Časopis IMIDŽ

Zobudíme sa pri milovanej osobe. Svieti slnko. Je krásne ráno. Dostaneme krásne kvety. Ráno niekto nás milo pozdraví. Mali sme nádherný deň. Mali sme super večeru. Videli sme krásny film. Mali sme úžasný sex. Zažijeme niečo pekné. Pozitívne pocity sa ukazujú nielen na tvári. Je jedno čo to vyvolalo, naše telo sa dostane do stavu vzrušenia. Podľa najnovších vedeckých výskumov sa oplatí hlbšie sa venovať týmto pocitom. Dnes dokonca už je možné šťastie si aj zmerať. Keď prežívame stav šťastia, tak v našom tele rýchlejšie prúdia červené krvinky. Frekvencia úderov srdca môže narásť aj niekoľkonásobne. Telesná teplota sa zvýši. Pokožka je mierne vlhká. Svaly máme uvoľnenejšie. Takto vyzerá šťastie. Nepopierateľne, takýto stav fyzického tela má blahodarný účinok na metabolizmus, imunitný systém, na celé telo.

Tieto príjemné fyzické pochody vyvolajú pocity aj v hlbších úrovniach nášho bytia. K tomu, aby sme pozitívne pocity pociťovali ako šťastie, potrebujeme rovnako telesné aj duševné impulzy. Nie náhodou sme zvykli hovoriť, že v zdravom tele je zdravý duch. Teda naše pocity, city, emócie sú dôležitejšie v našom živote ako si to vieme predstaviť. Aj keď niekto by mohol povedať, že pocity alebo city sú ekvivalenty, nie je to tak. Pocit je automatická odpoveď tela na rôzne reakcie. Napr. pocit chladu, tepla. Naše telo reaguje na toto zistenie a vyvolá emócie. Buď pozitívne alebo  negatívne. V závislosti na tom či milujeme zimu alebo práve opak. Môžeme to prežívať pozitívne alebo negatívne. Môžeme sa cítiť dobre, lebo milujeme nádhernú zimnú krajinu alebo sa cítiť nepríjemne, lebo je nám zima. Naša fyzická reakcia je potom tiež odlišná. Možno ústne kútiky sa vykrútia hore, v očiach máme úsmev. Prípadne pociťujeme jemné chvenie tela. Alebo sa staneme mrzutým a nepríjemným. Všetci dobre poznáme silu úsmevu. Všetci veľmi dobre vieme, že ľudia, ktorí pozitívne myslia, prekonávajú všetko ľahšie. Poznáte aký je rozdiel medzi pesimistom a optimistom?

Podľa marketingového odborníka B.Brooksa, optimista vidí príležitosť  v každom probléme, pesimista vidí problém v každej príležitosti. Všetko vieme, ako ten chrobák truhlík z rozprávky. Napriek tomu nás Európa pokladá za národ pesimistov. Aj keď sme šťastní, radšej sa nepriznáme. U nás je tradícia sa sťažovať. Stále a na všetko. V hĺbke duše sa  priznáme koľkým ľuďom je horšie, nemajú prácu, sú chorí, ale napriek tomu si nevážime, že sa nám žije celkom dobre. Vytvárame pre seba pochmúrnu budúcnosť. Skôr či neskôr tie naše vlastné obrazy sa dostanú k nám späť. Absolvovali sme rôzne kurzy komunikácie, motivácie, asertivity, sebaovládania, Silvovu metódu pozitívneho myslenia, reiky , arolo, anjelské metódy.

Výsledok sa nedostavil. Neovládame seba  nevieme komunikovať ani s vlastnými deťmi, partnerom. Všetky tie metódy mali jedno spoločné. Po zaplatení sme sa mali niečo naučiť, hlavne pozitívne myslieť a dokonca aj takto žiť. Ale je isté: za tieto metódy sme museli zaplatiť a akokoľvek sme sa snažili, veľkú zmenu nám do života nepriniesli. Okrem straty financií. Skôr opak, odvádzali nás od každodenných drobných radostí a každodenných tréningov v reálnom živote. Kedy sa konečne poučíme? Od rána máme možnosť v reálnom živote preciťovať šťastie a snažiť sa tie dobré pocity čo najviac prežívať a ukladať ich ako zaváraniny do našej virtuálnej komory. Isté je to, že aj zajtra vyjde slnko, iste je, že svieti  aj na „ vašu strechu“. Ja viem, je ťažké uveriť, keď práve teraz váš život nie je práve rajská záhrada. Ťažko uveriť, že je to tak, keď vás práve podviedli, oklamali. Čo máme urobiť, aby sme to zmenili ? Nechcem tu rozdávať rozumy, neviem vlastne či by to fungovalo aj u druhých. Môžem vám sprostredkovať len svoje skúsenosti. Všetci máme nedostatok času a nechce sa nám učiť nijaké teórie a dodržiavať nijaké zásady. Prezradím vám moju metódu. Aj keď som to doteraz strážila, v obavách ,že keď sa to rozšíri, budem mať ja menej. Zmenila som svoj názor. Mám okolo seba priveľa mrzutých ľudí. Keď sa to podarilo aj mne, môže sa to podariť aj vám. Keď sa to podarí aj vám, budem sa mať aj ja lepšie. Budem vás stretávať na uliciach. Nebojte sa, spoznáme sa. Budeme sa usmievať na seba, aj keď sa nepoznáme. Teda ako to robím ja.

Mám vo svojej „komore“ jeden úžasný zážitok. Kedysi dávno, jedno krásne  ráno, som sa zobudila a preciťovala som úžasné šťastie. Len tak. Slzy mi tiekli a bola som šťastná, že som sa zobudila, že svieti slnko, že ležím tam kde ležím a vedľa toho, pri ktorom som tam ležala. Bol to neskutočne silný pocit. Ja som si ten pocit zapamätala. Viem to kedykoľvek vyvolať na povrch. Je to moja obľúbená „domáca zaváranina“. Je to moja vzorka na šťastie. Ten vtedajší dôvod pre šťastie je už dávno preč. Stratilo sa to v podvodoch a klamstvách, v tom, čo život priniesol za dlhé roky. Ale mne osobne ostala tá chuť. Viem, ako to chutí. Viem si to vyvolať v sebe. Ten pocit je oslobodený od konkrétnych udalostí dokonca aj od konkrétnych ľudí. Neverte tomu, že nič netreba robiť a raz sa budete aj tak cítiť dobre. Možno keby sme si to zaznamenávali, zistili by sme, že pozitívnych udalostí v našom živote od rána je viac než negatívnych. Len tie negatívne emócie majú silnejší náboj. Hlbšie a lepšie sa zapíšu do pamäti. Pamätáte si meno herca z úžasného divadelného predstavenia a čas kedy to bolo? Asi ťažko. Ale keď vám poviem, že to bolo vtedy, keď ten herec spadol z javiska? To ste si určite zapamätali.

Čo chcem od vás na začiatok? K tomu, aby ste žili šťastne, stále treba mať v zásobe jednu aspoň jednu pozitívnu myšlienku, ktorú môžete kedykoľvek vytiahnuť, keď vás už chytajú negatívne pochmúrne myšlienky. Vyberte si jeden úžasný pocit. To určite nebude ťažké. Vychutnávajte si to a máte jedinú povinnosť. Minimálne raz za deň si na to spomeňte. Nemám veľmi rada takéto spôsoby , ale výnimočne si to napíšte na ceduľku. Ešte lepšie na viac lístkov. Nalepte alebo vyložte to tam, kde na to dobre vidíte. Keď ste doma a ste často v kuchyni, tak trebárs aj na vnútornú stranu dvierok. Hlavne, aby to bola skrinka, ktorú najčastejšie otvárate. Teda čo vlastne chcem od vás? Lepte to kdekoľvek. Trebárs aj na vnútornú stranu peňaženky. Potom prídu tie úsmevné situácie. Platíte v supermarkete, vyberáte peňaženku, z ničoho nič sa usmejete. Vyzerá to akoby na pokladníčku. Len vy budete vedieť, že dôvodom je tá nádherná situácia z Vášho života. To je na úvod. Je to ten prvý krok. Keď ste si to prečítali, položte časopis a čokoľvek ste mali práve teraz v pláne, dnešok je ten najlepší deň, aby ste okamžite konali. Vyberte si „vlastnú správu“ výlučne pre seba. Keď to máte a ste schopní si na to minimálne raz za deň spomenúť, napíšte mi to. Napíšte mi váš príbeh, tú vašu vetu, ktorá zaručene zaberie u vás. Budeme kráčať pomaly, ale určite sa to naučíme. Spolu. Až keď to budeme vedieť všetci, nasleduje ten druhý krok ...

P.S.: teším sa na vaše listy. S úctou PhDr. Mareková.

Autorka: PhDr. Hermína Mareková

Foto: ZAT