Časopis IMIDŽ

Uponáhľaná doba nám často krát nedá vydýchnuť. Túžime po vedomostiach, skúsenostiach, sebarealizácii a pritom ani nepostrehneme, že kdesi vo vnútri potrebujeme chvíľku pre seba, potrebujeme sa zastaviť. Snáď preto sa v súčasnosti ľudia západného sveta začali zaujímať o východné učenia, medzi ktoré patrí joga. Mnohým sa stala životným štýlom. Čo je to joga a čo prináša? Joga je prastará múdrosť Indie, je dedičstvom hinduistickej filozofie dávnych jogínov a prenáša sa z učiteľa na žiaka. Je náukou o tele, mysli, vedomí a duši. V prepracovanom systéme telesných cvičení a očistných techník pomáha udržať telo amyseľ v zdraví a dobrej kondícii. Joga je učenie založené na čistote a vzájomnej tolerancii voči iným filozofickým a náboženským smerom. Medzi významných učiteľov jogy patrí Paramhans Šrí Swámi Mahéšvaránanda z Indie, ktorý vypracoval systém „Joga v dennom živote pre zlepšenie telesného a duševného zdravia západného človeka“. Systém JvDŽ vznikal na území bývalého Československa a podľa neho sa cvičí na celom svete aj v mnohých mestách na Slovensku.

Na začiatku roku 2007 India žila najväčším duchovným sviatkom na svete nazývaným Kumbamhela – Pohárova slávnosť. Sviatok je pomenovaný podľa legendy boja dobra a zla o pohár nesmrteľnosti, z ktorého sa vyliali kvapky nektáru na štyroch miestach pri sútoku riek Gangy, Yamuny a podzemnej rieky Sarasvati. Mnohí žiaci Paramhans Šrí Swamí Mahešvaranandu z celého sveta sa rozhodli prežiť duchovnú slávnosť na jednom z posvätných miest Indie, v Allahabade. Prečo si ľudia západnej krajiny vyberú za svoj životný štýl jogu a túžia ísť pozrieť do Indie práve v čase Kumbamely? Aké zmeny nastanú u nich vo vzťahu k okoliu a k názoru na život?

Ján Eliáš sa joge venuje 12 rokov a je oduševneným cvičiteľom. Kurzy JvDŽ sú v Košiciach, v Prešove a v Margecanoch. So svojimi cvičencami nielen cvičí, ale stretávajú sa spolu pri indických duchovných piesňach.

– Čo ťa priviedlo k tomu, aby si zmenil svoj životný štýl?
Mal som problémy so zdravím, bol som sám so sebou nespokojný a klasická medicína mi nepomáhala. Rozhodný krok som urobil, keď som nevedel pomôcť ani dcére pri jej zdravotných
problémoch. Túžil som to všetko zmeniť. Vedel som, že to nebude šibnutím čarovného prútika, ale musím sám preto niečo urobiť.

– Aké si mal prvé stretnutia s jogou a čo ti dáva?
Keď si niečo veľmi želáme, život nám to prinesie do cesty. V Košiciach som sa spoznal s vynikajúcim cvičiteľom jogy a začal som chodiť k nemu do kurzu. Videl som na sebe veľké zmeny a vedel som, že to je to, čo som hľadal. Touto cestou sa mi zlepšilo zdravie a môj vnútorný život sa stal oveľa bohatším. Moja túžba po poznaní, kto som, kam kráčam, aké mám poslanie ma posunula k učiteľovi Mahešvaranandovi z Indie. Po stretnutí s ním u mňa začali ešte výraznejšie zmeny. Začal som sa hlbšie zaujímať o jogu a stal som sa jeho žiakom. Postupne som prešiel na vegetariánsku stravu a pochopil som význam všetkých jogových cvikov (asán). Pociťoval som ich ozdravujúce účinky na organizmus a teraz viem, že každý z nás
má možnosť v mnohom sám sebe pomôcť. Osud to neskôr zariadil tak, aby som svoje skúsenosti odovzdával ďalej a stal sa cvičiteľom.

– Cesta do Indie pre mnohých z nás zostáva iba snom. Ty si tohto roku išiel a dokonca v čase
Kumbamhely.
Nebola to moja prvá cesta do Indie a ani prvá účasť na Kumbamhele. Bol som aj v roku 2001. Ale každému hovorím: Do Indie nemôžeš len tak ísť. India si ťa musí pritiahnuť. Tak isto to je o aj s Kumbamhelou. Pritiahla si ma.

– A ako vnímaš to, že si sa zúčastnil takého významného duchovného sviatku v Indii?
Na to, čo by som rád vydal z vnútra – svoje skúsenosti a zážitky, nenachádzam slov. Ťažko sa opisujú zmeny, ktorými človek prejde pri účasti na Kumbamhele. Pochopil som, že cesta jogy je čistá a jej silu a vibrácie človek vníma tak, že začne byť šťastný.

Miroslav Kamenický sa joge venuje 7 rokov. Žije v Spišskej Novej Vsi, no pracuje v Košiciach a tu aj jogu cvičí.

– Venuješ sa joge už viac rokov. Čo bolo impulzom, že si začal cvičiť?
Skončila mi jedna etapa života a hľadal som niečo, čo ďalej, ako inak žiť, ako naplniť svoj život. Cítil som sa fyzicky aj duševne unavený. Možno mi vtedy pomohla aj intuícia, že som sa stretol s jogou.

– Čo ti joga priniesla?
Priniesla mi prvé a najdôležitejšie šťastie – zdravie, o ktoré som svojou nedbalosťou a nevedomosťou prišiel. Pomohla mi naučiť zvládnuť svoj jazyk, aby nepracoval proti môjmu telu, ale aby vyberal telu potraviny pre neho potrebné a zdraviu prospešné.

– Pomocou jogy si sa stal fyzicky zdravší. Máš pocit, že ti zmenila tvoj život aj inak?
Stretol som ozajstných priateľov a jednu Máriu, ktorí mi ukázali cestu ako sa radovať a zabávať v živote bez toho, aby zábava bola spojená s alkoholom, cigaretami a agresiou. Priviedla ma na cestu ako harmonizovať svoju myseľ, telo a dušu. Zmenila mi pohľad na svet a uveril som, že Boh existuje a miluje všetkých ľudí rovnako, pričom nezáleží na ich viere, rase alebo pohlaví. Ukázala mi, ako sa postupne zbavovať hnevu, ktorý ma ovládal a oberal o všetko dobré. Získal som poznanie, že ak chcem nájsť šťastie, musím pracovať na svojich postojoch ku iným a nie zmeniť iných tak, ako to vyhovuje mojej mysli. S jogou som začal nielen cvičiť, ale ponúkla mi aj iné možnosti. Naučil som sa hrať na bubne, paličkách, činelkách, začal som znovu spievať tak, aby myseľ našla harmóniu. Stále viac verím, že môj život bude úspešný, šťastný a stretnem ešte veľa ozajstných priateľov. Pretože viem, že moja budúcnosť záleží na tom, čo urobím dnes.

Iveta Frankovská začala cvičiť jogu pred 7 rokmi z viacerých dôvodov.

– S jogou si sa stretla už dosť dávno a venuješ sa jej niekoľko rokov. Ako to u teba začalo?
Prvé kroky s jogou, ako cvičením, som začala ako rehabilitačná pracovníčka. Kolegyne, ktoré sa venovali joge, nás oboznamovali s novým cvičením a technikou dýchania, ktoré sme začali postupne uplatňovať u dospelých ktorí majú problémy s chrbticou a u detí so skoliózou a zlým držaním tela. Cviky ma veľmi zaujali, sama som niektoré cvičila, no vždy som sa viac venovala dynamickejším cvičeniam a myslela som si, že joga nie je pre mňa. Keď som popri zamestnaní vyštudovala pedagogickú fakultu s odborom telesná výchova a nastúpila som do školstva, vyzval ma riaditeľ našej školy, či nemám záujem precvičovať jogu učiteľom. Keďže som už mala s ňou skúsenosti, nadchla som sa pre to a nastúpila som na kurz pre cvičiteľov jogy pre deti a mládež na školách.

– Myšlienka zaviesť jogové cvičenia do škôl sa nerealizovala, no ty naďalej cvičíš. Ako vnímaš účinky jogy na teba samotnú?
Áno, neraealizovala, ale niektoré z týchto cvikov využívam pri zdravotnej telesnej výchove na našej škole. Mne osobne, ako učiteľke, joga prináša relax, udržiavanie sa v kondícii nielen fyzicky, ale najmä duševne. Vnútorne sa cítim, kľudnejšia, naplnenejšia, lepšie rozumiem ľuďom okolo seba a všetkému, čo život prináša.

Ľudovít Nemec žije v Humennom. Tam začal cvičiť jogu pred 5 rokmi. No ako sám hovorí, hľadal niečo viac ako cvičenie a našiel to v systéme JvDŽ. Každý týždeň chodí cvičiť do Košíc.

– Prečo si sa rozhodol pre jogu a čo ti prináša?
Mám pekný dom, krásne auto, zabehanú firmu, veľa zážitkov z turistiky, dlhoročného horolezectva a nohejbalu. No začal som pociťovať, že čosi mi chýba. Chýbalo mi akési vnútorné poznanie seba samého, vlastných možností vývoja. Venovaním joge si uvedomujem obrovskú dimenziu, ktorú mi poskytuje. Či je to pri zlepšení fyzického zdravia, pri zlepšení vzťahov v práci aj súkromnom živote a obrovskú duchovnú dimenziu.

– Zažil si atmosféru i v Indiiv čase Kumbamhely. Aké máš teraz spomienky na ňu?
Som šťastný, že som mal možnosť tam byť. Takmer 30 dňové nepretržité existovanie v priestore
s učiteľom jogy Paramhans Šrí Swámí Mahéšvaránandom v kláštorných podmienkach (celibát, meditácie, modlitby, karmajoga, kúpanie v Gange so všetkými ceremóniami, vysvätenie ôsmich jogínov za mníchov, hostiny – Bandary v iných kláštoroch) bolo to pre mňa silné. Svetským spestrením bola naša účasť na svadbe veľmi bohatých domorodcov jogínov. Zaujímavé bolo cestovanie vlakom, mestskou dopravou, rikšami, zaujala ma veľmi chutná a výživná indická kuchyňa. Dopad pobytu v Indií na mňa je nedozerný. Na prehodnotenie a spracovanie zážitkov potrebujem ešte veľa času. 

Marianna Kotúčová sa venuje joge 3 roky. Patrí medzi pokročilých cvičencov.

– Joga ťa zaujala už skôr ako si začala cvičiť. Čím ťa oslovila?
Začalo to hľadaním a túžbou poznať východnú kultúru. Veľmi ma priťahovala, páčil sa mi vzťah ľudí k prírode, k všetkému živému. Cítim tam väčšiu úctu k životu a skromnosti. Vždy mi to bolo blízke. A keď som mala možnosť chodiť na kurz, zistila som, že je to to, čo som hľadala a našla.

– Ked sa začneme niečomu venovať, pociťujeme zmeny na sebe. Akú zmenu vnímaš vo svojom
živote?
Joga mi dáva pocit vyrovnania, väčšiu sebadisciplínu a odbúravanie zdravotných problémov. Ľahšie tak zvládam povinnosti v rodine, v práci, lepšie chápem ľudí, ich správanie. Cez jogu sa pravidelne stretávam s ľuďmi, ktorých mám rada a sú mi blízki. Postupne poznávam samu seba,
svoje kladné stránky aj záporné. Pozerám sa akoby do zrkadla a zamýšľam sa nad hodnotami, ktorými som sa doteraz nezaoberala.

– Joge sa mnohí bránia alebo skôr majú obavy, že je to čosi tajomné. Napadlo ti to niekedy?
Viem, že niektorí ľudia si to myslia, ale môj  vzťah k joge vychádza zvnútra. Ja tomu verím a je mi tak dobre.

JANA GROBAUEROVÁ
FOTO: M. Brenvaserová