Časopis IMIDŽ

Levoča je skutočnou perlou Slovenska, len to niektorí nechcú pochopiť

Ing. Miroslav Vilkovský - primátor mesta Levoča, mladý, iba 40-ročný, najmladší primátor Levoče vo viac ako 760-ročnej histórii mesta, plný nápadov a elánu pomôcť svojmu rodisku vo všetkých smeroch tak, aby mladí Levočania nemuseli za prácou a bývaním odchádzať do sveta. Skutočnosť, že Levoča je najkrajším historickým mestom nielen na Spiši, ale na celom Slovensku, on vníma ako klenot, ktorý treba chrániť nielen pred neprajníkmi, ale aj pred obyčajnou ľudskou ľahostajnosťou. Mladý a plný síl, zapálený pre všetko nové, všetko, v čom cíti možný prínos pre svoju večne mladú Levoču. Jeho skúsenosti z práce v štátnej správe sú mu často nápomocné pri manažovaní mesta a zvyšovaní kvality práce, najmä v styku s občanmi - voličmi.

Má smelé plány pri rekonštrukcii historického centra mesta na jednej strane a na druhej strane sú už projekty priemyselného parku, ktorý v plánoch pána primátora zamestná prvých tristo ľudí už v roku 2009/2010. Aj takto možno krátko charakterizovať primátora mesta Levoča - Ing. Miroslava Vilkovského a jeho prácu.

Pán primátor, ste rodený Levočan, aké sú vaše spomienky na detstvo?

Na začiatok chcem povedať, že pochádzam zo siedmich detí, som najmladší. Musím priznať, že to nebolo vždy najjednoduchšie. Dnes som celkom rád, že mám troch bratov a tri sestry, lebo mám v nich ľudí, s ktorými sa môžem stretnúť, poradiť si navzájom, ale aj pomôcť celkom nezištne. Je to jednoducho fajn. Napríklad jeden z mojich bratov je už tretie volebné obdobie starostom a to už o dobrú radu nie je núdza v oblasti samosprávy.

Existoval vo vašom živote niekto, kto vám bol takpovediac vzorom počas vašich štúdií?

Veľmi rád spomínam na svojich profesorov z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre, najmä na docenta Sidora a profesora Hronca, za ktorými zájdem aj teraz po rokoch a rád si vypočujem ich názory na riešenie rôznych problémov, ktoré prináša život.

Viem, že ste vyštudovaný ekonóm. Aká bola vaša cesta na radnicu?

Po vyštudovaní Poľnohospodárskej univerzity v Nitre som krátko pracoval v Šľachtiteľskej stanici Levočské Lúky. Od roku 1992 som pracoval v daňovej správe na rôznych postoch - od kontrolóra cez metodika dozoru nad lotériami až po riaditeľa daňového úradu. Na tomto poste som pôsobil až do konca roku 2006, keď som bol zvolený za primátora mesta Levoča.

Odišli ste zo štátnej správy a relatívne pokojnej práce na horúcu primátorskú stoličku. Bolo to ťažké rozhodovanie?

Bolo to dosť ťažké rozhodovanie, ale kandidatúru na primátora som vnímal ako výzvu, ako výzvu pomôcť svojmu mestu. Pritom som cítil, že na túto neľahkú úlohu mám dostatok síl, energie, ale aj skúseností, aby som túto úlohu zvládol. Provokovala ma hlavne neexistujúca bytová výstavba v Levoči, ktorej prípadné obnovenie vnímam ako základ pre udržanie mladých ľudí v meste, ale aj častá kritika obyvateľov mesta, ktorí v podstate len kritizujú to ktoré vedenie mesta, no nie sú sami ochotní pomôcť pri rozvoji mesta.

Ako sa vaša súčasná funkcia zhoduje s vaším študijným zameraním, s tým čo ste vyštudovali?

Veľa ľudí vníma činnosť samosprávy a štátnej správy ako veľmi rozdielnu, je to však len uhol pohľadu. Ja už na základe svojich skúseností môžem povedať, že ide o klasické manažovanie ako v každej inej práci. Čo je veľmi dôležité, je pohľad na občana, ktorého je nutné vnímať ako klienta, ktorý si za svoje peniaze zaslúži kvalitnú službu. K tomu sa snažím viesť aj svojich spolupracovníkov a dbám pritom na ich neustále vzdelávanie, v čom vidím základ kvalitnej služby občanovi.

Ste primátorom prvé volebné obdobie, aká je vaša taktika, čo tvorí hlavné piliere vášho volebného programu?

Levoča je už tým známa, že posledné byty tu boli odovzdané v roku 1995, aj to boli dostavané byty spred roka 1989 a odvtedy nič. A pritom mesto neponúka ani možnosť zamestnania, ani bývania, teda aj keby ľudia boli ochotní cestovať za prácou do susedných miest, nemajú reálnu šancu ostať bývať v rodnom meste. A to sú vlastne dva hlavné piliere môjho volebného programu. Dať mladým Levočanom šancu zamestnať sa a bývať vo svojom peknom, históriou pretkanom meste. Dnes už máme pozemky na priemyselný park zhruba na ploche 17 ha, aj prvého investora a ja verím, že všetko dobre dopadne. Zatiaľ nechcem zverejniť firmu, ktorá sa rozhodla u nás investovať. Z jednoduchého dôvodu - nakoľko nie sú ešte podpísané všetky zmluvy a ja nechcem predbiehať udalosti.

Mesto Levoča má dosť veľký potenciál v turizme, avšak turisti si zrejme pozrú pamiatky a odídu. Čo chcete urobiť preto, aby tu zostali dlhšie?

Majiteľkou jedného z domov v centre Levoče je starostka mestskej časti Londýna a s ňou sme sa napríklad dohodli, že kultúrne leto majstra Pavla z Levoče, ktoré organizujeme už osem rokov, chceme posunúť aj do jesenných mesiacov s tým, že využijeme letecké spojenie Londýn – Poprad, ktorým môžu priletieť turisti z Londýna a v Levoči pre nich budeme organizovať výlety do blízkeho aj širokého okolia. Večer pre nich zorganizujeme koncerty klasickej hudby. Podobnú spoluprácu chceme nadviazať s mestom Salzburg, ktoré má v organizovaní podobných akcií už väčšie skúsenosti. Týmto sa Levoča stane turistickým centrom pre spoznávanie krás hlavne východného Slovenska. Ubytovacie kapacity sú vcelku kvalitné a dostatočné pre približne 200 hostí, čo pokojne postačí pre plnú kapacitu stredne veľkého lietadla.

A čo dopravné napojenie Levoče? Ste na hlavnej trase D1, ale už dnes je situácia kritická. Podnikáte v tomto smere nejaké kroky?

Momentálne sa venujeme hlavne urýchleniu budovania kruhového objazdu namiesto problémovej križovatky, ktorým sa nám, dúfam, podarí aspoň spomaliť autá prechádzajúce mestom. V druhom kroku sa nám podarilo presadiť výstavbu diaľničného obchvatu mesta v PPP projektoch v etape s ukončením do roku 2010. Výstavba obchvatu by mestu veľmi pomohla, aj v polovičnom profile by bola značným prínosom pre občanov aj mesto a jeho historické pamiatky, trpiace vplyvom rastúcej frekvencie prechádzajúcich áut.