MAGAZÍN PRE ZDRAVIE - KRÁSA - ŠTÝL - MÓDA A RODINA

IMIDŽ logo Časopis IMIDŽ

[Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....]
Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....
celý článok
[DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO]
DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO
celý článok
[Apríl v lunárnom kalendári a krása]
Apríl v lunárnom kalendári a krása
celý článok
Dnes je utorok 23. 09. 2014 | Meniny má Zdenka

SVETOVÁ RARITA - HERLIANSKY GEJZÍR

04. Január 2008, November 2007, rubrika: Cestujeme

Geologické podmienky vzniku Herlianskeho gejzíru
Na základe vrtného prieskumu na ropu a plyn vieme, že činnosť Herlianskeho gejzíru je okrem vhodných štruktúrno-geologických pomerov oblasti podmienená predovšetkým systémom obehu podzemnej vody a systémom prívodu oxidu uhličitého ako hlavného energetického zdroja. Geologický rez Herlianskym gejzírom znázornený na obrázku ukazuje princíp jeho fungovania.
Zrážkové vody, ktoré infiltrujú cez vulkanický skalný masív Slanských vrchov, prestupujú až do podzemnej vody. Časť tejto vody sa zúčastňuje plytkého obehu a vystupuje na povrch vo forme puklinovo-vrstevnatých prameňov. Časť vody migruje do nižších štruktúrnych polôh pozdĺž početných zlomov, infiltruje a sýti hlavne piesčito-vulkanické polohy. Energetickým zdrojom, ktorý spôsobuje pulzujúce erupcie vody z vrtu v Herľanoch na povrch, je oxid uhličitý, ktorým sa voda nasycuje a preplyňuje a potom celý systém pracuje ako „sifón“ tak, ako to správne predpokladal Viliam Zsigmondy (1877). Oxid uhličitý prestupuje prevažne pozdĺž zlomov z podložných súvrství, kde boli vrtmi zistené zvýšené koncentrácie oxidu uhličitého ložiskového charakteru (napr. vrt Kecerovské Pekľany severozápadne od Herlian).

Dedinka Herľany leží v malebnom kraji pod úpätím západných svahov Slanských vrchov v údolí Herlianskeho potoka asi 28 km severovýchodne od metropoly východoslovenského regiónu Košíc. Prvá zmienka o Herľanoch je v listinách z roku 1487 pod názvom Haryan. Herľany môžu za svoj rozmach ďakovať minerálnym prameňom, ktoré boli známe už v 17. storočí. Ako prvý na minerálne vody v okolí Rankoviec-Herlian upozornil a chemicky ich analyzoval stoličný lekár Abovskej stolice Daniel Textoris . V rokoch 1772 až 1803 venovali pozornosť tunajším liečivým vodám viacerí učenci, pričom zdôrazňovali ich balneologický význam. V 18. storočí tu vznikli kúpele na liečenie žalúdočných, črevných, reumatických a niektorých ďalších chorôb. Keď v roku 1869 minerálne pramene nestačili už pokryť spotrebu liečivých minerálnych vôd, začal sa v roku 1870 vŕtať nový vrt a jeho výsledkom je dnešný svetový unikát Herliansky gejzír.

Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Za svoj vznik môže ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. Vtedajšie Maďarské kráľovské ministerstvo financií touto úlohou poverilo známeho banského inžiniera Viliama Zsigmondyho, bratislavského rodáka, špecialistu na prieskum minerálnych a úžitkových artézskych vôd. Vrt sa začal hĺbiť v roku 1870. Prvý obzor podzemnej vody bol navŕtaný v hĺbke 111 m. Keď vrt dosiahol hĺbku 172 metrov, nastala prvá erupcia do výšky 4 metrov a trvala 5 minút. Stalo sa to 16. 8. 1872. Ďalšia erupcia nasledovala 4. 7. 1873 z hĺbky 275 metrov . Bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 metrov . Nasledovala erupcia dňa 17. 12. 1873 a opakovala sa už častejšie. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 metrov – 15. až 25. 10. 1874 - voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 metrov. Po tejto erupcii sa už začala črtať ďalšia periodicita erupčných cyklov. Vrt sa skončil 6. 5. 1875 v hĺbke 404,5 metrov. Do hĺbky 351 metrov ho zapažuje kolóna pažníc s vnútorným priemerom 10,3 cm. Spodná časť vrtu v hĺbke od 351 do 404,5 metrov, kde bol navŕtaný hlavný artézsky obzor, nie je zapažená. V roku 1980 bola vykonaná oprava zrubu fontány gejzíru.
Erupčné intervaly boli spočiatku 8-9 hodinové, neskôr 18-20 hodinové a mali výdatnosť 21-36 litrov za sekundu. V súčasnosti sa erupcia opakuje v 32-36 hodinových intervaloch, voda strieka do výšky 15 metrov, erupčná činnosť trvá 25 minút a priemerná výdatnosť je 25-30 litrov za sekundu. Čas medzi erupčnými periódami závisí od zrážkovej činnosti. Návštevníci čakajúci na erupciu gejzíru si môžu čas čakania spríjemniť posedením v kúpeľnom parku alebo vyplniť prechádzkou po herlianskom parku. Pri väčších zrážkach sa časový interval medzi erupciou gejzíru skracuje a naopak pri menších zrážkach sa predlžuje. Energiou spôsobujúcou erupciu je oxid uhličitý, ktorý pochádza sčasti z vulkanitov a sčasti z mezozoických karbonátových súvrství, ktoré budujú bázu neogénnych sedimentov. Podľa priemerných údajov erupčných činností tento gejzír počas svojej 120 ročnej aktivity eruptoval vyše 40 000-krát a v tomto časovom období vystreklo z útrob zeme pri erupčnej činnosti na povrch 20 milionov metrov kubických mineralizovanej vody, ktorá by naplnila bazén veľký 2 x 2 kilometre a hlboký 5 metrov.
Podľa chemického rozboru, ktorý bol vykonaný v roku 1995 je voda z Herlianskeho gejzíru stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Podľa klasifikácie platnej normy je to prírodná voda hydrouhličitano-chloridová, sódna, uhličitá, sírna, hypotonická. Pri erupcii vykazuje nárast teploty od 10°C do 17,8 °C, ďalej nárast vodivosti vody a obsahu kysličníka uhličitého. Obsah voľného kysličníka uhličitého dosahuje 1385,08 miligramov na liter. Obsah siranu vodného dosahuje 1,24 miligramov na liter, ktorý tesne pred erupciou a v priebehu erupcie sa v ovzduší prejavuje silným zápachom po skazených vajíčkach, obsah celkového železa dosahuje 8,10 miligramov na liter a obsah sódy dosahuje 3002,08 miligramov na liter. Celková mineralizácia dosahuje 6350,32 miligramov na liter.
Celková objemová aktivita nasvedčuje zvýšenie rádioaktivity, ktorá je u väčšiny minerálnych vôd bežným javom. Pri erupcii je na povrch vynášaný mineralizovanou vodou ílovitý sediment, ktorý obsahuje kremeň, plagioklas, ankerit, dolomit, sericit, kaolinit, siderit, K-živice, pyrit a ilmenit. Z vedľajších minerálov bol zistený granát, zirkón, rutil a turmalín.
Hoci Herliansky gejzír postupne stráca na sile, pričom sa čas medzi erupciami predlžuje a aj jeho sila sa zmenšuje, stále si zachováva svoju jedinečnosť. „Pracuje“ vyše 100 rokov za rovnakých hydrodynamických a geotermických podmienok . Je predpoklad, že pokiaľ nebude násilne mechanicky poškodený, bude eruptovať aj v ďalšom storočí. Pre jeho špecifické vlastnosti a jedinečnosť (niektorými sa podstatne odlišuje od svetových gejzírov) ho možno právom pokladať za svetovú raritu. História Herlianskeho gejzíru, jeho okolia , vrátane modelu vrtného zariadenia, ktoré pri prieskumných prácach používal Viliam Zsigmondy, je zdokumentovaná v Zsigmondyho múzeu vo Visegráde v Maďarsku.
SVETOVÁ RARITA - HERLIANSKY GEJZÍR


Časopis IMIDŽ

IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu

  • Vychádza 1. v mesiaci.
  • Vydáva: Ing. Daša Balogová - KAPA DAB, Prešov.
  • Šéfredaktor: Ing. Michal Balog, CSc.



Spriatelené odkazy



IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu | Vychádza 1. v mesiaci | Vydáva: KAPA DAB, Ing. DAŠA BALOGOVÁ, Prešov.
© Časopis IMIDŽ | wedesign - bart.sk