Časopis IMIDŽ

Do sústavy orgánov tráviaceho traktu patrí aj žlčník. Po anatomickej stránke je to tenkostenný hruškovitý útvar, dlhý asi 8 centimetrov. Uložený je na pravej strane brušnej dutiny, pod dolným okrajom pečene. Objemová kapacita žlčníka je približne 40–60 ml, no môže byť i väčšia. Je to v podstate rezervoár žlče, ktorá sa neprestajne tvorí v pečeni, a potom sa koncentruje v žlčníku. Odtiaľ sa na základe stimulov (zloženie potravy), postupne vyplavuje do dvanástorníka, kde sa podieľa na trávení najmä tukov. Toľko v anatomicko-fyziologickej skratke o žlčníku – malom orgáne, ktorý dokáže spôsobiť veľké patálie čoraz väčšiemu počtu ľudskej populácie. A práve o tom sme sa pozhovárali s MUDr. Natašou Feňďovou, odbornou lekárkou v Neštátnej gastroenterologickej a internej ambulancii v Košiciach.

Pani doktorka, na čo by si ľudia mali dávať pozor, aké zásady dodržiavať, aby ich žlčník netrápil?

V súčasnosti je nezanedbateľným faktom, že ochorenia zažívacieho traktu sú všeobecne v populácii veľmi časté a dočasne alebo trvale postihujú značnú časť obyvateľstva. To platí aj konkrétne o žlčníku, kde dokonca badať tendenciu zvýšeného výskytu jeho funkčných porúch už aj u nižších vekových ročníkov. To zrej me súvisí aj s obľubou stravy a nápojov typu McDonald, ako aj rýchleho občerstvenia najmä u mladej generácie. Ani hojne rozšírené a obľúbené grilovačky, či už formou barbecue na záhradných party, alebo len tak nad ohňom v prírode, nášmu žlčníku neprospievajú. Žlčník a prijímaná potrava idú takpovediac ruka v ruke. Preto odporúčam klásť dôraz predovšetkým na vhodnú stravu a stravovacie návyky. Nejde pritom o nič svetoborné, stačí dodržiavať niekoľko osvedčených základných dietologických zásad, aby sa človek vyhol problémom so žlčníkom. Zhrnula by som ich do niekoľkých bodov:

1. rozdeliť si stravu na niekoľkých menších dávok počas dňa, neprejedať sa a hlavne nie večer,

2. obmedziť denný prísun tukov a zvýšiť prísun bielkovín,

3. pripravovať jedlá tak, aby nedochádzalo k prepaľovaniu tukov (vynechať pečenie a vyprážanie), na omasťovanie používať iba čerstvé rozpustené maslo alebo rastlinné oleje a tuky,

4. všetky potraviny by mali byť uvarené dobre domäkka a jesť ich treba pomaly a v pokoji, s dôkladným rozžutím každého sústa,

5. dbať na pravidelnú stolicu, dávať pozor najmä na zápchu,

6. podľa možnosti sa vyhýbať alebo obmedziť niektoré, v súvislosti so žlčníkom nevhodné potraviny – sú to najmä čerstvá paprika, cesnak, smažená cibuľa, karí korenie,

7. vrelo odporúčam doma pripravované polievky – zeleninovú, ryžovú, ako aj mäsový vývar, tu je však vhodné po vychladnutí odobrať z povrchu prebytočný tuk,

8. čo sa týka mäsa a mäsových výrobkov, vhodné je hovädzie, teľacie, hydina, sladkovodné ryby a šunka, pričom odporúčam prípravu varením a dusením na teflóne, prípadne v alobale,

9. absolútne nevhodné sú opekané zemiaky, ako aj obľúbené hranolčeky a zemiakové placky,

10. z ovocia neodporúčam konzumovať čerstvé hrušky, čerešne a orechy, pričom v podobe kompótu možno jesť všetky druhy,

11. zakázané sú majonézy, z vajec je vhodný iba šľahaný bielok, žĺtok pokiaľ je použitý v ceste, mliečne výrobky sú tolerované individuálne

12. pokiaľ ide o pečivo, odporúčam konzumovať starší chlieb, biele pečivo, nákypy, žemľovku. Striktne sa treba vyhýbať pečivu z lístkového cesta.

Žlčové kamene sú všeobecne známym strašiakom, ako môže človek zistiť, že bolesť pochádza práve od žlčníka?

Žlčové kamene, alebo odborne cholelitiáza, sú bežnou príčinou bolesti brucha. Postihnutý človek by si mal pritom všímať isté dôležité symptómy, ktoré sú spoľahlivým indikátorom toho, že ide o žlčníkové obtiaže. Pri žlčových kameňoch totiž hrozí zvýšené riziko komplikácií, predovšetkým akútny zápal žlčníka a pankreasu. V klinickom obraze, ktorý je viac-menej charakteristický, dominuje v začiatkoch ochorenia výrazná bolesť, lokalizovaná hlavne pod pravýn rebrovým oblúkom. Ak dôjde k upchatiu žlčovodu, dochádza k ožltnutiu (ikteru) pacienta. Pri pridružení sa infekcie je veľmi častým príznakom teplota a triaška. Človek u seba spozoruje tmavý moč (v lekárskych kruhoch sa na to používa termín – tmavý ako kofola) a naopak, svetlú stolicu, ako aj výrazné svrbenie kože. Tieto príznaky sú alarmom, že je najvyšší čas vyhľadať lekársku pomoc.

Aké vyšetrovacie metódy sa v súvislosti so žlčníkom používajú najčastejšie?

Cholelitiáza je popri funkčných ochoreniach žlčníka a tzv. funkčných syndrómoch po jeho operácii, pomerne hojne rozšíreným zdravotným problémom tohto orgánu. Vyskytuje sa cca u 5 44 % mužov i žien, s priemernou úmrtnosťou 12 %. Predpokladom rýchlej a účinnej liečby je včasná a správna diagnostika. Okrem štandardných klinických, biochemických a röntgenologických vyšetrovacích metód sú veľmi nápomocné moderné zobrazovacie metódy, hlavne ultrasonografia a počítačová tomografia. Takisto nám vyšetrovanie značne uľahčujú aj endoskopicko-rádiologické metódy, pri ktorých sa za pomoci kontrastnej látky priamo naplnia žlčové a pankreatické vývodové cesty. Takto sa dá presne určiť lokalizácia, rozsah a príčina morfologických zmien.

A čo odstránenie žlčových kameňov – používajú sa okrem klasického chirurgického zákroku aj nejaké iné, šetrnejšie metódy?

Lekári sa vo svojej praxi často stretávajú s odmietavým postojom pacientov, pokiaľ ide o chirurgický zákrok. Mnohokrát sa mu snažia vyhnúť za každú cenu, s odôvodnením, „že to nejako prejde samo, kamene sa rozpusia a vymiznú samy“, pričom si vôbec neuvedomujú, akému riziku sa tým vystavujú. Ide najmä o pacientov s dlhotrvajúcimi ťažkosťami, pri ktorých je veľmi reálny predpoklad následných komplikácií, hlavne pri dokázaných kameňoch. Výskumy poukazujú na fakt, že tie s väčším priemerom spôsobujú skôr akútny zápal žlčníka, kým menšie kamene, s priemerom menej ako 5 mm majú na svedomí akútnu pankreatitídu. U niektorých osôb sa pri vyšetrení nájdu aj tzv. „tiché“ žlčové kamene, pri ktorých sa zvyčajne odporúča pozorovanie a k operácii sa pristupuje vtedy, ak sa objavia charakteristické žlčníkové ťažkosti. Aj keď sa v minulých rokoch čiastočne upustilo od tradičného odstraňovania žlčových kameňov chirurgicky, ja sama zastávam názor, že práve toto je najosvedčenejší a najúčinnejší spôsob, ako sa zbaviť problémov so žlčníkom. Pri takomto zásahu sa navyše dá aj najspoľahlivejšie vylúčiť prítomnosť napr. nádorového nálezu. Potvrdzuje to nakoniec aj samotná lekárska prax, a tak sa v súčasnosti opäť odporúča návrat ku klasickej operácii. Z tzv. „šetrnejších“ metód sa naďalej používa laparoskopická metóda. Predtým bolo pomerne časté rozbíjanie kameňov pomocou ultrazvukových vĺn alebo laserom, prípadne ich rozpúšťanie rôznymi prípravkami, čo sa neosvedčilo a ako som už spomínala, na základe klinických skúseností sa od týchto metód upustilo.

Spomínali ste už, že v súčasnosti je evidentný nárast ochorení tráviacej sústavy u čoraz nižších vekových ročníkov. Akí ľudia tvoria tzv. rizikovú skupinu pre vznik žlčových kameňov a v čom spočíva prevencia?

Otázkou primárnej prevencie má byť zabránenie tvorby žlčových kameňov. Tá spočíva hlavne v diéte bohatej na vlákninu, vyššom príjme vápnika a strave s nízkosaturovanými mastnými kyselinami. Odporúča sa pravidelná konzumácia jedla trikrát denne a najmä nezabúdať na úvodný štart do dňa raňajkami, čo veľa ľudí zanedbáva. Tie by mali obsahovať aspoň malé množstvo tukov, aby po nočnom naplnení žlčníka došlo ráno k jeho vyprázdneniu, a tým zníženiu možnosti vzniku žlčových kameňov, prípadne žlčového blata. Takisto je v prevencii dôležitá aj primeraná fyzická aktivita. Čo sa týka rizikovej skupiny pre vznik žlčových kameňov, tvoria ju predovšetkým ľudia obézni, ľudia po rýchlej redukcii telesnej hmotnosti, ale aj gravidné ženy.

Pani doktorka, aký máte vy názor na ľudovú múdrosť, že bolesťami žlčníka trpia obyčajne ľudia s prchkou, zlostnou až agresívnou náturou? Má to naozaj nejaký súvis?

Niekedy sa pri takýchto cholerických typoch zvykne hovorievať, že majú v organizme priveľa žlče, že sú „žlčovití“. Niečo pravdy na tom skutočne je, pretože isté poruchy zvýšenej tvorby, resp. vyplavovania žlče vo väčšom množstve majú za následok jej zvýšenú prítomnosť v krvi, a tým môžu spôsobiť určité nervové dráždenie. Tento fakt sa uvádza už aj v starej čínskej medicíne.