Časopis IMIDŽ

Levočská biela pani dodnes dozerá na svoje mesto

Prvou a údajne jedinou ženou, ktorá sa v celých uhorských dejinách dopustila vlastizrady, bola Levočská biela pani alias Júlia Géciová – Korponayová. Jej portrét je namaľovaný na drevených dverách v predsieni radnice. Krásna Juliana bola dcérou plukovníka telesnej stráže Imricha Thökölyho Žigmunda Géczyho z Oždian. V čase stavovského povstania Františka II. Rákocziho, sa vydala sa za cisárovho prívrženca Jána Korponaya. Ten sa kvôli žene pridal na stranu kurucov. Podľa legendy Júlia, v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok, sa údajne stala cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefana Andrássyho. Tajne mu zobrala kľúče od mestskej brány a vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja. Archívne doklady však potvrdzujú, že Levoča kapitulovala so súhlasom mestskej rady. Nenašiel sa nijaký doklad, ktorý by potvrdil zradu krásnej panej. Možno práve pre túto krivdu blúdi po nociach. Legenda ďalej hovorí, že Juliana stratila dôveru cisára, keď v roku 1712 prijala namiesto neprítomného otca listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju ako 25-ročnú popravili.

Levoča mesto pútnikov i turistov

Na ceste medzi Prešovom a Popradom leží jedno z najkrajších miest Slovenska  - starobylá Levoča. Preslávili ju nielen diela rezbárskeho Majstra Pavla a jeho oltár sv. Jakuba, ale známa je aj najväčším pútnickým miestom na Slovensku, ktoré symbolizuje kostol na Mariánskej hore. Nahliadnime teda do históriou a umeleckými artefaktmi nabitého mestečka, v ktorom sa súčasnosť a moderna snúbi s časmi dávno minulými.

História

Prví ľudia osídlili územie dnešného mesta a jeho okolia už v mladšej dobe kamennej. Výskumy dokázali, že stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi. Tu archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady – mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.  

Prvá písomná zmienka o Levoči pochádza z roku 1249. Vydal ju uhorský kráľ Belo IV. a potvrdil ňou právny akt darovania pozemkov spišskému prepoštovi. V roku 1271 už Levoča vystupuje ako centrum provincie Sasov a spolu s ďalšími spišskými mestami si užíva práva slobodných kráľovských miest. Má vlastnú samosprávu, súdnu právomoc, osobnú slobodu, právo ťažiť rudu, využívať lesy, vykonávať remeslo, obchodovať a právo skladu. O ten viedla dlhotrvajúci spor s mestom Kežmarok, ktorému sa ho podarilo získať iba ľsťou. Zo sporu, ktorý vošiel do histórie ako storočná vojna, vyšla víťazne Levoča. V roku 1402 Levočanov oslobodili od práva skladu iných miest, v roku 1419 oslobodili panovníci levočských kupcov od platenia tridsiatkového cla po celom Uhorsku. Vďaka výhodnej polohe a panovníkmi udelených politických i hospodárskych výsad, začali plynúť do mestských pokladníc financie, umožňujúce všeobecný rozvoj. Nastalo obdobie rozkvetu architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia i remesiel. Do 18. stor. tu pôsobili významné rezbárske dielne. Požiare v rokoch 1550 a 1599 spôsobili veľké škody. Silnému a bohatému mestu sa však podarilo zdolať aj tieto pohromy a udržať si svoje významné postavenie až do konca 16. storočia.

Vzdelanosť

Od 15. stor. mala Levoča vlastnú mestskú školu, lýceum. V roku 1859 ho zmenila na gymnázium, ktoré bolo od r. 1867 klasické, s vyučovaním slovenčiny. Od konca 16. stor. tu boli takisto tlačiarne. V tlačiarni bratov Breuerovcov vyšli viaceré diela učiteľa národov Jána Ámosa Komenského. Medzi inými aj Orbis Pictus v štyroch jazykoch. Popri nemeckom charaktere mesta sa postupne dostáva do popredia aj slovenský vplyv. V období národného obrodenia sa Levoča stáva duchovným centrom. Za miesto svojho pôsobenia si ju vybrali štúrovci. V roku 1844 v Hainsovom dome, kde kedysi bolo lýceum, prvýkrát zaznela revolučná pieseň, ktorá sa neskôr stala slovenskou štátnou hymnou. V roku 1853 tu postavili mestské divadlo, v ktorom sa dnes po rekonštrukcii nachádza kongresová a divadelná sála. S rozpadom feudalizmu začal v 19. stor. hospodársky i politický význam Levoče upadať. Do roku 1923 bola Levoča sídlom župy. Ale vráťme sa do mesta.

Levoča dnes

Dodnes takmer celé mesto obklopujú stredoveké hradby, na ktorých sa zachovalo niekoľko bášt a tri mestské brány – Košická, Menhardská a Poľská. Jednou z nich vchádzame do historického centra.  

S istou bázňou v srdci vstupujeme do najzaujímavejšej časti mesta, ktorou je podlhovasté námestie Majstra Pavla s farským Kostolom sv. Jakuba. Uprostred námestia stoja tri, pre mestá typické, pôvabné budovy. Okrem už spomínaného farského kostola sv. Jakuba, aj radnica ako správne a súdne centrum a bývalý obchodný dom, teda hospodárske centrum. Neskôr k nim pribudol aj evanjelický kostol s mohutnou kupolou. Jednou z dominánt námestia je aj budova, v ktorej sa v minulých storočiach obchodníci prechádzajúci Levočou zastavovali, vážili a prihlasovali svoj tovar. V jej susedstve je grófsky dom. Bol jedným z najreprezentatívnejších grófskych domov v Uhorsku. Takmer všetky z viac ako 60 meštianskych domov si zachovali svoju pôvodnú hmotu zo stredoveku. Viaceré sa dodnes volajú podľa svojich bývalých vlastníkov. Napríklad Thurzov, Krupekov a už spomínaný Hainsov dom.

Historické pamiatky

Nazrime do niektorých objektov pozornejšie. Vari nik nepochybuje o tom, že k najcennejším pamätihodnostiam tohto malebného mestečka patrí neskorogotický oltár sv. Jakuba vo farskom kostole sv. Jakuba. S výškou 18,6 m je najvyšším svojho druhu na svete. Oltár vyrobili z lipového dreva v rokoch 1508 do 1517 v dielni Majstra Pavla, ktorý sa považuje za najväčšieho stredovekého umelca na území Slovenska.

Národná kultúrna pamiatka – Hlavný oltár sv. Jakuba

spája v obdivuhodnej harmónii vynikajúcu architektúru, bravúrnu rezbu počnúc sochami, končiac najmenšími detailami, hodnotnú mal’bu a náročné pozlacovanie. Stojíme pri ňom so zatajeným dychom a sotva nám zíde na um, že ide o najvyšší gotický oltár na svete. Má dve krídla, ktoré sa dajú zatvoriť. Na ich prednej strane sú reliéfy predstavujúce sv. Jána na ostrove Patmos a jeho mučenie (vpravo), rozchod apoštolov a sťatie sv. Jakuba (vľavo). Na zadnej strane krídel sú namaľované výjavy z pašiového cyklu, pretože krídla sa zatvárajú v týždni pred Veľkou nocou. Z dielne Majstra Pavla pochádzajú aj ďalšie pekné renesančné oltáre Jánov (1520) a sv. Anny (pred 1516), ako aj oltár sv. Mikuláša (1507) okrem hlavnej sochy, ktorá je takisto zo 14. stor. Oltár sv. Petra a Pavla je zo staršej levočskej dielne (asi 1500). Na novšom oltári sv. Michala archanjela stojí jeho soška z 15. stor., pred ktorou pravdepodobne levočský richtár skladal po voľbách prísahu. Ďalšie oltáre v strednej lodi sú zo 17. a 18. stor. V severnej bočnej lodi vpredu je vzácny a vysoký oltár Panny Márie Snežnej z roku 1494, postavený na pamiatku vtedajšieho stretnutia bratov Jagelovcov v Levoči. Svedčia o tom erby v predele: erb Levoče a poľská orlica.

Radnica na námestí

Nemôžete ju obísť. Hneď vás upúta architektonickým riešením, najmä však výrazným arkádovým podlubím z polovice 16. storočia. Pri pohľade na ňu je takmer neuveriteľné, že v roku 1550 úplne zhorela. Po druhom požiari o deväť rokov neskôr ju rozšírili a na začiatku 16. storočia zrealizovali výraznú renesančnú úpravu, o dve storočia neskôr barokovú prestavbu, až po romantickú obnovu okolo roku 1880. Architektonicky sú najhodnotnejšie interiéry prvého poschodia. Správa mesta tu sídlila do roku 1955. Na prízemí bola mestská lekáreň, v pivnici bola pôvodne honosná tokajská vináreň (Levoča mala vlastné vinice v tokajskej oblasti). Dnes sa tu okrem iného nachádza expozícia Spišského múzea. Pred radnicou stojí pranier – klietka hanby zo 16. stor. pre ženy, ktoré sa previnili. Bývala tu tiež mestská škola, ktorá slúžila na rôzne účely – ako škola, zlatnícke dielne, zbrojnica, gymnázium, kasíno, ale aj ubytovňa. V súčasnosti sa využíva na kultúrne účely.

Meštianske domy

Ak sa rozhliadnete po námestí, z každého kúta na vás dýcha história. Každý z vyše 60 meštianskych domov je vyzdobený mnohými gotickými a renesančnými prvkami ako portály, nástenné maľby, klenby, trámové stropy, výzdoba fasád, a podobne. K najzaujímavejším môžeme zaradiť už spomínaný Thurzov dom, ale aj Hainov dom, ktorý patril levočskému kronikárovi Gašparovi Hainovi. Je to bezpochyby jedno z najvýznamnejších a architektonicky a stavebne najcennejších sídiel mešťanov v Levoči. Obdivuhodné sú najmä jeho nástenné maľby zo 16.–17. stor. ktoré sa objavili pri jeho obnove, ale aj renesančná výzdoba a krásny gotický portál. K najhodnotnejším klasicistickým pamiatkam na Slovensku patrí Župný dom z rokov 1806– 1826. Postavil ho ako administratívnu budovu bývalej Spišskej župy architekt Anton Povolný z Egeru. Jeho fasádu zdobia reliéfy z kameňa, horizontálna rímsa, medailóny a na čelnej strane sgrafito znázorňujúce erb Spišskej župy. Pútnický kostol postavený na Mariánskej hore

Na strmom kopci nad mestom sa týči kostol Navštívenia Panny Márie a výrazne dotvára panorámu mesta. Levočskú mariánsku púť navštívi každoročne množstvo pútnikov a v roku 1995 ju poctil svojou prítomnosťou i Svätý otec Ján Pavol II. Kroniky hovoria o jeho skorých počiatkoch. Na jeho mieste vraj stála kaplnka už pred vpádom Tatárov. V druhej polovici 15. stor. dal farár Servátius kostol čiastočne prestavať a zväčšiť. Vtedy tu postavili aj strážny domček – pustovňu. Nový kostol začali stavať v r. 1698. Stavbu na čas prerušili a dokončili až v roku 1766. Malý barokový kostol ale nevyhovoval, tak si veriaci v roku 1906–1914 postavili nový. Najcennejšou pamiatkou mobiliára je gotická drevená madona na hlavnom oltári z 15. stor.

Odhliadnuc od mnohých historických pamiatok a krás možno Levoču charakterizovať aj ako mesto mimoriadne vhodné na oddych a rekreáciu. Leto ponúka svojim návštevníkom možnosť relaxácie pri neďalekej vodnej nádrži a na turistických a cyklistických chodníkoch v krásnom prostredí Levočských vrchov. Zima ponúka zjazdové i bežecké lyžovanie v stredisku Závada.

Minoritský kostol a kláštor sa nachádza za Košickou bránou. Vznikol na mieste najstaršieho levočského kostola, zbúraného po požiari v meste v roku 1747. Postavený bol v roku 1748–1755 v barokovom slohu. Zariadenie je barokové, typicky františkánske – oltár Sedembolestnej Panny Márie, nástenné maľby – scény zo života františkánskych svätcov. Kostol patrí medzi neveľký počet barokových pamiatok na Spiši.

Spracované z podkladov IVANA CHALUPECKÉHO