Časopis IMIDŽ

Priadky boli po stáročia skvelou príležitosťou na spoločenské stretnutia ľudí, ktorých hlavnou pracovnou náplňou bolo pradenie. Pradenie bolo oddávna považované za najtypickejšiu ženskú prácu, ktorou sa zaoberali v ranom stredoveku nielen poddané ženy, ale aj meštianky a šľachtičné. Dokazuje to napríklad aj rodová postupnosť s o z n a č e n í m pôvodu vyjadrená slovným spojením „po praslici“ a „po meči“. V časoch, keď prevládala domáca výroba tkanín, patrilo pestovanie konope a ľanu ako aj pradenie k najrozšírenejšiemu zamestnaniu žien vo všetkých spoločenských vrstvách na dedine. Priadky boli len výsledkom ich celoročného úsilia a ťažkej práce pri pestovaní týchto poľnohospodárskych plodín. Po zbere celoročnej úrody sa počas dlhých zimných večerov, od začiatku novembra až do konca fašiangov, stretávali dievčatá a ženy v kúdeľných izbách. Prvýkrát išlo na priadky dievča vo veku štrnásť až pätnásť rokov, keď už prácu riadne ovládalo. Účasť na priadkach bol pre dedinské spoločenstvo znakom, že dievčinu možno považovať za dospelú. Prišli ju od matky vypýtať ostatné dievky. Priadky sa schádzali okrem soboty a nedele po celý týždeň, zvyčajne po osemnástej hodine. Spoločné priadkové skupiny tvorilo osem až dvanásť priadok. Boli to večery plné zábavy, hier a dobrej nálady. Na spoločných stretnutiach sa formovali a upevňovali nielen vzájomné medziľudské či partnerské vzťahy, ale priadky tiež zdokonaľovali aj zručnosť a šikovnosť užitočnej a nevyhnutnej práce pre domácnosť. Dievky a vydaté ženy sa schádzali v kúdeľných izbách, staršie ženy priadli doma. Dom či izba, v ktorej sa priadky stretali, bola označovaná ako kúdeľná
izba, kúdeľná chyža. Aby izbu vykúrili, každé dievča prinieslo so sebou polienko. Petrolej do lampy zaobstarávali tiež spoločne, kupovali ho za spoločné peniaze. Za požičanie izby dievčatá domácej panej nanosili naturálie v podobe vytrepaného ľanu, chleba, tie bohatšie priniesli aj kyslú kapustu či výslužku zo zakáľačky. V kúdeľnej izbe sa musel vždy udržiavať poriadok, po skončení priadok dokonca izbu, v ktorej sa okrem pradenia i zabávalo a tancovalo, vymazali, steny opravili a pec i celú miestnosť vybielili. Najčastejšie sa schádzali v chudobných izbách alebo domoch, kde bývali staršie ženy – vdovy, ktoré mali porozumenie pre zábavu a rozličné figliarstva mladých ľudí. Na priadkach sa preberali aktuálne témy – klebety, novoty, udalosti a pod. Čas pri práci si skracovali aj rozprávaním príhod, rozprávok či životných príbehov. Poriadok sa musel zachovávať Vnútorný poriadok priadkových skupín a správanie sa v nich určovali tradičné normy. Za poriadok na priadkach zodpovedala najstaršia dievka spolu s domácou gazdinou. Mladé dievčatá, ktoré prišli na priadky po prvýkrát, museli sľúbiť, že nebudú
nikomu hovoriť o tom, čo zažili. Za porušovanie týchto pravidiel boli udeľované rozličné tresty, ktorých zmyslom bola žartovná zámienka, ale aj trest fyzický. O udalostiach na priadkach mladé dievčatá nikomu verejne nerozprávali. Ak niektorá ustanovenie porušila, vylúčili ju z kolektívu priadok. Najprv práca, potom zábava Pri priadkach bol čas na prácu a na zábavu rovnomerne rozdelený. Najintenzívnejšie sa priadlo hneď zvečera, kým neprišli mládenci, alebo kým na dievčatá neprišli driemoty. Nitky spriadali na praslici, tá sa v rodine dedila alebo bola darom od mládenca, ktorý prejavoval svoju náklonnosť k vyvolenému dievčaťu. Praslica pozostávala z prísadnej dosky, spodnej časti, ktorá bola obyčajne vyrezávaná a z vrchnej časti, na ktorú sa namotalo vlákno a obviazalo niekoľkokrát stužkou alebo tkaničkou. Z kúdele sa spriadali nite, ktoré sa navíjali na vreteno, vyrobené zo slivkového dreva. Hrúbku a kvalitu nití predurčoval účel, na ktorý sa zhotovovali (plachty, nohavice, koberce, košele a pod.). Mládenci vždy vítaní Na priadkach, pravdaže, boli najviac vítanými hosťami mládenci. Tí prichádzali zvyčajne v takzvané dievocké dni – v utorok a vo štvrtok, nikdy však v piatok. U dievčat bolo vecou prestíže, aby čo najviac mládencov navštívilo práve tú ich izbu. Mládenci, ktorí prišli za priadkami, využívali túto príležitosť zväčša na vyjadrenie náklonnosti voči svojim vyvoleným. Pritom sa zvyčajne narobilo veľa žartov a figliarskych kúskov. Mládenci kradli dievkam vretienka, tí šikovnejší sypali do kúdelí soľ, papriku, či schovali nádobku s vodou, aby sa dievča pri pradení polialo. Driemajúcej priadke často podpálili kúdeľ, ba ešte jej zaspievali. V malých obciach, či na lazoch a kopaniciach sa stretali na priadkach dievčatá spolu so ženami. Tu bývalo menej neviazanej zábavy medzi mládežou, ale na druhej strane sa žartov zúčastňovali aj mladé ženy a muži. Časté na takýchto priadkach bolo preberanie obecných noviniek, rozprávanie zaujímavých zážitkov, čítanie a obľúbení boli tiež muži - rozprávači vtipných či strašidelných príbehov, kým ženy priadli. Mladí ľudia si našli čas na tanec, alebo si zaspievali a zahrali z bohatej palety hier. Zakázané dni Podľa tradičných zvyklostí sa k niektorým dňom vzťahoval zákaz pradenia a vyšívania. Boli to dni na Katarínu, Ondreja, Barboru, Mikuláša, Luciu a Tomáša.  Nazývali ich “stridže dni”, počas ktorých sa mládež v kúdeľných izbách zabávala a hostila. Nepriadlo sa ani vo štvrtok, ani v sobotu a nedeľu, ako aj počas obdobia od Vianoc do Troch kráľov. Pôvod týchto zákazov pochádza z historicky starších období a prenášal sa z generácie na generáciu. Priadkové hostiny Počas priadkového obdobia boli zaujímavé spoločné hostiny. Konali sa v dňoch, kedy sa nesmelo priasť. Najväčšia z nich bola na záver fašiangov pred Popolcovou stredou. V ten večer sa v kúdeľných izbách nepriadlo. Tak napríklad v Zámutove napiekli dievky kysnuté koláče, navarili slepačiu polievku, k mäsu varené zemiaky, pripravili kapustu so šunkou, plnenú kapustu (holúbky) a doniesli aj domácu pálenku a víno. Mládenci dojednali hudbu, ktorá prispela k dobrej nálade. Priadky nemali len pracovný charakter. Boli vyhľadávanou príležitosťou na stretnutie mladých ľudí, na vzájomné spoznávanie dievčat i mládencov a prispievali k nadväzovaniu citových vzťahov, ktoré neraz vyústili do manželských zväzkov. Boli zároveň spoločenskou prehliadkou dievčat a zároveň skúškou, aké vedia byť gazdiné. Priadky ako významné spoločenské príležitosti v živote mládeže sa miestami zachovali približne  do päťdesiatych rokov minulého storočia. Potom postupne, spolu s ručným domáckym pradením nití, zanikli.

Autorka: Mgr. Beáta Ocilková

Foto: ZAT