Časopis IMIDŽ

Výnimočné deti s nadpriemernou inteligenciou, odlišným vnímaním tohto sveta a parapsychologickými schopnosťami. Deti prichádzajúce zo sveta anjelov sem k nám, aby pozdvihli ľudstvo samo, zborili nefungujúce systémy a uľahčili Zemi prechod do vyššej piatej dimenzie.

KTO SÚ A ODKIAĽ PRIŠLI
Indigové deti sú pomenované podľa prevládajúcej indigovej, teda tmavomodrej až fialovej farby v ich aure. Táto farba súvisí s čakrou tretieho oka, ktorá reprezentuje intuíciu a psychické schopnosti. Tmavomodrá farba je považovaná za jednu z najlepších farieb, ktoré existujú, a je spojená s vysokou duchovnosťou človeka. Fialová zase zvyšuje jej nádych duchovnosti, ale zároveň spôsobuje aj nedostatočnú ukotvenosť na Zemi.
Indigové deti tu boli v priebehu celých dejín ľudstva. V minulosti prichádzali vo vlnách. Niekedy sa ich narodilo viac, inokedy pomenej. Záviselo to od vyspelosti a potrieb ľudí. V 12. a 13. storočí bola proti indigovým uskutočnená veľká križiacka výprava pod názvom Proti Albigenským. „V názve Albigenskí je naznačený pôvod týchto ľudí. Albi ako elf, víla a gens, čo značí príbuzní. Teda v preklade – príbuzní víl a elfov. Prichádzajú z piatej a šiestej dimenzie, ktoré sú na vysokej duchovnej úrovni, pretože tí, ktorí sa tam dostali, sa priblížili k svetu anjelov a bývajú veľmi často očistení od spätných vzťahov súvisiacich s touto Zemou“, vysvetľuje PaedDr. Beáta Kseňáková z Centra rozvoja osobnosti a kreativity.

TRÁPENIA Z MINULÝCH ŽIVOTOV
Indigoví prichádzali na Zem vždy, keď ich veľmi potrebovala. Začali sa viac rodiť po druhej svetovej vojne, pretože po takom ťažkom otrase bolo potrebné pozdvihnúť úroveň a frekvenciu celej Zeme. Svojím dobrovoľným znovunarodením však podstupujú isté riziko. Pri príchode na svet sa nám totiž pred oči predostiera páska, aby sme určité veci zabudli. Tento moment zabudnutia má veľmi vážny dôvod. Nedokázali by sme tu žiť s vedomím, čo všetko niekde je. Indigové deti si však pamätajú minimálne svoj posledný život alebo sféru, odkiaľ prichádzajú. Ako príklad uvádza B. Kseňáková rozprávanie päťročného dievčatka. To sa svojej mame zdôverilo so spomienkou, v ktorej ako päťročné muselo zomrieť. Keď ho totiž viezli so zlomenou rukou do nemocnice, pre nepozornosť vodiča, ktorý sa rozprával počas jazdy s lekárom, havarovali a pri nehode dievčatko zahynulo. Táto a podobné spomienky sťažujú indigovým život
a musia ťažko zápasiť, aby sa s nimi vyrovnali. Veľkou pomocou a oporou pre nich býva človek, s ktorým sa o podobných veciach môžu rozprávať, ktorý ich nevysmeje, neodsúdi a neobviní z fantazírovania. Indigo dieťa potrebuje tých, ktorí mu nebránia, aby verilo samo sebe. Ak sa však nestretne s pochopením, dochádza u neho k zablokovaniu. Pociťuje obrovskú osamelosť a nepochopenie ľudí okolo seba.

PREČO SÚ TU
Väčší počet narodených indigo detí sa predpokladá koncom 70. rokov, pričom masovo začali na tento svet prichádzať v posledných dvadsiatich rokoch. Na svete sú tvrdenia, podľa ktorých 95 % detí narodených po roku 1994 je indigo. Podľa B. Kseňákovej v súčasnosti Zem vo svojom plynutí vesmírom prichádza k zlomu, kde sa môže rozhodnúť, či sa prepadne do nižších dimenzií, alebo či postúpi nahor do piatej dimenzie. Indigoví svojou frekvenciou prichádzajú uľahčiť Zemi tento prechod. Ich príchod na Zem je akousi prípravou ľudstva na rok 2012, kedy vznikne z trojrozmerného sveta svet štvorrozmerný, kde však budú môcť žiť len indigoví - čisté a vznešené bytosti, ktoré sú na život v novom svete pripravené.

NEVYHNUTNÁ ZMENA SPÔSOBU VZDELÁVANIA
Byť rodičom indigo dieťaťa si vyžaduje úplne iný a nový výchovný prístup. Dieťa treba vedieť počúvať, je potrebné nechať ho rozhodovať bez obáv, že vykoná niečo zlé. Indigoví majú totiž v sebe zakorenený hlboký zmysel pre spravodlivosť. Tieto deti majú ťažkosti s dodržiavaním zásad, v ktorých nevidia zmysel, a s rešpektovaním autorít len na základe spoločenského postavenia. Práve to sú dôvody, prečo sa pre ne školská dochádzka často stáva problematickou. Okolie ich nechápe, bývajú označované za neprispôsobivé, arogantné a svojhlavé. Ony však potrebujú iba nový systém výučby. Tento problém predostrela aj B. Kseňáková: „Treba učiť, ako mám myslieť, aby som mohol tvoriť. Súčasné školské systémy v 21. storočí sú založené na princípoch z 19. storočia. Delenie na prírodovedné predmety, humanitné predmety a telovýchovu, to je princíp ešte od čias Kataríny Veľkej v Rusku.“

Indigo deti sa podľa viacerých prameňov vyznačujú týmito vlastnosťami:
• silnejší imunitný systém (niektorí im dokonca pripisujú imunitu aj voči vírusu HIV)
• problémy s uznávaním autorít (indigoví cítia, že všetci sme si rovní)
• vidia svety anjelov
• pamätajú si minulé životy
• majú mimoriadne schopnosti, parapsychologické schopnosti (napr. telesný magnetizmus)
• neznášajú rutinu
• nemanipulovateľnosť
• tendencie búrať systémy, ktoré považujú za zastarané a nevyhovujúce
• detské hry ich nezaujímajú
• problémy so školskou dochádzkou
• neplatí na nich výchovná metóda previnenie – trest
• prichádzajú na svet s vedomím kráľovskej dôstojnosti a často sa tak aj správajú
• odlišná fyziológia tela (nižší tlak, nižšia teplota, odlišný pomer veľkého a malého mozgu, iný pomer čelných lalokov), odlišné stravovacie návyky (zle znášajú konzumáciu rafinovaného cukru, červeného mäsa a mliečnych výrobkov)
• tieto deti majú podľa niektorých zdrojov mutovanú DNA, takže vlastne ani nie sú ľudskými bytosťami

Americká psychologička Nancy Ann Tape rozdelila indigové deti na niekoľko typov:
1. humanistický typ – veľmi spoločenské a hyperaktívne deti s problémom udržania pozornosti (budúci lekári, učitelia, politici)

2. ideovo-orientovaný typ – športovo nadané deti so sklonom k manipulácii so svojím okolím, v pubertálnom veku náchylné na rôzne druhy závislostí (inžinieri, kozmonauti, architekti, vojaci)

3. umelecký typ – mimoriadne kreatívne a citlivé deti, umeniu sa začínajú venovať už vo veľmi skorom veku (umelci a učitelia)

4. interdimenzionálny typ – vzrastom väčšie a veľmi vyspelé deti, ktoré odmietajú rodičovskú pomoc a najradšej robia všetko samy (filozofi zajtrajška)

POHĽAD DO TÁBORA SKEPTIKOV
Indigové deti nachádzame najmä medzi potomstvom rodičov sympatizujúcich s hnutím New Age, preto sa nemožno čudovať, že šíria myšlienky svojho hnutia, ktoré sú iným deťom vzdialené. Hoci v súčasnosti ani ostatným deťom nie sú cudzie pojmy ako „astrálna projekcia“, „reinkarnácia“, „vteľovanie“, „dimenzie“ a iné, ktoré sa do ich povedomia dostávajú už vo veľmi mladom veku prostredníctvom rôznych (prevažne zahraničných) rozprávok a seriálov s magickou a mystickou tematikou. Faktom zostáva, že neexistujú overiteľné dôkazy, ktoré by podporili teóriu hovoriacu o existencii indigových detí. Indigové dieťa nie je uznávaným pojmom psychológie. Hoci stúpenci indigových hovoria o uskutočnených výskumoch a vedcoch zaoberajúcich sa týmto fenoménom, konkrétne citácie chýbajú.
Každý rodič túži mať doma výnimočné dieťa, a práve téza o indigových deťoch dáva možnosť aj rodičom problémových detí vidieť vo svojich ratolestiach výnimočnú osobnosť. Je však veľkým rizikom označiť problémové dieťa s poruchami správania za výnimočné a namiesto pomoci ho nechať ďalej rozvíjať nežiaduce asociálne správanie. Mnohé z indigových detí totiž psychológovia diagnostikujú ako autistov, deti trpiace Aspergerovým syndrómom, Syndrómom deficitu pozornosti (ADD), Syndrómom deficitu pozornosti a hyperaktivity (ADHD). Vzdelávanie detí s uvedenými poruchami indigovým spôsobom môže viesť k vzniku sociopatického správania, pocitu ľudskej nadradenosti, odcudzenia a bizarnej paranormálnej identity. To, že sú dnešné deti také „iné“, býva v kruhoch odporcov indigových pripisované sociálnym trendom spoločnosti a ľudskému vývoju ako takému.
Či už veríte v indigo alebo nie, pre každého rodiča by jeho dieťa malo byť tou najvýnimočnejšou bytosťou na Zemi. Malou osobnosťou, ktorá si vyžaduje všetku vašu lásku, opateru a pozornosť. Venujte sa svojim deťom, trávte s nimi toľko času, koľko je možné, pozorne ich počúvajte a dajte im dostatok priestoru i možností, aby sa ich osobnosť mohla zdravo vyvíjať. Je šťastím vychovať nádhernú bytosť, ktorá vám vašu lásku opätuje.

Autorka: Katarína Vavreková
Foto: ZAT