Časopis IMIDŽ

Mesto, kde sa dnes vyberieme za kulinárskym umením, netreba nejako zvlášť predstavovať. Asi by vám dosť napovedali úplne jednoduché indície ako sú Academia Istropolitana, Dóm sv. Martina, Grassalkovichov palác, či Slovenské národné divadlo. Uhádli ste, nachádzame sa v hlavnom meste – v Bratislave.

Práve naše hlavné mesto sa vyznačuje tým, že tam prichádzajú ľudia z celého Slovenska, a tak tam nájdete nielen „typických Blavákov“, ale aj východniarov, Oravcov, Rusínov a iných. No a my sme radi, že sa tam nemiešajú len ľudia, ale aj chute. Takže sa poďte s nami pozrieť, čo sme pre vás dnes navarili. Pozvanie sme prijali do jednej mladej rodiny Bendákovcov, k Miške a k Viktorovi. Sú manželmi tri roky a v Bratislave našli svoje pracovné uplatnenie pred siedmimi rokmi. Len čo sme otvorili dvere do ich vkusného, prerobeného a moderne zariadeného bytu, privítal nás štekot malého Huga. Hugo je ich malá čičava, ktorý ihneď, keď zbadal vo dverách cudzieho človeka, s brechotom začal cúvať. Miška nás usadila do kresiel, a ako dobrá hostiteľka nás hneď ponúkla malým občerstvením. Medzitým už vyberala šampanské z chladničky. „Už dlho som na neho mala chuť, len nebola žiadna dobrá príležitosť, ale dnes je ten deň,“ zhodnotila. A potom aj robota ide ľahšie od ruky. Podotýkame len tak mimochodom. Tak čo to teda bude? „Viktor bol kedysi vegetarián, ja som zase mäsová, no a spojenie nás dvoch spravilo v jedle vyváženosť.“ Takže sme dospeli k záveru, že dnes budeme variť zdravé mäsové jedlo. Miška už chystá misky v kuchyni, tak poďme na to
 Kuracie mäso na kokosovom mlieku Potrebujeme: 2-3 ks kuracích pŕs, mrazenú alebo čerstvú
zeleninu, pór, 165 ml kokosového mlieka (dá sa kúpiť v konzerve), limetku alebo citrón, karí korenie, trstinový alebo hnedý cukor (môže byť aj obyčajný), soľ, olivový olej.
Postup: Na olivovom oleji osmažíme na kolieska nakrájaný pór, pridáme kuracie mäso, nakrájané na tenké pásiky, trošku osolíme a chvíľu smažíme. Pridáme zeleninu a po desiatich minútach smaženia pridáme kokosové mlieko, trošku cukru a šťavu z tretiny citróna a karí korenie. Smažíme ďalších desať minút, dochutíme ešte podľa potreby soľou, cukrom alebo citrónovou šťavou a podávame. Medzitým už Miška strká baklažán do rúry, vraj to bude ešte jedna pochúťka, ale ako prekvapenie, takže teraz nám nič neprezradí. Namiesto toho vyberá zo skrine pšeno. „Je ľahko stráviteľné, obsahuje dôležité látky a môžeme ním nahradiť ryžu."

Pšeno
Potrebujeme: pšeno, olivový olej, kyslú smotanu, soľ. Príprava: Na olivovom oleji posmažíme pšeno (dostane mierne orieškovú chuť) a pripravujeme ho ako ryžu. Zalejeme vodou, posolíme a odstavíme, keď sa voda vyparí. Počas varenia pšeno nemiešame. Po dovarení primiešame kyslú smotanu a dosolíme. Obed by bol pripravený, Miška však vymyslela ešte ďalší zlepšovák. „Spravíme si ešte zeleninový šalát.“ Nám s Viktorom to, samozrejme, nevadilo, keďže sme v pohodlí kresla začali prezerať fotky z Brazílie, kde strávil istý čas.

Zeleninový šalát s tekvicovým olejom 
Potrebujeme: 1/2 póru, 1 šalátovú uhorku, 3-4 paradajky, 10 olív, (kukuricu alebo aj papriku, podľa toho, čo máme doma), ľadový šalát, tekvicový olej, balzamikový ocot, soľ, cukor. Postup: Pór nakrájame na kolieska, uhorky na štvrtky, trošku ich osolíme. Na to nakrájame rajčiny, ktoré trochu ocukríme kryštálovým cukrom, aby pustili viac rajčinovej šťavy. Pridáme olivy. Polejeme jednou polievkovou lyžicou balzamikového octu a jednou polievkovou lyžicou tekvicového oleja. Na to natrháme ľadový šalát. Všetko spolu premiešame až tesne pred podávaním! „Ja používam ľadový šalát. Ten iba natrhám do šalátu. Nikdy ho nekrájame, lebo by zhorkol a sčernel,“ upresnila kuchárka Miška. A ide sa jesť. Obed je hotový. Sadáme spoločne za stôl a slinky sa nám len tak zbiehajú. Predsa len trošku atypické jedlo, ktoré sa nevarí v každej kuchyni. Ale ako sme sa dozvedeli od manžela Viktora, nič neobvyklé u nich doma. „Počuj,“ obrátil sa smerom na Mišku. „Mohli by sme spraviť aj ten pravý brazílsky čaj a dať ho návšteve vyskúšať.“ Trošku sa uškrnul, takže to sme ešte nevedeli, čo nás čaká. Ale voda na Mate čaj, tak sa volá národný brazílsky čaj, už zovrela. Viktor ho zalieva do špeciálnej nádobky, ktorá sa volá kalabasa a strká doň špeciálnu slamku - bombillu, ktorá má na spodku sitko. „Tento čaj vraj zrýchľuje  myšlienkové pochody,“ dodal Viktor. „A pije sa pomaly...,“ ako nám stihol podotknúť ,...pretože, čaj je vriaci, čo turisti často podcenia a domáci sa potom na nich smejú, ako si popália jazyk,“ dokončil. My sme sa tomu, chvalabohu, vyhli, ale čaj má osobitú horkú chuť, takže aj na to si treba najprv zvyknúť. A tak opäť sadáme, do pohodlného kresla, k nášmu nedopitému šampanskému a gazdinka Miška nás ešte naposledy prekvapí svojou šikovnosťou. Pripravila nám jednohubky s baklažánovou nátierkou. „Veľmi dobre to chutí k vínu pri rôznych príležitostiach. Ale i tak najlepšiu chuť chytí až po 24 hodinovom odstáti. A keď si ešte na chlieb dáme maslo - mňam, mňam.“ My však toľko času nemáme. Keďže jednohubky lákajú svojou vôňou, pustili sme sa do nich už teraz. A vy, milí čitatelia, nezabudnite zapáliť oheň v kozube a kúpiť nejaké to víno, aby lepšie chutilo. Prajeme vám dobrú chuť.

 
Baklažánová nátierka
Potrebujeme: 2 baklažány, olivovový olej, soľ, 3 strúčiky cenaku Postup: Celý baklažán najprv asi 1 hodinu pečieme v rúre na 180 stupňoch, počas pečenia ho párkrát otočíme. Vyberieme ho a ešte za tepla sa ho snažíme ošúpať od vrchnej šupky. Baklažán potom nasekáme príborovým
nožom na malé kúsky, dáme do misy, vytlačíme cesnak a posolíme. Pridáme lyžičku olivového oleja a poriadne vymiešame.

Autorka: Mgr. Michaela Maľcovská

Foto: autorka