Časopis IMIDŽ

Každá činnosť, ktorú človek vykonáva, si vyžaduje určité schopnosti, zručnosti či vedomosti, ktoré si musí najprv osvojiť. Možno sa na prvý pohľad zdá, že UČIŤ SA nie je nič zložité. Stačí, ak sa nám chce a je po probléme. Nie je to však také jednoduché. Niektorí študenti nemajú v škole problémy preto, že sú neschopní naučiť sa nejakú látku, ale preto, lebo sa učia v nevhodnom čase, či nevhodným spôsobom. Myslím si, že túžbou každého z nás je byť úspešným. Či, a do akej miery sa nám to podarí závisí aj od toho, či sa učíme správnym spôsobom, či vieme využiť svoje možnosti a či si veríme, že to zvládneme. Veľa záleží aj od postoja a vzťahu človeka k tomu, čo sa učí. Ak ho učivo nebaví a učí sa nasilu, tak si ho ťažšie osvojí. Iné je to, ak k nemu pristupuje so záujmom a s vedomím, že sa naučí niečo nové, čo bude potrebovať.

Martinove problémy s učením

V svojej praxi sa často stretávam so stredoškolákmi, ktorí ťažšie zvládajú prechod zo základnej na strednú školu. Viac učiva, vyššie nároky na študentov, nové predmety, to všetko si vyžaduje iné metódy a techniky učenia sa, než na aké bol študent zvyknutý na ZŠ. Našu poradňu často kontaktuje rodič študenta, ktorý vidí že niečo nie je v poriadku, že sa jeho potomok trápi a potrebuje pomoc. Naznačujú to školské výsledky, alebo prejavy správania. V podobnej situácii ma navštívili rodičia 16-ročného študenta druhého ročníka gymnázia – Mariána. Chceli si dohodnúť konzultácie u psychológa, pretože mali pocit, že nezvládol prechod na strednú školu. „Učí sa aj po nociach, ale nosí zlé známky. Na to sme neboli zvyknutí. Mysleli sme, že v druhom ročníku to už bude dobré, keďže prvý je najťažší. Akosi sa však z toho nedostáva. Chce za vami prísť, všetko ostatné už rozpovie sám.“

Základné chyby pri učení

S Mariánom som sa stretol hneď na nasledujúci deň. Bol zhovorčivý, spolupracoval a veľmi mu záležalo na tom, aby si zlepšil výsledky v škole, lebo chcel ísť ďalej na vysokú. „Nejako mi to nejde. Nezachytil som nástup ešte v prvom ročníku a vidí sa mi, že sa to so mnou vezie doteraz. Máme veľa učiva, nedokážem sa všetko naučiť. Naši vravia, že sa asi zle učím. Zbytočne dlho, neoddychujem, a preto som unavený.“ Marián mi porozprával ako, kedy a kde sa učí, čo ho baví, ako je k učeniu motivovaný a čo mu podľa neho robí najväčšie problémy.

„Zo školy chodievam domov okolo pol tretej až tretej. Dvakrát do týždňa chodím na angličtinu, ktorá začína o šiestej večer. Naši chodia domov okolo piatej, takže nejaké dve hodiny som doma sám. Najem sa, trochu sa zahrám na počítači, alebo zájdem von za chalanmi. Hráme futbal, alebo zájdeme k niekomu domov a kecáme. Učím sa večer. Keď mám anglinu, tak po nej. Začínam okolo ôsmej a neraz končím pred polnocou. Keď nemám anglinu, tak sa učím asi od pol siedmej až siedmej, ale opäť, skôr ako pred polnocou neskončím. Najťažšie predmety, ako sú chémia či fyzika, mi ostávajú nakoniec. Takmer vždy po desiatej, keď mi už nelezú do hlavy. Neraz sa stáva, že nad nimi zaspím, lebo sa učím v posteli. Posediačky mi to nejako nejde. Zvykol som si pri učení ležať, knihy a zošity mám okolo seba rozložené. V pozornosti ma udržiavajú cédečka. Učím sa pri hudbe, lebo v tichu by som asi skôr zaspal. Skúšal som si privstať a učiť sa ráno, ale nešlo to. Nedokázal som sa prinútiť vstať. Čo sa týka spôsobu učenia, učím sa potichu, čo mi zostalo ešte z obdobia, keď v izbe spal mladší brat. Takže väčšinou si učivo potichu čítam a opakujem v pamäti. Spolužiaci mi radili, aby som si text podčiarkoval, ale pre mňa je to strata času. Takže si čítam neraz celý text aj so zbytočnosťami.“

Úprava študijných návykov

S Mariánom sme sa dohodli, že sa na našich stretnutiach budeme rozprávať o niektorých úpravách jeho študijných návykov. Aby čas strávený nad knihami, využil efektívnejšie. Aj keď „čarovný recept“ na zaručene dobré učenie neexistuje, predsa fungujú určité zásady, ktoré môžu študentovi pomôcť zvládnuť učivo.

Marián patrí medzi študentov, ktorí si zvykli učiť sa pri hudbe znejúcej v pozadí. Na tento návyk existujú rôzne názory. Vo všeobecnosti platí, že ak hrá študentovo najobľúbenejšie cédéčko vyvolávajúce chuť tancovať alebo pospevovať si, je táto hudba skôr rušivá. Jeho pozornosť sa delí minimálne na učenie a na podnety prichádzajúce z nosiča. Ešte nevhodnejšou formou je počúvanie rádia, pretože pri hovorenom slove je takmer nemožné sústrediť sa na učenie. Preto sa pri pvom memorovaní nového učiva, neodporúča počúvanie hudby. Marián však na tento zvyk nemusí úplne zabuidnúť. Pri opakovaní je hudba v pozadí vítaným stimulom, ktorý študenta mierne ruší. Tým si študent trénuje podávanie výkonu v prostredí reality. druhým problémovým Mariánovým návykom, je štúdium v posteli. V našom podvedomí je automaticky zafixované, že posteľ je miesto určené na oddych, relax a spánok. Ak sa naše telo presunie na posteľ, dostávame jednoznačný signál o potrebe uvoľniť sa. Marián využíva posteľ na aktivizáciu mysle, čo je v protirečení. A k si teda večer ľahne do postele, nemôže sa stať nič iné ako to, že zaspí aj s knihou v náručí. Marián by si mal nájsť iné, stabilné miesto typickejšie pre štúdium. Napríklad za stolom, ale môže aj miesta meniť – kuchyňa, izba, balkón, lavička, les... Niektorí odborníci tvrdia, že je lepšie mať na učenie stabilné miesto, ktoré nabudí študenta na učenie, iní zase tvrdia, že je vhodnejšie miesto striedať, aby u neho nevzbudzovalo nechuť a hrôzu z učenia. Najlepšie je vyskúšať si, čo komu viac vyhovuje a podľa toho sa zariadiť.

Pri výbere predmetov Marián robil jednu zásadnú chybu. Najťažšie a najnezaujímavejšie predmety, ktorými sú pre neho fyzika či chémia, si nechával vždy na koniec. Neskoro večer už na ne nemal chuť a ani mu „nepálilo“, lebo bol unavený. Pravidlom je, že najťažším predmetom by sa malo začať. Myseľ je ešte relatívne čerstvá a študent má dostatok času na pochopenie látky. Zároveň sa môže tešiť, že ak ju zvládne, najhoršie má za sebou a čakajú ho zaujímavejšie predmety, ktoré ho viac bavia. S Mariánom sme sa dohodli, že skúsi prehodiť prvom memorovaní nového učiva, neodporúča počúvanie hudby. Marián však na tento zvyk nemusí úplne zabudnúť. Pri opakovaní je hudba v pozadí vítaným stimulom, ktorý študenta mierne ruší. Tým si študent trénuje podávanie výkonu v prostredí reality. Druhým problémovým Mariánovým návykom, je štúdium v posteli. V našom podvedomí je automaticky zafixované, že posteľ je miesto určené na oddych, relax a spánok. Ak sa naše telo presunie na posteľ, dostávame jednoznačný signál o potrebe uvoľniť sa. Marián využíva posteľ na aktivizáciu mysle, čo je v protirečení. Ak si teda večer ľahne do postele, nemôže sa stať nič iné ako to, že zaspí aj s knihou v náručí. Marián by si mal nájsť iné, stabilné miesto typickejšie pre štúdium. Napríklad za stolom, ale môže aj miesporadie predmetov. To by mu mohlo pomôcť skrátiť čas strávený pri učení. Zároveň musí pouvažovať aj nad organizáciou času, aby sa neučil len v noci. Namiesto hry s počítačom, by mohol využiť voľný čas pred angličtinou. V dňoch, keď ju nemá, môže siahnuť po učebnici už popoludní. Nájsť si vlastný optimálny denný rytmus, kedy sa nám učí najľahšie, je veľmi dôležité. Preto je potrebné zaexperimentovať, vyskúšať niekoľko variantov a vybrať si taký, pri ktorom sme schopní sa najviac naučiť v relatívne najkratšom čase. Pomôcť môže aj plánovanie činností počas dňa. Ak si naplánujeme program na daný deň – čo budeme robiť a koľko času nám to zaberie, lepšie si rozvrhneme čas aj na to, do čoho sa nám nechce. A učenie veľakrát k takýmto činnostiam patrí. Mariánom odmietané podčiarkovanie textu je naopak veľmi dobrou pomôckou. Pomáha to udržať pozornosť, vyčleňuje a zdôrazňuje v texte dôležité informácie. Oplatí sa to najmä v neprehľadnom texte. Ak si študent podčiarkne a farebne zvýrazní v texte dôležité myšlienky, pojmy, či nadpisy, ľahšie sa v ňom bude orientovať. Zároveň si môže pri zatvorení očí jednoduchšie vybaviť farebne zvýraznený text. Dohodli sme sa tiež, že sa pokúsi učiť nahlas, pretože si takto fixuje učivo dvoma kanálmi – vizuálnym i auditívnym.

Učenie môžu sťažovať aj nedoriešené osobné  problémy, pretože ich často sprevádzajú znepokojujúce myšlienky, ktoré odvádzajú našu pozornosť. Na druhej strane však nič viac nepodnecuje chuť k učeniu ako ÚSPECH. Schopnosť oceniť svoj výkon je odmenou, ktorá posilňuje našu chuť a snahu dosiahnuť dobrý výsledok.

Nezabúdajme na veľké maličkosti

Okrem spomínaných odporúčaní, je pri správnom prístupe k učeniu dôležité dodržiavať aj takzvané „drobnosti“, naoko banality, na ktoré študenti často zabúdajú:

– vyvetraná miestnosť – kyslík pomáha mozgovým bunkám lepšie fungovať,

– teplota – v prekúrenej miestnosti má človek radšej chuť oddychovať a spať, v studenej zase viac myslíme na teplý čaj,

– odpočinok – neučiť sa v kuse viac ako 90 minút. Striedať učenie s oddychovými aktivitami (zacvičiť si, prejsť sa, niečo zjesť, umyť riad...). Počas prestávky nepozerať TV, nečítať knihu, noviny, lebo naďalej zaťažujeme mozgové hemisféry.

– voda, výživa – mozog pre svoju činnosť potrebuje dostatok tekutín a výživy. Čaje, minerálky, džúsy, ovocie, oriešky, zelenina, minerály, vitamín C, sú najvhodnejšími požívatinami pri učení

– priestor, svetlo – správne osvetlenie a vyhovujúce prostredie napomáhajú správnemu učeniu

Výskumy i skúsenosti študentov jasne dokazujú výhody logického učenia pred mechanickým. Človek zvládne učebný materiál rýchlejšie a s dlhším efektom zapamätania vtedy, ak si v texte nájde logické súvislosti a nesnaží sa naučiť celý text od slova doslova. Štúdium na strednej alebo vysokej škole nie je iba koníčkom. Uplatňuje sa pri ňom nielen záujem, ale aj vôľa. To, že ma niečo baví a zaujíma, sa pri štúdiu dopĺňa aj s tým, že niečo musím. Preto je ideálne, ak si študent nájde pre seba taký systém, ktorý mu prinesie „ovocie“ a bude mu slúžiť. Držím Mariánovi palce, aby sa mu to podarilo.