MAGAZÍN PRE ZDRAVIE - KRÁSA - ŠTÝL - MÓDA A RODINA

IMIDŽ logo Časopis IMIDŽ

[Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....]
Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....
celý článok
[DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO]
DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO
celý článok
[Apríl v lunárnom kalendári a krása]
Apríl v lunárnom kalendári a krása
celý článok
Dnes je sobota 01. 11. 2014 | Meniny má Denisa, Denis

Jozef Psotka spí svoj večný sen na „Streche sveta

07. Júl 2006, Jún 2006, rubrika: Osobnosť

Nevďačný vzťah Košíc voči slávnemu rodákovi

 

            V živote snáď nemal žiadneho nepriateľa, patril medzi ľudí, ktorí okolo seba šíria charizmu a harmóniu. V takom nebezpečnom športe, akým horolezectvo   horolezci  ideálnymi partnermi. Predstavujú nekonfliktných priateľov s prirodzenou autoritou, nevysýchajúcou láskou k horám a prírode, kolektív sa na nich vždy  môže spoľahnúť. Žiaľ, nie všetci horolezci  sa dožijú staroby či odchodu do dôchodku. Z jednoduchého dôvodu – za lásku k nebotyčným vrcholom často platia tým najcennejším – životom. Stáva sa , že na týchto vynikajúcich ľudí často zabúdajú aj tí, ktorým tam vysoko v horách symbolicky i doslovne podali pomocnú ruku v kritických životných situáciách. Takí sme už my ľudia. Pokiaľ sa dá na nich spoľahnúť,  považujeme to za samozrejmosť. Keď ich už niet, prídeme na to, že už počas svojho života sa stali legendami. Žiaľ, rýchlo zabúdame.

            Jedným z takýchto vynikajúcich mužov a zároveň zdatných a úspešných športovcov bol košický rodák Ing. Jozef Psotka, medzi priateľmi nazývaný Juzek. Spoločne s Ing. Zoltánom Demjánom boli a navždy zostanú prvými Slovákmi, ktorí vystúpili na tretí pól našej planéty – ako sa hovorí najvyššiemu vrcholu sveta Mount Everestu v Himalájach. Znamená to, že sa dostali až do nadmorskej výšky 8850 metrov! V októbri 1984 pri ceste na Čomolungu /tak nazývajú miestni obyvatelia najvyšší štít planéty/ slovenskú dvojicu sprevádzal aj nepálsky šerpa Ang Rita. Po úspešnom výstupe na vrchol 15. októbra 1984 sa žiaľ, jeden z nich už domov nevrátil. Bol to práve Juzek. Zahynul pri zostupe. Každý z týchto troch mužov zostupoval sám, „na vlastnú päsť“, a preto nikto nevie ako Juzek  zomre. Výstupom na Mount Everest sa zaradil medzi najlepších svetových horolezcov. Do výšky 8850 metrov vystúpil nie klasickou cestou, ale oveľa náročnejšou – Južným pilierom a to ešte bez kyslíka. Dovtedy sa to nikomu na svete v jeho veku /mal takmer 51 rokov/ nepodarilo.

            Ing. Jozef Psotka  navždy  ostal v Himalájách, kde spí svoj večný sen…

 

NIKDE NECHÝBAL

 

            Svoju úspešnú horolezeckú kariéru začínal tak ako všetci Košičania, ktorých zlákalo zdolávanie štítov. Horolezeckú abecedu sa učil na Jánošíkovej bašte pri Kysaku a v Zádielskej doline. Až potom nasledovali prvé výstupy vo Vysokých Tatrách. Už v našich veľhorách, ešte ako maturanta, si ho všimli vtedajšie esá československého horolezectva. Nemuseli sa navzájom presviedčať, že im pred očami vyrastá významná individualita, ktorá by v budúcnosti nemala chýbať na žiadnej významnej akcii našich alpinistov.

            V roku 1971 bol členom čs. himalájskej expedície na Nanga Parbat, v rokoch 1973 a 1976 na Makalu. Na tretí najvyšší štít Zeme – himalájsku Kančendžungu /8586 metrov/ vystúpil tzv. japonskou cestou bez kyslíkového prístroja v roku 1981. Vtedy spoločne s Ľudovítom Záhoranským vytvorili čs. výškový rekord. V Himalájach sa mu stále darilo, a preto všetci organizátori a vedúci čs. expedícií na „Strechu sveta“ ho chceli mať vo svojej výprave.

            Aj pred osudným výstupom na Mount Everest prekypoval vynikajúcou fyzickou pripravenosťou a práve on so Zolom Demjánom vytvorili dvojicu, ktorá mala pretrhnúť všetku smolu, ktorá sa lepila na celú expedíciu Sagarmatha ´84 /nazvaná na počesť najvýznamnejšieho národného parku v Nepáli/. Na rozdiel od ostatných členov výpravy, ktorí sa z Československa do Kathmándú /hlavné mesto Nepálu/ prepravili letecky, Jozef Psotka sa ako jediný z horolezcov obetoval a trasu Bratislava – Dillí absolvoval v nákladnom automobile, ktorý prepravoval výstroj a potraviny pod Mount Everest. Na tomto vozidle prešiel cestami a necestami tisícky kilometrov a po krátkom oddychu v hlavnom meste Indie a aklimatizácie už priamo v Himalájach, bol vynikajúco pripravený na úspešný výstup na „tretí pól Zeme“.

            V súvislosti s jeho vynikajúcou fyzickou pripravenosťou, známou od jeho stredoškolských čias, si MUDr. Eva Mathéová, sestra Jozefa Psotku, spomína na dávnu udalosť zo života svojho brata: „Bolo to pred Veľkou nocou v roku 1967 na majestátnom alpskom štíte, 4482 metrov vysokom Matterhorne. Štvorica Slovákov sa dostala do nebezpečnej víchrice a mnohí skúsení švajčiarski horskí vodcovia, ktorí sledovali jej výstup, našim horolezcom nedávali veľké nádeje na prežitie. Môjmu bratovi sa však podarilo zachrániť život svojim dvom kolegom, tretí však už zostup neprežil. Najvýznamnejšie anglické denníky, napríklad Guardian a Times nadšene písali o Slovákovi, ktorý zachraňoval životy svojim spolulezcom, ako mu dvaja z nich môžu ďakovať za záchranu života. Len jedného sa mu nepodarilo dostať do bezpečia živého,  zomrel na vyčerpanie, i keď Jozef aj jeho dokázal dopraviť do bezpečia. Brat to všetko bral ako samozrejmosť a  zdá sa, že k  tejto záležitosti sa takto postavili aj naše médiá. Nakoniec, na slávu si nikdy nepotrpel. Spomínam to iba preto, aby som pripomenula a zdôraznila jeho tradične vynikajúcu fyzickú pripravenosť a o nič horšiu ju nemal ani o sedemnásť rokov neskôr na Mount Evereste. O jeho organizme sa hovorilo, že z lekárskeho pohľadu predstavuje akýsi zázrak. Aj preto jeho smrť dodnes veľmi ťažko znášam. Dva týždne som strávila v Nepále, kde som sa stretla so šerpom Ang Ritom. Ani on však do celej záležitosti, súvisiacej s Jožovou smrťou pri zostupe, nevniesol viac svetla…“

 

RODNÉ MESTO ZABÚDA…

 

            Jozef Psotka začal študovať na Vysokej škole technickej v Košiciach a vtedy sa stal aj spoluzakladateľom uznávaného a dlhé roky úspešného horolezeckého oddielu TJ Slávia VŠT Košice. Elektrotechnika sa v tom čase mohla študovať na Slovensku len v Bratislave, a preto prestúpil na SVŠT. Po úspešnom absolvovaní štúdia na elektrotechnickej fakulte zostal na nej pôsobiť ako odborný asistent. Škola si na neho spomína aj stálou expozíciou vo vstupnej hale fakulty. Okrem toho je in memoriam držiteľom štátneho vyznamenania Za statočnosť i Zlatej medaily Ferdinanda Martinenga za činy v duchu humanizmu. Na dekréte, ktorý je súčasťou tohto vyznamenania je napríklad aj podpis terajšieho slovenského eurokomisára Jána Figeľa…

            Len jeho rodné mesto naňho zabúda. V Košiciach nie je po ňom pomenovaná žiadna ulica, i keď tá, kde sa narodil, už neexistuje. Určite by si zaslúžil pamätnú tabuľu na budove Gymnázia na  bývalej Šrobárovej ulici, kde kedysi maturoval.

            Ešte šťastie, že na Juzeka  nezabudli ľudia, ktorí svoje životy spojili s horami. Od roku 1985 každoročne organizujú Memoriál Jozefa Psotku vo vysokohorskom behu, priamo medzi tatranskými končiarmi. Neobyčajne namáhavým behom a spomienkami na vynikajúceho priateľa a človeka, vzdávajú hold slávnemu košickému rodákovi…

 

Vladimír MEZENCEV

 Jozef Psotka spí svoj večný sen na „Streche sveta


Časopis IMIDŽ

IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu

  • Vychádza 1. v mesiaci.
  • Vydáva: Ing. Daša Balogová - KAPA DAB, Prešov.
  • Šéfredaktor: Ing. Michal Balog, CSc.



Spriatelené odkazy



IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu | Vychádza 1. v mesiaci | Vydáva: KAPA DAB, Ing. DAŠA BALOGOVÁ, Prešov.
© Časopis IMIDŽ | wedesign - bart.sk