Dnes je sobota 19. 05. 2012 | Meniny má Gertrúda

Za chuťami Slovenska

01. Apríl 2008, Marec 2008, rubrika: Varíme

Na tejto dvojstrane neulahodíme iba vašim očiam, ale pohráme sa aj s vašimi chuťovými pohárikmi. Po 40dňovom pôste, verte či neverte, stôl plný tradičných dobrôt rozcinká žalúdočnú strunku každému. O to viac, že niektoré druhy jedál sa na sviatočnom stole objavujú len raz za rok. Podobne to bude aj s našimi veľkonočnými pochúťkami. Tak sa poďte s nami presvedčiť, že tradície chutia najlepšie.
My sme zašli do obce Drienica, ktorá leží pod južnými svahmi Čergovského pohoria na východnom Slovensku. V rodine Čarnických sa na veľkonočné sviatky už tradične pripravuje celá rodina. Schádzajú sa v malej kuchyni v starej časti domu, kde v kachľovej peci pripravujú „šomskú pasku“. Ide o tradičný pokrm, ktorý sa jedáva s veľkonočnou šunkou, syrikom, či domácim maslom. A prečo „šomská“? Najstarší názov obce pochádzal z maďarčiny. Som (čítaj Šom), neskôr prechýlený na tvar Šoma, označuje rastlinu drieň. Obyvatelia Šomy vo svojej väčšine však nikdy Maďarmi neboli a v roku 1948 sa názov obce zmenil na Drienicu. V hovorovej reči sa dodnes používajú obidve pomenovania. A keďže naše recepty majú chuť tradícií, nechali sme pôvodný názov, a to „šomská paska.“

„Šomská paska“ – 2 kg výberovej múky, 2 ks droždia, 2 vajcia (žĺtky dáme do cesta a z bielkov vyšľaháme sneh a pridáme nakoniec do cesta), 125 g smetolu, 120 g kockového cukru (koľko kusov kociek bolo v 120 g, toľko kusov spolarinu pridáme + navyše 4 tabletky spolarinu), 100 g sušeného mlieka, 1 vanilka, trocha soli, ¼ prášku do pečiva, 1 ½ l mlieka, žltá potravinárska farba.

Postup: Do preosiatej múky pridáme sušené mlieko, soľ, vanilku, prášok do pečiva. Z mlieka odoberieme ½ litra a pridáme trocha cukru a droždie. Vo zvyšnom mlieku rozpustíme smetol, cukor, spolarin. Zo všetkých týchto častí spracujeme cesto, odoberieme ¼ cesta a prifarbíme potravinárskou farbou a necháme na teplom mieste vykysnúť. Z bieleho cesta vytvarujeme placku, do prostriedku ktorej dáme žlté cesto a bokmi bieleho cesta ho následne prekryjeme. Otočíme na opačnú stranu, vložíme do pripravených nádob a necháme ¾ hodiny vykysnúť. Pred pečením potrieme vajíčkom. Pečieme podľa veľkosti koláčov pol hodiny až ¾ hodiny.

Na Veľký piatok je prísny pôst, preto sa pasky poväčšine piekli až v sobotu. „Viete, v piatok sa nedá ochutnávať,“ s úsmevom podotkla pani Helena. Po vybratí pasky z pece už rozvoniaval celý dom. „Povrch pásky môžete poliať aj cukrovou polevou, ale potom si treba dať pozor na muriangi,“ dodala pani Helena. Dnes už aj my vieme, čo sa skrýva za tým neznámym slovíčkom, ale dobrým gazdinkám isto prebleslo hlavou, či to nie sú náhodou mravce. Áno, sú. Vo východoslovensko – slovenskom slovníku nájdete aj toto.

Okrem veľkonočnej pasky sa na stole objavuje aj syrik, v niektorých častiach Slovenska známy skôr ako hrudka. Všetkým kuchárkam chceme len poradiť, že syrik dobre odteká zavesený o vodovodnú rúru, nemusíte tak hľadať v komore ťažké predmety, ktorými by ste okraj gázy zachytili.

„Syrik“ – 1 l mlieka, 10-13 vajíčok (podľa veľkosti), pridáme soľ podľa chuti, nové korenie rozdrvíme a všetko zmiešame. (Kto má rád syrik na sladko, môže pridať 1-2 lyžice cukru).

Postup: všetko spolu necháme zovrieť a potom zlejeme do gázy, strasieme, zabalíme, zavesíme a necháme odtiecť.

V nedeľu ráno išla celá rodina do kostola svätiť pasky. „Pasky sa však zabalili do tkaného obrusu spolu s ostatnými pokrmami. Niekedy sa veci na svätenie nenosili v košíkoch, ale v plachtách,“ prezradila pani Helena. Tradičné jedlá na veľkonočnú nedeľu sa robili postupne. Niekedy už od stredy. Napríklad aj veľkonočného barančeka môžeme pripraviť skôr.

„Veľkonočný baranček“ – 3 vajcia, 180 g hladkej múky, 180 g práškového cukru, 6 lyžíc oleja, 3 lyžice vlažnej vody, ½ prášku do pečiva, 30 g sekaných orechov (baranček je 16 cm vysoký, 23 cm dlhý)

Postup: Žĺtky s cukrom šľaháme a postupne pridávame vodu a olej. Dobre vyšľaháme. Žĺtky zmiešame s múkou, práškom do pečiva, orechmi. Do bielkov pridáme štipku soli a vyšľaháme sneh, ktorý zľahka primiešame do pripravenej zmesi. Formu vymastíme a vysypeme múkou. Do spodnej časti vlejeme cesto a prikryjeme vrchnou časťou formy. Pečieme v dobre vyhriatej rúre asi 25 min. Barančeka vyklopíme z formy, vychladnutého ho štetcom potrieme redším lekvárom a necháme zaschnúť. Potom ho polejeme bielkovou polevou – podľa potreby 2 - 3krát. Na oči použijeme hrozienka, klinčeky či zrnká kávy alebo nové korenie.

Poleva: 1 bielok, 150 g práškového cukru, 1 lyžicu citrónovej šťavy. Všetko spolu miešame do zhustnutia.

A po nedeli prichádza veľkonočný pondelok a s ním spojená oblievačka. Sviatok, ktorý jedny ženy milujú, iné nemajú rady. Niekedy voňavky neexistovali, voda sa brala zo studne. Aj pani Helena si spomína: „Už v nedeľu večer sme sa išli skryť do stodoly, aby nás chlapci skoro ráno nenašli doma. Ibaže v noci začalo čosi mňaučať spoza rohu, a keďže nás to vystrašilo, začali sme búchať na dvere stodoly, aby nám môj otec otvorili. Viete, zatvorené sme boli zvonku, aby sa videlo, že vo vnútri nikto nie je.“ Dievky boli aj tak nakoniec pooblievané. Až neskôr sa dozvedeli, že to vlastne ich otec mňaučal za stodolou.

No vy, milé dievčatá, nedajte sa odstrašiť týmto sviatkom. Prajeme vám veľa vody či korbáčov, k tomu ešte vypiť dačo, v zdraví si to užívajte, z Veľkej noci radosť majte.

autorka: Mgr. Michaela Maľcovská