorých naplnenie predpokladá dodržiavanie siedmich pravidiel správania.

1. Prejavte partnerovi uznanie jeho silných stránok V poradni sa denne stretávam s pármi, ktoré sa ocitajú v kríze, hádkach, nepochopení. Vo vzťahu, v ktorom nefunguje komunikácia a partneri cítia voči sebe napätie, je veľmi ťažké hovoriť o pozitívnych veciach. Ak sa manželov v kríze pýtam, či je niečo, čo si na tom druhom vážia, čo ňom majú radi, čo ich k sebe púta, tak po týchto otázkach nasleduje mlčanie, niekedy až hraničiace s pohŕdaním. Všetko, čo partneri voči sebe urobili v minulosti pekné a dobré, partneri znevažujú a opisujú ako zlé. Ak však chcú spolu žiť aj naďalej, ak chcú tvoriť pár,  ktorý sa dostane z krízy, musia sa učiť pozerať na partnera iným uhlom pohľadu. Spoločne preto hľadáme v ich vzťahu zvyšky toho zdravého či dobrého, na čom sa dá stavať. Väčšinou sa zapodievame tým, čo nás na partnerovi hnevá, rozčuľuje, čím nás zlostí,  nudí, otravuje. Ak nebudeme našu energiu smerovať z mínusu do plusu (čo sa mi na mojom partnerovi páči?), uviazneme v hlbokej brázde krízy. Rešpekt, obdiv a pozitívne hodnotenie je najlepšou „očkovacou látkou“ proti strate lásky. Pozitívny prístup treba najprv trénovať cielene,  neskôr sa stane prirodzeným spôsobom komunikácie.
2. Realizujte vklady na „citové konto“ Veľa ľudí je presvedčených, že k väčšej intimite a láske vedú iba veľké gestá. Večera pri sviečkach, obrovská kytica kvetov, zlatý šperk... Určite je to príjemné, ak jeden z partnerov zrealizuje takéto prekvapenie, ale dvoch ľudí oveľa silnejšie spájajú stovky malých každodenných gest. Vo funkčných manželstvách dochádza v priemere počas desiatich minút k 70 interakciám medzi manželmi. Slovom, pohľadom, dotykom, úsmevom, gestom. V krízových manželstvách je to iba sedem. Tieto drobné gestá sa dajú prirovnať k vkladom na účet, ktoré si môžete vybrať v krízových časoch. Pritom najväčší bonus pre emocionálne konto znamená najjednoduchšia otázka „Aký si mal dnes deň?“ alebo „Ako sa cítiš?“ a následný rozhovor. Ak partner cíti záujem zo strany partnera, znamená to budovanie pocitu bezpečia vo vzťahu. Vypočuť, prejaviť záujem, venovať pozornosť, to sú najdôležitejšie  vklady na citové konto.
3. V šťastnom manželstve má každý z partnerov len polovičnú moc  Boli by ste možno prekvapení, ale rovnoprávnosť v partnerstve ešte zďaleka nie je taká samozrejmá. Až v dvoch
tretinách manželstiev to ešte stále vyzerá tak, že žena má právo rozhodovať o tom, čo sa bude variť, ale pri ostatných  veciach má kľúč k rozhodovaniu muž. Veľakrát partneri bojujú o moc prostredníctvom peňazí a prístupu k bankovému kontu, prostredníctvom detí a vplyvu na nich, zakazujú si návštevy príbuzných. Takýto postoj ale nikdy nemôže lásku rozvíjať. Skôr alebo neskôr sa dostanú týmto postupom až k ruinám svojho vzťahu. Ak v manželstve chýba snaha a schopnosť vcítiť sa do postavenia svojho partnera, blíži sa apokalypsa. Aby mohol človek z lásky profitovať, musí sa vedieť deliť. Aj o moc. 4. Nepoužívajte rany pod pás K problémom a konfliktom dochádza v každom partnerstve, aj v tom najlepšom. Dôležité je, ako k nim partneri  pristupujú. V šťastných manželstvách sa páry hádajú oveľa konštruktívnejšie. O spôsobe hádky totiž rozhodujú už prvé  slová. Čím je zmierlivejší úvod, bez irónie a sarkazmu, tým bude lepší aj koniec hádky. Výsledkom hádky nemá byť snaha poraziť toho druhého, naložiť mu, koľko len unesie a v jednej hádke „preprať“ celú jeho nepodarenú rodinu, jeho zlyhanie v posteli, malý plat a ktovie čo ešte. Výsledkom  hádky by mala byť snaha o dohodu, kompromis a pochopenie postoja toho druhého. Základ spočíva v rešpektovaní toho, s kým sa hádame a v premýšľaní a uvedomovaní si, ako sa ten druhý asi cíti, keď ja vravím to a to. Šťastné páry sú teda tie, u ktorých hádka nevyzerá ako obyčajné vyventilovanie sa na partnerovi, ale u ktorých aj hádka je spôsobom, ktorým sa dá prejaviť úcta a rešpekt s ohľadom na prežívanie partnera.

5. Akceptujte si vzájomné rozdiely  Už iba ten fakt, že manželstvo vytvára muž so ženou, tak rozdielne bytosti vo svojej emocionalite i racionalite, hovorí za všetko. Pár tvoria dvaja ľudia,  ktorí sú osobnostne iní, svojimi vlastnosťami, schopnosťami, prežívaním, názormi, postojmi i skúsenosťami. Pri problémoch tak na seba narážajú dva svety, dva rozdielne rebríčky hodnôt, ktorých zladenie vyžaduje veľa úsilia. Jana a Peter sa veľmi často hádajú o peniazoch. Podľa Petra jeho manželka nedokáže s peniazmi hospodáriť, veľa míňa, nič neusporí. Podľa Jany je Peter veľký držgroš, nič jej nedopraje. Ak obaja ustrnú iba v tomto zhodnotení sa, budú sa o tejto téme hádať až do smrti a nikdy sa vzájomne nepochopia. Jane pritom ide o to, že ťažko pracuje ako zdravotná sestra na gerontológii a z času na čas si chce niečo dopriať. „Keby som myslela len na budúcnosť, prítomnosť mi utečie doslova medzi prstami. Túžim si niečo na seba kúpiť, ísť si aspoň raz v mesiaci niekam s Petrom sadnúť, v lete ísť na dovolenku k moru. Chcem žiť!“ Peter pritom tvrdí, že takto žili jeho rodičia,  všetko míňali, nič si nenasporili a teraz na dôchodku žijú skoro z ruky do úst. „Nechcem, aby sa niečo také stalo aj mojej rodine. Môže sa mi stať nejaký úraz, deti budú potrebovať študovať na vysokej, chcem, aby sme mali vytvorenú dostatočnú rezervu na neskôr.“ A to je prvý krok k pochopeniu sa. Mať snahu a možnosť spoznať vlastnú i partnerovu stupnicu hodnôt a potom o nich diskutovať. V momente, keď pochopíme, čo sa skrýva za túžbami partnera, ľahšie budeme schopní akceptovať jeho správanie. Jana hľadá uvoľnenie, zážitok, aktuálne odventilovanie od náročnej práce. Peter hľadá istotu, zabezpečenie rodiny. Pre oboch je táto ich potreba príliš dôležitá, aby sa jej vzdali. Ak sa budú prehovárať, tlačiť na seba, nikam sa nepohnú. Musí nasledovať druhý krok. Tým je zmierenie sa s tým, že nikto nemôže prekročiť svoj tieň. Maximum, čo môžu dosiahnuť je kompromis a akceptácia potrieb druhého. Spoločne sa musia dohodnúť, koľko z mesačného príjmu odložia a koľko uvoľnia na bezprostredný život. Peter tak prestane kritizovať každý Janin nákup a Jana nebude Petra obviňovať z prílišnej sporivosti. Zároveň obaja budú trénovať pozitívny pohľad na vzájomné potreby. Jana sa  bude učiť v Petrovej sporivosti vidieť zodpovednosť za rodinu a Peter v Janinej snahe užiť si bude nachádzať snahu dopriať rodine pekné zážitky.

6. Vytvorte si mapu lásky Partnerský život naozaj nie je iba prechádzkou ružovou záhradou. Aj v tom najharmonickejšom manželstve môžu nastať situácie, ktoré ním môžu vážne zatriasť. Narodenie dieťaťa, sťahovanie sa, strata zamestnania alebo jeho zmena, nevera, či iné udalosti, môžu vážne narušiť puto partnerstva. Zaujímavé je, že tak ako mnohé páry na takýchto udalostiach stroskotajú, iné páry vyjdú z nich posilnené. Mnohé výskumy potvrdili, že pre trvalú lásku je dôležité vedieť sa orientovať vo vnútornom i vonkajšom svete partnera. Čím viac vieme o jeho snoch, túžbach, prianiach, cieľoch, ale aj prežitých traumách, tým lepšie rozumieme jeho konaniu. A to je dôležité predovšetkým v časoch krízy. Preto Gottman navrhuje, aby si páry v časoch pokoja vytvárali „mapu lásky“ svojho partnera, ktorá nám pomáha vyznať sa v jeho svete. Tvoriť ju môžete rôznymi hrami, kvízmi počas celých večerov, pri jazde autom, aby sme sa o partnerovi dozvedeli čo najviac. Možno sa z toho vyvinú tie najnapínavejšie rozhovory, ktoré podnietia vzájomnú blízkosť a tá môže pár ochrániť v čase krízy.
7. Stavajte si vzdušné zámky  Aby pár voči sebe vystupoval ako jeden tím, potrebuje mať spoločnú víziu. Spoločné plány a ciele, vlastné rituály, to je to, čo dvojicu zjednocuje. Rituály počas sviatkov, ale aj bežné každodenné – ranný bozk, spoločná káva, večerný film, spoločné čítanie si. Plány na najbližšiu dovolenku, ale aj plány „vzdušných zámkov“ ako premýšľanie o stavbe vysnívaného domu alebo prestavby bytu, majú jeden základný cieľ. Z dvoch svetov formujú jednu hmotu, jeden spoločný svet. A to je pocit, ktorý podporuje víziu trvalej lásky. NAOZAJ SA DOBRE POZNÁTE? (7 otázok pre milujúcich sa partnerov)
1. Viete, kto sú najlepší priatelia vášho partnera?
2. Viete, čo ho v súčasnosti najviac trápi?
3. Viete, v čo verí?
4. Viete, aké je jeho životné motto?
5. Viete, aký bol najhorší zážitok jeho detstva?
6. Viete, čo by urobil s veľkou finančnou výhrou?
8. Viete, ktoré filmy má rád a akú hudbu počúva?

Mgr. Radomír Warošek, psychológ

Foto: ZAT