Časopis IMIDŽ

Slovo paliatívny pochádza z latinčiny (palium) a znamená prikrývku alebo plášť. Ak nedokážeme pacienta vyliečiť, môžeme aspoň symbolickým plášťom prikryť jeho rany a poskytnúť mu teplo a úľavu od bolesti. Tí, ktorí sa zaoberajú paliatívnou medicínou vedia, že nebudú žať úspechy zázračnou liečbou svojich pacientov, nebudú ich uzdravených s úsmevom odprevádzať domov. Musia jednoducho rátať s tým, že ich pacienti vyliečenie neočakávajú, často ani netúžia predlžovať svoj život v utrpení. Chcú len prežiť posledné chvíle života dôstojne, chcú cítiť, že nie sú zbytoční a zabudnutí, že sa nájdu ľudia, ktorí sa o nich postarajú až do konca. O živote nevyliečiteľne chorých pacientov a starostlivosti o nich nám poskytla informácie MUDr. Hedviga Jakubíková, predsedníčka Sekcie paliatívnej starostlivosti Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti. Vďaka pokrokom v medicíne sa dnes mnohé ochorenia stali liečiteľnými. Množstvo nových liekov a moderné terapeutické postupy dokážu zmeniť priebeh ochorenia. Ochorenie a smrť sú preto dnes vnímané ako nepriateľ, ktorý musí byť porazený zakaždú cenu. Avšak stále sú ochorenia, pri ktorých medicína zlyháva, alebo sa ochorenie zistí až v pokročilom  štádiu. Vtedy je potrebné akceptovať to, že priebeh ochorenia nedokážeme zvrátiť. Extrémnou situáciou je, keď je ochorenie aj v nevyliečiteľnom štádiu agresívne liečené až do  smrti, aj keď liečebné postupy už neprinášajú žiaden prospech, alebo naopak, keď rozpoznanie nevyliečiteľného štádia ochorenia vedie k rezignácii a ukončeniu akejkoľvek liečby s konštatovaním, že sa „nedá už nič robiť“. Hospicové hnutie vychádza z tézy: „Dá sa toho urobiť ešte veľa. Čím je prognóza pacientovho života kratšia, tým viac záleží na kvalite každého ostávajúceho dňa.“ Liečbou pacienta v pokročilých štádiách nevyliečiteľných ochorení sa zaoberá paliatívna medicína a hospicová starostlivosť. Zatiaľ čo výsledkom kuratívnej liečby je úplné vyliečenie, postupmi paliatívnej medicíny sa choroba neodstráni, ale subjektívny stav pacienta sa zlepší. V prostredí hospicov boli získané cenné skúsenosti s liečbou telesných a psychosociálnych príznakov v neskorých štádiách pokročilých ochorení a bol rozpracovaný mnohovrstvový koncept ľudského utrpenia. Definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO):
Paliatívna medicína je celková liečba a starostlivosť o pacientov, ktorých choroba nereaguje na kuratívnu liečbu. Najdôležitejšou sa stáva liečba bolesti a iných príznakov, ako aj riešenie psychologických, sociálnych a duchovných problémov chorých. Cieľom paliatívnej medicíny je osiahnuť čo najlepšiu kvalitu života pacientov a ich rodín. Snahou paliatívnej liečby nie je predlžovanie života, ale kvalita života. Jej cieľom je poskytovať integrovanú komplexnú starostlivosť, ktorá predchádza a zmierňuje všetky aspekty utrpenia pacienta. Paliatívna liečba má komplexný - holistický prístup k chorému. Vyžaduje multidisciplinárny tím, teda viacero odborníkov rôznych profesií, ktorí sa vzájomne stretávajú a diskutujú, ako čo najúčinnejšie individuálne riešiť problémy chorého (lekár, zdravotná sestra, psychológ, sociálny pracovník, duchovný, dobrovoľníci). Paliatívna liečba a hospicová starostlivosť sa zaoberajú nielen ochorením pacienta, ale aj všetkým okolo neho, čo ho ovplyvňuje, vrátane jeho rodiny a problémov. Z tohto pohľadu ide o komplexnú starostlivosť, ktorá rešpektuje potreby tela, mysle a ducha. Dôraz sa kladie na nenahraditeľnosť rodiny a blízkych priateľov pacienta, cieľom je, aby pacient nebol vytrhnutý zo svojho prirodzeného prostredia, ktorým je domov. Najčastejšie je paliatívna starostlivosť poskytovaná pacientom s nádorovými ochoreniami v pokročilých štádiách choroby, existujú však aj iné ochorenia, ktoré si vyžadujú paliatívnu liečbu. Z neurologických ochorení sú to napríklad pokročilé štádiá roztrúsenej sklerózy, amyotrofická laterálna skleróza, muskulárne dystrofie, vegetatívne stavy po ťažkých úrazoch mozgu. Základom pre rozvoj moderného hospicového hnutia sa stal St. Christopher´s Hospice v Londýne, o ktorého založenie sa zaslúžila v r. 1967 Cecily Saunders. Paliatívna starostlivosť sa môže poskytovať formou ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ambulantná zdravotná starostlivosť môže mať podobu domácej starostlivosti (návštevná služba vykonávaná tzv. mobilným hospicom). Je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Stacionáre paliatívnej medicíny poskytujú celodennú ambulantnú paliatívnu starostlivosť, ktorá je kratšia ako 24 hodín, ak pacient s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacient vyžaduje denne ošetrovateľskú starostlivosť, ak rodina nevládze zabezpečiť sociálne zázemie 24 hodín denne, alebo ak rodina potrebuje ostať ekonomicky aktívna. Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú hospice alebo oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach. Ideálne sú jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť bytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami. Hocikto z nás sa môže kedykoľvek v živote ocitnúť v situácii, keď bude odkázaný na pomoc iných. Môžeme len dúfať, že nás budú choroby či rôzne nehody obchádzať. Aj keby sme sa v zdraví dožili vysokého veku, nemôžeme vedieť, či si staroba nevypýta svoju daň. Želajme si, aby sme v takýchto životných skúškach boli obklopení svojimi blízkymi a mohli sa spoľahnúť na odbornú pomoc tých, ktorým osud nevyliečiteľne chorých nie je ľahostajný.
autorka: Mgr. Erika Fedorová
foto: ZAT