Časopis IMIDŽ

Nie je kameň ako kameň - obličkový dokáže poriadne potrápiť

Teóriu vzniku obličkových kameňov sa pokúsil vysvetliť už stredoveký lekár Paracelsus, vlastným menom Phillipus Aureolus Bombastus von Hohenheim, v pätnástom storočí. Tento, na svoju dobu výnimočný lekár, mal na vedu a „výskum“ svoj vlastný názor, s ktorým by mnohí súčasní lekári len ťažko súhlasili. Podľa jeho svojského názoru čím je človek študovanejší, tým je skazenejší. Podľa iného bonmotu sa vraj ani šarha svojmu remeslu nevyučí z kníh. Preto v duchu svojho presvedčenia pracoval metódou pozorovania. Okrem iného sledoval aj vznik vinného kameňa pri fermentácii hrozna, keď sa kameň usadzoval na dne sudov s vínom. Pozorovaním dospel k záveru, že kamene v ľudskom tele vznikajú z potravy. „Kamene sa tvoria vtedy, keď zlyhá vylučovanie solí z organizmu“, hlásal. Na svoju dobu to bola prevratná teória. Paracelsus nebol ďaleko od pravdy, aj keď tvorba obličkových kameňov podlieha zložitejším mechanizmom. Keďže ide o ochorenie bolestivé a pre postihnutého veľmi nepríjemné, je dobré sa o tejto téme porozprávať podrobnejšie.

Podľa urológa a sexuológa MUDr. Jaroslava Sedlára jedným z najpočetnejších urologických ochorení, je tvorba obličkových a močových kameňov. Postihuje asi štyri percentá populácie. Bez rozdielu veku a pohlavia, neobchádza dokonca ani deti. Trpí ňou asi o 12 percent viac mužov ako žien. Dá sa to odvodiť tým, že u muža sú pohlavné orgány spojené s urologickými. Ak pacient obličkovú koliku už prekonal, má päťdesiatpercentnú šancu, že sa minimálne ešte raz vráti. Ak sa problémy s obličkovými kameňmi odhalia včas, môže sa podľa doktora Sedlára významne znížiť riziko (!) ďalších záchvatov a komplikácií.

AKÁ JE PRÍČINA TVORBY KAMEŇOV?

Príčin vzniku obličkových kamienkov je mnoho. Na tvorbu kameňov je potrebných viac chorobných mechanizmov ľudského tela súčasne. „Ak vaše telo vylučuje dostatočné množstvo kameňotvorných látok, moč obsahuje nejaké základy (kameňotvorné jadrá) a pridruží sa k tomu ešte zníženie látok s účinkami proti tvorbe kameňov, je veľká šanca, že sa u vás vytvoria niektoré druhy pieskov, kamienkov a kameňov, ktoré vás začnú trápiť,“ skonštatoval MUDr. Sedlár.

Podotkol, že netreba zabúdať ani na vrodenú predispozíciu. Tak napríklad vznikajú kamienky u detí. Vytvárajú sa na metabolickom základe, ktorý je geneticky potvrdený. Urológovia poznajú viacero skupín kameňov. Najčastejšie sú z vápenných či fosforečnanových solí. Ďalej sú takzvané šťaveľanové a oksalátové kamene, kamene „s“ či „bez“ obsahu vápnika a ďalšie. Takzvané cystínové kamene a kamene z kyseliny močovej (urátové) majú na svedomí niektoré metabolické poruchy. Väčšina z týchto kamienkov (konkrementov) sa ťažko rozpúšťa, respektíve rozbíja. Len kamene kyseliny močovej sa dajú farmakologicky a metabolitou moču zmeniť. „V tomto prípade sa totiž dá nasadiť liečba na zníženie hodnoty kyseliny močovej v krvi. Ak sa kamienky nachádzajú priamo v obličkách alebo v močovode, dajú sa farmakologickou liečbou rozpúšťať. Dnes už je farmakologická liečba, na rozdiel od minulosti, pomerne príjemná, keďže sa podáva vo forme šumivých tabliet. Nerozpustné a tvrdé kamene sa musia liečiť chirurgicky,“ vysvetľuje MUDr. Sedlár ďalej. Jednoducho povedané, tvorba niektorých kameňov sa dá, naopak u iných nedá, ovplyvniť. Kryštálotvorné látky sa zgrupujú a zväčšujú, kamene majú tendenciu narastať.

„Je zaujímavé, že malý kamienok bolí viac ako veľký. Pri veľkom kameni si telo naň zvykne a moč obteká okolo neho. Stáva sa, že pacienti, ktorí prichádzajú k nám do ambulancie a hovoria, že dva tri roky pociťujú tupú bolesť, majú oveľa väčšie kamene, ako pacienti s kolikou,“ skonštatoval MUDr. Sedlár. Vo svojej praxi sa stretol (v súčasnosti už zriedkavejšie) aj s takzvanými odliatkovými kameňmi. To znamená, že celá panvička aj kalichy boli vyplnené kameňom. V takom prípade pomôže len operácia. Vzhľad i veľkosť kamienkov je rôzny. Len málokto z pacientov, ktorí prekonali obličkovú koliku by predpokladal, že také pekné písmenká, hviezdičky, kosoštvorce, ihlany, obdĺžničky, či pestrofarebné kryštáliky, boli príčinou ich neznesiteľných bolestí.

KEĎ TO PRÍDE – KOLIKA

„Koliku spozná i laik. Postihnutého prepadne ukrutná bolesť takej intenzity, že nevydrží na jednom mieste. Aby sa bolesť zmiernila, bude pobiehať kol dokola ako lev v klietke. Tí, ktorí ju prekonali tvrdia, že je to jedna z najväčších bolestí, aké môžu človeka postihnúť. Niektoré ženy v ordinácii ju prirovnávali k pôrodným bolestiam.“

Bolesť je teda najdôležitejším príznakom tohto ochorenia. Väčšinou sa prejavuje v bedrovej oblasti na strane podráždených močových ciest. MUDr. Sedlár sa v svojej praxi stretol aj s prípadmi, keď pacienti udávali bolesť na opačnej strane, ako neskôr preukázalo vyšetrenie. Bolesti, ktoré prichádzajú vo vlnách, môžu vystreľovať do brucha smerom odzadu. Mužov môžu bolieť semenníky. Vždy keď sa kamienok posúva, prichádza náhla kŕčovitá, rezavá bolesť, ktorú strieda chvíľková úľava. Pre spomínané typické bolesti nebýva pre lekárov problém diagnostikovať chorobu. „Príčinou intenzívnej bolesti je takzvaný blúdivý nerv, ktorý je v každom vnútornom orgáne. Obličkovú koliku niekedy sprevádzajú druhotné príznaky. Napríklad zvracanie, nevoľnosť žalúdka, silnejšie potenie, či krv v moči. Môže sa objaviť zvýšená plynatosť, dokonca môže dôjsť až k zástave močenia. V prípade súčasnej infekcie močových ciest aj zvýšená teplota,“ zdôraznil MUDr. Sedlár.

PRVÁ POMOC

Bolesť pacienta ochromí a vyčerpá natoľko, že jeho jedinou myšlienkou je zbaviť sa jej čo najrýchlejšie a akýmkoľvek spôsobom. Podľa MUDr. Sedlára je vtedy dôležitý dostatočný prísun tekutín. Najlepšia je voda s čo najnižším množstvom minerálnych látok, respektíve vápnika. Rozhodne sa neodporúča alkohol, aj keď vo všeobecnosti panuje názor, že pri obličkových problémoch je dobré vypiť veľa piva.

„K tomuto názoru sa dospelo asi preto, že pri kolike je treba piť veľa tekutín. Ak vám to žalúdok dovolí, aj dva litre naraz. Je to logické. Ak chcete niečo spláchnuť, musíte pustiť veľa vody naraz. A tak je to i s kameňmi v našom tele. Každý povie, že je príjemnejšie naraz vypiť také množstvo piva ako urologického čaju, či vody,“ udáva na pravú mieru urológ.

Okrem alkoholu sa neodporúčajú ani rôzne minerálky, či sladké perlivé nápoje. K prvej pomoci nepochybne patria i lieky tlmiace bolesť, vyvolanú prílišnými sťahmi v útrobách tela, teda aj v močových cestách. No a rozhodne je nevyhnutné navštíviť lekára. Ak by aj bolesť bola znesiteľná, jej príčinu je treba riadne vyšetriť. Tým viac, ak sa prejavila prvýkrát.

SPÔSOBY VYŠETRENÍ A LIEČBA

Súčasné vyšetrenia sú k pacientom priateľskejšie ako v minulosti. Špecialisti urológovia sú vybavení modernou diagnostickou technikou. Okrem klasických klinických vyšetrovacích metód, vrátane röntgenologických, je bežnou praxou aj vyšetrenie nebolestivým, ale vysoko efektívnym ultrazvukom. Na základe získaných poznatkov, lekár stanoví liečbu. „Najlepšou liečbou je, ak pacient samovoľne kamienok vymočí. Hovoríme tomu, že ho porodí. Spomínam si na pacienta, ktorého v čase „blahého socializmu“ doviezli do spádovej nemocnice (kde som vtedy pracoval), s prudkou kolikou. Službukonajúci lekár mu nasadil infúzie a liečbu na vyplavenie kamienkov. Keďže nič nezabralo, zariadili sme jeho prevoz na špecializované urologické pracovisko do Košíc. Cesta v tom čase v najmodernejšej sanitke (Škoda 1203) ho tak vytriasla, že keď prišli na urologické pracovisko, už nebol potrebný chirurgický zákrok,“ s úsmevom si zaspomínal MUDr. Sedlár.

Ak však kamienok ostal v močových cestách, respektíve v močovom mechúri, neostáva nič iné, len vykonať niektorý z chirurgických zákrokov. Metód na jeho odstránenie je niekoľko. Jednou z možností je zavedenie takzvaného nefroskopu. Je to kamera s pomocou ktorej sa kameň pod zrakovou kontrolou vytiahne, rozdrví, či rozpustí. Nefroskop sa do tela zavádza vpichom cez kožu, pričom úspešnosť tejto metódy je takmer sto percentná. Ďalšou alternatívou je zavedenie optickej trubice cez malý otvorček do obličky. Tá malé kamienky zachytí a odstráni, väčšie rozdrví. V ostatnom čase sa presadzuje drvenie kamienkov pomocou ultrazvuku.

Lekár sa pokúsi rozdrviť kameň s použitím silných rázových vĺn tak, že ten samovoľne odíde cez ostatnú časť močových ciest. Nevýhodou je pomerne dlhý čas tohto zákroku. Dôležité je, aby sa lekár až 3 500-krát „trafil“ do kameňa, aby ho dokonale rozdrvil. Zvyšky kmienkov sa postupne vyplavia – hovorí sa tomu „kamenná cesta“. Je to nebolestivý zákrok, ale zvyšky kamienkov môžu viesť k tvorbe nových. MUDr. Sedlár zdôraznil, že nie všetky kamienky sa dajú rozdrviť. Niektoré sú totiž také tvrdé, že sa nedajú rozbiť ani pri opakovanej aplikácii tejto metódy. Poslednou možnosťou je otvorená operácia, kedy sa kamene vyberú priamo z močových ciest.

DÔSLEDKY NELIEČENÝCH KAMEŇOV

Otáľať s liečbou obličkových kamienkov sa rozhodne nevypláca, podobne ako s každou chorobou. Usadený kamienok začne narastať, je zbytočným zdrojom infekcie v moči, a tým aj zápalovým ložiskom v organizme, ktoré môže spôsobiť vážne komplikácie. Z nich najvážnejšou je, keď sa kamienok „uhniezdi“. Moč nemá kam prúdiť, dôjde k jeho infekcii a následne k zápalu obličky a obličkového tkaniva, čo je vlastne septické ochorenie, vyžadujúce si urgentnú urologickú liečbu. Opakované koliky, chronické kamene a močové infekcie spôsobujú postupné zmeny v celom močovom systéme, najviac na obličkách. Tie sa postupne poškodzujú a znižuje sa ich funkcia. V extrémnom prípade môže dôjsť až k ich zlyhaniu.

PREVENCIA – ČO MÔŽEME SAMI OVPLYVNIŤ

Dôležité je dodržiavať pravidelný pitný režim. Odporúča sa denne vypiť tri až štyri litre tekutín. Svoj význam má i diéta, tá však závisí od typov kameňov, ktoré sa tvoria v tele. MUDr. Sedlár napríklad neodporúča pri kameňoch z vápenných solí jesť špenát, či oriešky, naopak pripomína obmedziť pitie kávy a čajov. Dobré je obmedziť solenie a príjem mäsa. Ak teda patríte do skupiny ľudí u ktorých je vyšší predpoklad tvorby obličkových kameňov, venujte prevencii náležitú pozornosť a riaďte sa radami lekára urológa.

IVETA BENKOVÁ