Časopis IMIDŽ

Najkrajšie pocity vyplývajú zo záhad. Sú to pocity, ktoré stoja pri kolíske života. Bývajú aj náhody, ktoré ho usmernia niekedy naozaj veľmi nečakane.

Jednou z najkrajších lokalít Slanských vrchov na východnom Slovensku je hora Oblík, príťažlivý nielen z hľadiska prírodných krás, ale aj svojou minulosťou, ktorá zatiaľ ostáva zahalená rúškom
tajomstva. Je pravdou, že mnohí profesionálni nadšenci prekopú často veľké plochy, len aby našli niekoľko dokladov bežného života predkov. Avšak stalo sa takmer pravidlom, že vzácne nálezy našli náhodou tí, čo sa o to vôbec neusilovali.
Doteraz boli z lokality Oblíka známe dve depoty (poklady bronzových predmetov, pozn. autora) a jeden ojedinelý nález. Najvýznamnejším z archeologického hľadiska bol bronzový poklad, ktorý náhodou odkryli v starom kameňolome okolo roku 1927. Jeden z vtedajších robotníkov A. Bochnovič z Bystrého tvrdil, že nález obsahoval väčšie množstvo bronzových predmetov, ako boli hroty oštepov, sekerky, áramky, misky a ďalšie. Dozorca kameňolomu však nájdené bronzové predmety pozberal a odložil. O nejaký čas do kameňolomu prišli ďalší, ktorí bronzové predmety zobrali a odniesli. Pravdepodobne zopár kusov z nálezu si schovali robotníci pre seba, neskôr ich rozpredali.
Ojedinelým nálezom je bronzová sekera s tulajkou a uškom. V roku 1976 ju našiel J. Bendík a v súčasnosti je v depozite hanušovského múzea. Donedávna posledným zo série nálezov je depot troch bronzových náramkov. Aj tento bol na Oblíku nájdený náhodne M. Petrom. Múzeum získalo depot od nálezcu v roku 1985. Najnovšie prírastky predstihujú všetky doterajšie nálezy. Rodáci z Hermanoviec nad Topľou a Bystrého v okrese Vranov nad Topľou, Tomáš Fabián a Ján Mičko, sa počas jarných prázdnin vybrali na vrch Oblík. Krátko predtým sa roztopil sneh a v ťažkom teréne sa museli občas štverať až štvornožky. Možno aj preto si Tomáš nijako mimoriadne nevšímal, že stúpil na niečo tvrdé.
Po krátkom oddychu sa Ján opäť vrátil z cesty na miesto, kde zo zeme trčali neznáme predmety
špinavé od blata. Až neskôr, keď ho preskúmali odborníci, sa dozvedeli, že ich nález je vzácny. Našli totiž dve bronzové ihlice z mladšej doby bronzovej. Najnovšie prírastky, spomínané ihlice predstihujú všetky doterajšie nálezy. Sú to masívne ihlice s kotúčovitou hlavicou a nevýrazným stredovým tŕňom.
Ide o nádherné šperky doby bronzovej. Tieto masívne ihlice boli rozšírené najmä vo východnej oblasti pilinskej kultúry z okruhu juhovýchodných popolnicových polí. Oblasť podľa všetkého bola známa vyspelou bronzárskou produkciou. Výrobky (kovolejárov) sa dostávali ďaleko za hranice ich priameho osídlenia. Tieto a iné skutočnosti potvrdzujú existenciu pravekej osady, ktorá sa s veľkou pravdepodobnosťou nachádzala na lúke pod Oblíkom, cez ktorú preteká malý potôčik. Miesto bolo pre osadu z hľadiska bezpečnosti veľmi výhodné, zo všetkých strán dobre chránené hustým a vysokým porastom. Tajomstvom ostáva aj vznik osady. Najväčší rozkvet zažila praveká osada v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia nálezy bronzových predmetov z tohto obdobia, nájdených pod Oblíkom a v jeho tesnej blízkosti.
Život obyvateľov doby bronzovej... Akí boli? Čo poznali na úrovni svojej civilizácie? Aký vklad jej dali, lebo určite v tom riečišti času, na strategicky veľmi výhodnej polohe, odkiaľ mali výhľad do okolia ako na dlani, nestáli bokom od dejín. To všetko sú otázky, na ktoré ešte odpoveď nepoznáme.
Pravdepodobne osada zanikla na prelome doby bronzovej a železnej. Je taktiež možné, že bola zničená. Možno predpokladať, že obyvatelia osady stihli časť svojho bronzového pokladu ukryť ešte pred príchodom nepriateľa. Do osady sa už nevrátili. O tom svedčí nález ukrytého bronzového pokladu. Fakty, ale aj dohady. Hral už u nich majetok dôležitú úlohu? Rozdeľoval ich? Neoblomne sa však natíska ešte jedna nezodpovedaná otázka, súvisiaca s tajuplnou atmosférou Oblíka, či v tomto prípade nejde o obetu božstvám. Veď vtedajší ľudia sa nevenovali len svetským záležitostiam. V ich hlavách strašila celá rodina bohov a démonov, ktorých sa báli aj ich uctievali, aj od nich očakávali rozmanitú pomoc pri námahe všedného dňa. Avšak veľakrát, keď sa božstvo nahnevalo, bolo potrebné utíšiť ho rôznymi darmi. Koncentrácia bronzových nálezov z Oblíka je nanajvýš zarážajúca a myšlienka o kultovnom mieste dráždi nielen odborníkov. Praveká cesta čaká na svojho objaviteľa a zatiaľ spí pod nánosom storočí s tajomstvom a súvislosťami, ukrytými v milosrdnej zemi.

(vb)
Foto: archív redakcie