Dnes je nedeľa 05. 02. 2012 | Meniny má Agáta

Rád pripravuje Balkanské špeciality

13. November 2006, Október 2006, rubrika: Reportáž

Všetci, ktorí vás dlhé roky poznajú vedia, že sa od skončenia vysokoškolských štúdií, zjednodušene povedané, venujete iba zásobovaniu obyvateľov druhého najväčšieho mesta republiky teplou a teplou vodou...

„Po absolvovaní vysokej školy moja prvá cesta viedla do Bytového podniku mesta Košice, ktorý vtedy začal zavádzať mikroprocesorové riadenie výmenníkových staníc. V našom tepelnom hospodárstve to bolo čosi nové a zaujalo ma to natoľko, že som v tom videl budúcnosť. Vtedy sa zároveň riešil prechod na centrálny systém zásobovania teplom a teplou vodou, likvidovali sme kotolne na uhlie, jednoducho, bolo to obdobie zaujímavej perspektívnej práce, v ktorej som veľmi rýchlo našiel zmysel života.“

Znamená to, že Košice v porovnaní s ostatnými krajskými mestami majú akýsi náskok v celkovom rozvoji tepelného hospodárstva?

„Mali, ale to bolo ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Potom prišlo obdobie, keď mesto nemalo už potrebné finančné zdroje na ďalšie investície v tejto oblasti, a tak tým, ktorí boli za nami, sa podarilo nás dobehnúť!“

Hovoríme síce o rozvoji komunálneho tepelného hospodárstva a s ním súvisiaceho vedecko-technického rozvoja, ale obyvatelia vychádzajú z toho, že ceny za teplo a teplú vodu neustále stúpajú. Prečo?

„Všetky zvyšovania súvisia s cenami zemného plynu, ktoré neustále rastú, rovnako ako ceny primárneho tepla z teplárne. Zároveň je o to väčší tlak na energetikov, aby sme racionálnejšie využívali teplo, znižovali jeho straty pri rozvode, optimalizovali samotné dodávky. Sem napríklad patrí zatepľovanie budov. Na druhej strane od spotrebiteľov, teda od samotných občanov sa očakáva racionálnejší prístup k využívaniu tepla, k jeho spotrebe.“

Prejdime teraz k inej téme. Zaspomínate si ešte na svoje detstvo?

„Áno, vyrastal som v rodine s dvoma sestrami, mali sme dobrých a tolerantných rodičov, čo sme nezneužívali. Môj otec na mňa nikdy nezdvihol ruku, mama bola o čosi prísnejšia.“

Mali ste v detstve svoju obľúbenú hračku?

„Ako chlapec túžil som stať sa automobilovým pretekárom, a preto ma zaujímalo všetko, čo súviselo s autami. Ani veľké, skutočné neboli výnimkou, pri každej príležitosti som na našom novom aute niečo rozoberal, montoval. Samozrejme, otcovi sa to nepáčilo, napomínal ma, ale v podstate mi túto záľubu toleroval. Mojou obľúbenou hračkou bolo autíčko s diaľkovým ovládaním, ale ešte to pôvodné s riadením nie na vyslaný signál, ale cez kábel.“

Keď vás od útleho detstva priťahovali autá, za akého vodiča sa považujete, aké je vaše auto snov a čo si myslíte o ženách – vodičkách?

„Za volantom sedím rád a priznám sa, často jazdím rýchlejšie ako sa má. Našťastie, s pribúdajúcimi rokmi i situáciami na našich cestách som opatrnejší. Čo sa týka žien, poznám mnohé dobré vodičky, ale aj také, pri ktorých nemám dobré pocity. Ale to isté platí aj pre mužov. Moja manželka jazdí veľmi dobre. Auto snov nemám, roky som verný jednej značke – Volvu. Možno je to konzervatívny prístup, ale tieto autá oceňujem najmä pre ich bezpečnosť a spoľahlivosť.“

Za akého šéfa sa považujete?

„Možno som trocha mäkký vedúci riadiaci pracovník. V práci uprednostňujem tímové rozhodovania a nikdy svoj názor nepresadzujem ako najlepší a definitívny.“

Vo voľných chvíľach, keď sledujete filmy v televízii, dokážete prejaviť svoje emócie?

„Zásadne neobľubujem filmy plné násilia a vraždenia. Dávam prednosť ľahšiemu žánru, komédiám, romantickým filmom, mám rád filmy slávneho talianskeho režiséra Felliniho. Cením si aj českú klasiku. Dej síce prežívam, ale ostávam v realite.“

Viete variť a pripraviť jedlo, s ktorým sa môžete aj pochváliť?

„Variť viem ešte zo stredoškolských čias. Často a rád pripravujem balkánsku špecialitu džuvec, ktorý sa vyrovná servírovanému jedlu v prvotriednych belehradských reštauráciách. Potrpím si aj na prípravu originálnej maďarskej rybacej polievky halászlé. Dokonca tak, že pri varení musím mať tri druhy sladkovodných rýb.

Čo považujete za aktívny oddych?

„Môj životný štýl mi akosi uberá na vitalite, a tak v zime lyžujem stále menej a menej. Rovnako to je aj s plávaním, a to aj napriek tomu, že náš podnik TEHO spravuje veľké košické kúpalisko v Mestskom parku. Priznám sa, že do polovice augusta som sa do bazénu ešte nedostal. O to viac relaxujem pri počítači, rád surfujem na internete, i keď nepatrím medzi počítačových maniakov. Sledujem najmä informácie technického charakteru, ale rád čítam aj internetové stránky o situácii vo svete a tie potom konfrontujem so svojimi názormi a znalosťami. Okrem toho rád fotografujem a podľa kvality fotografií usudzujem, či ešte dokážem citlivo vnímať život okolo seba. Čím je môj život rýchlejší a stresovejší, tým menej sa mi darí kvalitne zachytiť zaujímavé momenty v okolí.“

Ako eliminujete stres?

Priznám sa, nie spôsobom, ktorým by som sa mohol na verejnosti pochváliť. Cigaretou, aj keď sa už niekoľko rokov neúspešne pokúšam prestať fajčiť.“

Čo oceňujete na ženách a čo sa vám na nich nepáči?

„Ženy vo všeobecnosti sú pracovitejšie ako muži. V práci i v súkromí ich považujem za rovnocenných partnerov, i keď mnohí muži nezdieľajú môj názor. V každom prípade ženy majú svoje prednosti, ktoré hlboko zatláčajú do pozadia ich nedostatky.“

Narodili ste sa v znamení Leva. Podľa astroĺógov ľudia narodení v tomto znamení sú otvorení, dôverčiví, spoľahliví. Majú pevnú vôľu a prirodzenú schopnosť dosiahnuť to, čo si zaumienia. Vyžaruje z nich sebadôvera, ale nikdy sa nevyvyšujú nad ostatných. Nekriticky veria vo svoje schopnosti, zároveň sú idealisti aj realisti, radi sa púšťajú do riešenia zložitých úloh a spravidla ich aj vyriešia. Myslíte si, že táto charakteristika „levov“ sa hodí aj na vás?

„Myslím si, že áno, ale nech to radšej posúdia iní, ktorí ma poznajú.“

Čo sa vám v živote nepodarilo dosiahnuť?

„Možno preto, že všetky moje doterajšie ciele a predsavzatia boli reálne, pri ich vytyčovaní som stále pevne na zemi, preto v tomto smere nemám žiadne resty.“

V ktorej krajine by ste chceli žiť?

„Nad touto otázkou som sa ešte nikdy nezamýšľal. Narodil som sa v Košiciach a tu žijem. Som lokálpatriot, nikam sa nemienim sťahovať, v tomto meste som doma. Slovensko mi vyhovuje, mám k nemu úprimný vzťah.“

Kde ste trávili tohtoročnú dovolenku?

„Dobrá dovolenka nezávisí od miesta a času, ale od ľudí, s ktorými ju trávim. Musím byť obklopený ľuďmi, ktorých mám rád, pri ktorých sa uvoľním a teším sa zo života. Neobľubujem preplnené pláže ani najznámejšie letoviská. V tomto roku som oddychoval s najbližšími na chorvátskom pobreží Jadranu, na takom mieste, kde sa neobjavil ani jeden našinec.“

Ďakujem za rozhovor.

VLADIMÍR MEZENCEV
Foto: archív Ing. Z. Bartoša