Časopis IMIDŽ

Doma u Vajsovcov v Humennom sa nadýchate priestoru do vôle. Ovláda ho (hlavne) trojica päťčlennej rodiny – otec Vladimír, propagačný grafik a fotograf, dvadsaťročná dcéra Vladimíra, budúca maliarka, študentka Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach a osemnásťročný syn Ján, študent štvrtého ročníka odboru fotografie v Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. A hoci vo veľkoryso riešenej obývačke dominuje obraz Vladimíry tesno uzavretej v kocke vlastného ja, už pod točitým schodiskom k vzdušnému a svetlému ateliéru sa na druhom obraze podarilo mladej autorke uvoľniť si z kocky ... ruku. „Riešim seba. Priestor okolo seba, hľadám si v ňom svoje miesto. Rozširuje sa, zväčšuje sa,“ hovorí mladá autorka. „Trikrát kreatívne V“ rodiny Vajsovcov nedávno ovládlo aj výstavnú sieň Vihorlatského osvetového strediska v Humennom.

„Viackrát som sa chystal spraviť si vlastnú výstavu, ale vždy som bol pracovne zaneprázdnený. Nakoniec, prečo by som ju robil sám, keď Vladka i Janík už majú svoje práce. Páči sa mi, čo robia,“ hovorí otec Vladimír. Vajsovci sa humenskému publiku predstavujú vlastným štýlom i rozdielnymi technikami. Vladimíra maľuje voľným štýlom, Ján fotografuje, otec vsadil na počítačovú grafiku. „Popri práci mi na voľnú tvorbu ostávalo málo času, preto som robil vždy po troške. Už sa toho nazbieralo dosť,“ vraví. Vo voľných chvíľach sa venuje maľbe, grafike, kresbe
a fotografii. V praxi sa vždy dotýkal a dotýka umenia, lebo dobrá reklama si žiada „hodne nápadu a kreativity.“
Už niekoľko rokov programovo pracuje na zachy tení ľudovej architektúry starého odchádzajúceho sveta. Staré rozpadajúce sa dvere, okná, priedomia zachytené hľadáčikom fotoaparátu sa po spracovaní v počítači častokrát menia na abstrakciu. „Technika, mám na mysli počítač, fotoaparát či digitálnu technológiu, je ako štetec, ktorý viete ovládať. Ak si myslíte, že počítač vytvorí niečo za vás, ste na omyle. Urobí len to, čo od neho chcete. Pracujete so všetkým, len iným spôsobom. Je to „čistejšia“ práca ako manuálne ťahy štetcom. Farebné cítenie a kompozícia tam musia byť. A porozumenie mysleniu počítačových programov. Výhodou
je to, že hneď vidíte výsledok a efektívne zmenenými postupmi ho môžete ovplyvňovať. Či sa to dá naučiť? Naučiť sa dá kresliť, keď je človek zručný. Ale kresba bez talentu, náboja, napätia, emócie je ničím. Náboj vychádza zvnútra. Je to dar,“ hovorí Vladimír Vajs. Počítač unavuje a odčerpáva sily, preto s obľubou relaxuje pri „voľných veciach“. Pri tých na objednávku sa častokrát prispôsobuje a robí kompromisy.
Podstatne menej skúseností s nimi majú deti. „V škole dostávame rôzne cvičenia. Aj také, ktoré sa mi nepáčia, a musím ich urobiť,“ oponuje syn Ján, ktorý, zdá sa, pôjde v otcových šľapajach. Reklama a počítač – vtedy pláva vo svojich vodách. Vystavené fotografie starých košických brán dokumentujú jeho záujem o detail. Dcéra Vladimíra tvrdí, že je na začiatku. Ukončené stredoškolské propagačné výtvarníctvo ju naučilo ovládať počítač, na vysokej škole v Ateliéri súčasného obrazu sa „učí vnímať realitu a chápať obraz“. „V škole nás nikto do ničoho nenúti. Keď máme predstavu, čo chceme urobiť, poskytnú nám voľnosť. Vo figurálnych kompozíciách som riešila seba a priestor, sebaidentifikáciu. Zabralo mi to veľa času,“ priznáva. U Vajsovcov sú si všetci navzájom radcami i kritikmi. „Pýtajú sa. Keď vidím chyby, hlavne v technike, tak ich na ne upozorním. Kto sa chce vyjadrovať obrazne, musí v prvom rade zvládnuť techniku. Myšlienky i nápady deti majú.
Vladka zatiaľ pracuje so sebou,sem – tam jej niečo poradím.Janko pomáha vo firme, vidí ako sa čo robí. V ničom ich nebrzdím,ani im nevnucujem svoj názor.Ešte sa len hľadajú,“ dodáva otec Vladimír. Do budúcnosti možno kreativitu očakávať aj od najmladšej dvanásťročnej dcéry Veroniky, ktorá v súčasnosti, tak ako kedysi jej otec i starší súrodenci, navštevuje výtvarný odbor na základnej umeleckej škole. A akú úlohu v rodine zohráva mama Margita? „Najdôležitejšiu. Stará sa o nás všetkých,“ s úsmevom uzavrela Vladimíra.

Jana Otriová
foto: -jo-

Vladimír Vajs (1956) – jeho výtvarné začiatky formovala ĽŠU v Humennom, po ktorých nasledovalo štúdium na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach v odbore propagačná grafika. V roku 1989 ukončil štúdium teórie riadenia v kultúre na Katedre estetiky a vied o umení FF UK v Bra tislave. Do roku 1990 pracoval na propagačnom oddelení v štátnom podniku.

Vladimíra Vajsová (1987) – výtvarný vývin sa začal odvíjať absolvovaním ZUŠ v Humennom a neskôr štúdiom odboru výstav níctvo v Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. V súčasnosti je študentkou Ateliéru sú časného obrazu na Fakulte ume ní Katedry výtvarných umení a intermédií Technickej univerzity v Košiciach.

Ján Vajs (1989) – Je študentom 4. ročníka odboru fotografie v Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. V roku 2006 a 2007 sa zapojil do postupových súťaží AMFO, kde v kategórii juniori získal čestné uznanie v krajskej a cenu v regionálnej súťaži.