Časopis IMIDŽ

“Po triapolročnom pôsobení v Košiciach sa cítim byť Európanom viac ako kedykoľvek predtým.” Ing. Peter Birkner, PhD. – člen predstavenstva a výkonný riaditeľ VSE a.s. Košice, dnes 46-ročný rodák z bavorského mestečka Schrobenhausen, pôsobiaci už tri a pol roka v manažmente Východoslovenskej energetiky, a.s., otec štyroch detí, v ktorom sa snúbi nemecká precíznosť s pracovitosťou manažéra. Je energický a cieľavedome ide za všetkým, čo pomôže povzniesť energetiku východného Slovenska na jej ceste k prerodu na modernú európsku firmu tretieho tisícročia. Po mamke má korene na susednej Morave, po otcovi je Bavor a dnes po skúsenostiach na Slovensku, ešte viac Európan. Na Slovensku ho oslovila nádherná príroda a sympatickí ľudia, medzi ktorými si našiel aj mnoho priateľov. V dobrej kondícii sa udržiava pravidelným športovaním a jeho koníčkom je polmaratón.

Pán riaditeľ, dnes ste už známy manažér európskeho formátu, ako a kde ste však prežívali svoje detstvo?
Pochádzam z malého bavorského mestečka Schrobenhausen, 60 kilometrov severne od Mníchova, kde som strávil veľmi pekné detstvo v prírode, plné hier, čo je typické pre malé mestečká, kde doslova pozná každý každého. Tam som strávil nielen svoje detstvo, ale v podstate som tam žil až doteraz.

Vieme, že ste elektroinžinier, doktor filozofie pre energetiku, hosťujúci profesor TU Košice, to znamená, že ste mali rád aj prírodné vedy?
Nemôžem povedať, že by som bol najlepším žiakom, skôr som bol ten stred. Z prírodných vied som mal bližšie k astronómii, až niekde na konci gymnaziálnych štúdií sa matematika a fyzika stali mojím koníčkom, a tak som sa prepracoval aj k elektrotechnike. Vyštudoval som Technickú univerzitu Mníchov, Fakultu elektrotechniky a informačných technológií. Musím však povedať, že som mal aj obdobie, keď som chcel byť kňazom. V konečnom rozhodovaní mi pomohlo aj to, že trh práce v tom čase nebol príliš optimistický, a práve v energetike som videl budúcnosť a stabilitu.

Pracovali ste 17 rokov stabilne vo firme v Augsburgu, ako ste reagovali na ponuku ísť pracovať na Slovensko?
Po sedemnástich rokoch v Augsburgu a spojením s RWE group, ktorá začala podnikať na medzinárodnej úrovni, sa s touto ponukou dalo počítať. Tým, že mala aktivity aj vo východnej Európe, ponuka pracovať na Slovensku nebola až takým prekvapením. Táto ponuka mala však aj iný rozmer, a to širokú diskusiu v mojej rodine. Moja mama sa narodila na Morave a po skončení 2. svetovej vojny bola aj s rodičmi vyvezená do Nemecka. Môj dedko zostal na Morave ešte desať rokov na nútených prácach niekde v okolí Ostravy. Tým pádom je môj pobyt na Slovensku tak trocha aj skúmaním mojich koreňov.

Aké sú reakcie vašej rodiny na Slovensko dnes, čo sa zmenilo vo vzťahu k Slovensku a jeho obyvateľom?
Do Košíc som prišiel ako európsky Bavor, otvorený novým skúsenostiam. K novému prostrediu som zaujal pozitívny postoj a moja rodina ma nasledovala už o pol roka. Myslím, že to je jednoznačná odpoveď. Dnes sa na Slovensku cítim ako doma a všetci šírime dobré meno Slovenska u nás v Nemecku.

A ako sa cítite na vašom pracovisku, ako vidíte jeho perspektívu?
RWE group prevzala VSE a.s. v roku 2003 a videla v tom široké možnosti, ale aj potreby. Moja funkcia je člen predstavenstva a riaditeľ divízie sieťových služieb. Po troch rokoch práce si myslím, že sieťové služby sú na tom veľmi dobre. Pokrokom je modernizačný program a je jasné, ako musíme v modernizácii pokračovať ďalej, aké sú ďalšie projekty. Splnenie úlohy, ktorú som dostal od RWE group, už môžem odovzdať svojim slovenským kolegom. Rozvoj VSE a.s. musí pokračovať ešte v dvoch oblastiach – jednou sú technické služby pre iné priemyselné podniky, ako sú ŽSR, SPP, US Steel atď. Druhou oblasťou, v ktorej sa musí VSE a.s. angažovať, je aj sebestačnosť vo výrobe elektriny.

Viem, že k 1. 9. tohto roka by sa malo ukončiť vaše pôsobenie na Slovensku, ako v skutočnosti budú vyzerať vaše ďalšie kroky?
Môj návrat do Nemecka bol rozhodnutím RWE group, a to mojím menovaním do funkcie konateľa vo svojej spoločnosti RWE Rhein-Ruhr – Sieťové služby v Siegene. Moja rodina, teda aspoň jej časť – manželka a tri deti sa už vrátili do Nemecka a moja druha dcéra, ktorá tu v Košiciach dokončuje americkú strednú školu, je tu so mnou.

Aké sú predpoklady vašich návratov na Slovensko?
Práve moja druhá dcéra, ktorá je tu teraz so mnou, sa tu veľmi dobre integrovala cez klub karate a mám pocit, že aj slovenskí chlapci sa jej páčia. Momentálne overujeme možnosť jej štúdia na Technickej univerzite v Košiciach, takže je celkom možné, že dcéra tu ešte zostane aspoň na štúdiá.

To znamená, že vaše návraty na Slovensko nemusia byť vždy len profesionálne?
Je pravda, že chcem pokračovať na Technickej univerzite ako hosťujúci profesor a nemôžem zabudnúť na krásu slovenskej prírody, na kultúru a tradície. Čo ma ešte upútalo je, že ja, Bavor so striktne zadefinovaným pojmom priateľ, som si tu našiel viacero skutočných priateľov. Takže tých dôvodov pre návraty na Slovensko bude skutočne viac.

Za rozhovor ďakuje
Ing. Michal Balog, CSc.