Časopis IMIDŽ

Mnohí ľudia snívajú o tom, aby im bolo povolanie zároveň záľubou, no nie každému sa takýto sen naplní. Dnes vám predstavíme dámu, ktorá sa môže pochváliť tým, že práca ju baví, prináša jej uspokojenie, ba dokonca je pre ňou i formou relaxu. Fotografka a maliarka Zuzana Kapišinská sa k svojmu povolaniu dostala celkom prirodzene. Má talent, dostatok vedomostí, inšpirácie i tvorivého nadšenia. A tak niet divu, že ju cesty osudu doviedli tam, kde dnes je, a kde sa cíti byť vo svojom živle.

Ako prišlo k tomu, že sa fotografovanie stalo vaším povolaním?
„Fotografii som úplne podľahla až na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, pod vedením profesora Krížika. Boli to krásne časy strávené vyrábaním fotografií   tme fotokomory. Doteraz si pamätám jej octovú vôňu a svoje nadšenie, keď sa v červenom svetle začali na papieri objavovať obrázky. Bolo to čarovné, ale napriek tomu som vďačná za dnešné „digitálne časy“, ktoré nám, fotografom, zjednodušili prácu. Mojím povolaním však nie je len fotografia, ale aj maľba. A čo sa týka fotografie – tá sa ním stala úplne prirodzene; po škole som robila to, čomu som sa venovala aj na škole, a ľudia mi boli ochotní za to zaplatiť...“
- Čo vás na vašom povolaní najviac priťahuje; stretávate sa pri ňom aj s niečím, čo by ste „nemuseli“?
„S vecami, ktoré by som „nemusela“, sa zatiaľ nestretávam. Moja práca je, chvalabohu, aj mojím koníčkom, a dokonale ma napĺňa; hlavne, keď fotenie striedam s maľovaním. A čo ma priťahuje je to, že to nie je jednotvárna práca, a aj to, že môžem byť na „voľnej nohe“ a teda som paňou svojho času.“
- Odkedy ste sa začali zaujímať o fotografovanie a čo vás k tomu inšpirovalo?
„K umeniu som inklinovala od malička; kreslila som, maľovala. Keďže môj otec mal veľký umelecký talent, rodičia ma k tomu prirodzene viedli. Počas gymnaziálnych čias som objavila u kamaráta na povale starý Flexaret. „Spojazdnili“ sme ho a skúšala som zachytávať zaujímavé situácie okolo seba. Zvláštne na tom je, že z tej doby mám v zásuvke veľa filmov, ale nijaký z nich nebol nikdy  vyvolaný. Takto som sa teda s fotením oboznamovala.

- Aké fotografie robíte najradšej a prečo?

„V poslednej dobe robím najradšej „beauty portrét“ a taktiež ma veľmi priťahuje fashion fotografia. Všetko, čo sa točí okolo sveta módy, ma fascinuje.“

- Čo považujete za váš doterajší najväčší pracovný úspech?
„Svoje pracovné úspechy nemeriam tým, koho, čo, alebo pre koho fotím. Keď odovzdám fotky svojim zákazníkom  a tie sa im páčia, vždy je to môj veľký pracovný úspech.“
- Máte nejaký zatiaľ nesplnený fotografický sen?
„Nie, nemám nejaký konkrétny nesplnený sen, ale priznám sa, že by som chcela viac času venovať foteniu svojho malého syna. A dúfam, že sa urýchlene odhodlám tento svoj sen naplniť; v mojom prípade totiž úplne platí oné známe – obuvníkov syn chodí bosý...“
- Aké záľuby máte okrem fotografovania a maľovania?
„Mám jednu veľkú – malú, už spomínanú záľubu, ktorá sa volá Kubíčko; má dva roky a práve ho prenasleduje obdobie vzdoru, takže jeho najobľúbenejšie slovo je „nie“ a je s ním veľká sranda. Ďalšou mojou záľubou je navrhovanie interiérov; momentálne s pomocou svojej švagrinej vykladám mozaiku v mojej kúpeľni. Medzi moje záľuby patria i kvety, záhrada, výlety, knihy a všetko, čo súvisí s rodinou. A ešte mám rada aj dobré filmy. Vlastne je toho veľmi veľa, čo mám rada, čo rada robím, o čo sa zaujímam; na všetko, čo by som chcela robiť by mi nestačilo ani sedem životov. Niekedy v sebe cítim takmer schizofréniu, lebo by som chcela robiť viac vecí v jednom čase. A v poslednom čase sa chcem prinútiť naimplantovať si do hlavy ešte jednu záľubu navyše, a tou je šport. Sama som zvedavá, či si naň niekedy naozaj nájdem čas a chuť.“
- Kde a ako si najlepšie oddýchnete; zrelaxujete sa?
„Nepotrebujem nejaký špeciálny relax, lebo relaxujem pri práci a relaxom je pre mňa aj moja rodina. No na regeneráciu potrebujem aspoň deväť hodín spánku, to je pre mňa nevyhnutnosť. Keď spím menej, neviem zo seba počas dňa nič vyžmýkať. Najlepšie si teda oddýchnem v posteli. A, vlastne, keď tak rozmýšľam – vaňa plná peny a horúcej vody tiež nie je zlá.“
- Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
„Inšpiráciu čerpám úplne všade. Múza ma kope od rána do večera a dúfam, že neprestane.“

Ďakujem za rozhovor
Zhovárala sa: Magdaléna Gondolová
Foto: archív fotografky