Časopis IMIDŽ
Z malého štátu, ale zároveň z veľkého štvormiliónového Singapuru sa iba nedávno vrátila poradkyňa feng-šuej Silvia Gerecová. neuniklo jej nič z toho, čo je spojené s jej profesiou, získala aj osobné skúsenosti s rôznymi technikami a prístupmi v liečení. S domácim sprievodcom - s človekom, ktorý tam žije, bolo jednoduchšie preniknúť do tamojšieho spôsobu života.
Krstné meno Ján má hebrejský aj nemecký pôvod a v preklade znamená “Boh je milostivý”. Nositeľov tohto tradičného mena oslovujeme Janko, Janík, Janíčko. Jánovia sú vo svojej podstate veľmi aktívni ľudia, stále sa zapodievajú niečím novým.
Šestica mladých chlapcov z východného Slovenska (Jozef Maťaš, Pavol Orság, Slavomír Černický, Ivo Miko, Adrián Andraščík, Peter Kopča) sa rozhodla, že splaví horný úsek rieky Lena v dĺžke asi 500 km. Vy všetci, ktorým je táto oblasť úplne neznáma, vedzte, že sme v Ruskej federácii, v juhovýchodnej Sibíri a v pribajkalskej oblasti. Chlapci majú so sebou 55 kilový batoh s nafukovacím člnom plus ostatný výstroj so stanmi a oblečením. Smer Moskva – Irkutsk.
Ľudia sa na cesty do ďalekých krajín vyberajú z rôznych dôvodov. Niekoho priťahujú exotické zážitky, ktoré knihy nedokážu nahradiť. Sú aj takí, ktorí si skladajú mozaiku zo štátov alebo oblastí, ktoré navštívili. No a jedinci ako dr. Katarína Čániová si vyberajú cesty, kde sa dá hlbšie načrieť do seba a byť priamo tam, kde sa možno dá siahnuť priamo do podstaty. A tak Katarína spoznávala nový svet - vesmír vlastnej bytosti, ktorý by sa pri náhlení za vonkajškom ostal potlačený.
Na základe vrtného prieskumu na ropu a plyn vieme, že činnosť Herlianskeho gejzíru je okrem vhodných štruktúrno-geologických pomerov oblasti podmienená predovšetkým systémom obehu podzemnej vody a systémom prívodu oxidu uhličitého ako hlavného energetického zdroja. Geologický rez Herlianskym gejzírom znázornený na obrázku ukazuje princíp jeho fungovania.
Najkrajšie pocity vyplývajú zo záhad. Sú to pocity, ktoré stoja pri kolíske života. Bývajú aj náhody, ktoré ho usmernia niekedy naozaj veľmi nečakane. Jednou z najkrajších lokalít Slanských vrchov na východnom Slovensku je hora Oblík, príťažlivý nielen z hľadiska prírodných krás, ale aj svojou minulosťou, ktorá zatiaľ ostáva zahalená rúškom tajomstva. Je pravdou, že mnohí profesionálni nadšenci prekopú často veľké plochy, len aby našli niekoľko dokladov bežného života predkov. Avšak stalo sa takmer pravidlom, že vzácne nálezy našli náhodou tí, čo sa o to vôbec neusilovali.
Od údolia rieky Poprad nás z obce Nižné Ružbachy (na trase Poprad – stará Ľubovňa) zavedie potok Ružbašanka kminerálnym prameňom juhovýchodnej časti Spišskej Magury. Okolo nich sa rozprestiera (v nadmorskej výške 623 m) kúpeľná obec Vyšné Ružbachy. Názov bol odvodený z nemeckého raschen – šumieť, hučať, bach – potok, teda Raschenbach.
Odhoďte starosti, zabudnite na šéfov, na domáce roztržky, na hlúpu náladu, na kyslé tváre okolo. Všetko zbytočné z hlavy von. Dovolenka je predsa rovnaký sviatok ako prázdniny našich detí, ktoré už niekoľko hodín po prevzatí vysvedčení nevedia adresu svojej školy. Teda – dovolenka je síce veľký festival, ale aj poriadny stres. Aby nervozity pred i počas dovolenky bolo čo najmenej, ponúkame vám do ruky kufrík dobrej nálady a rád. Pokoj a optimizmus si v dňoch voľna zaslúžite. A ešte niečo. Či už mierite k dedinskému rybníku, do lesnej tíšiny, do víru vzdialených veľkomiest či elegantných prímorských promenád, do tropickej džungle, veľhôr alebo k babičke do Sniny, prajeme vám šťastnú cestu, chladné čelo a horúce zážitky.
Stará Ľubovňa sa nachádza na severe Spiša, čiastočne Šariša, v blízkosti Vysokých Tatier na západe a Pienin na hranici s Poľskom. Os územia vytvára rieka Poprad. Návštevník, ktorý zavíta do mesta Stará Ľubovňa, nemôže si nevšimnúť siluetu kamenného hradu, vypínajúceho sa na 711 metrov vysokom brale asi dva kilometre od mesta. Svojou monumentálnosťou nádherne dopĺňa scenériu prírody severného Spiša. Rieka Poprad,ktorá sa hadovite vinie popod hradný vrch, vytvára malebné údolie.
Najstaršie stopy po ľudskej existencii a činnosti v severnej časti Šariša sú zo staršej doby kamennej, predovšetkým z údolia Torysy. Ďalšie, nesporne hustejšie osídlenie, pochádza z mladšej doby kamennej, potom z doby bronzovej až rímskej. Už v období rímskeho vplyvu sa na území Šariša, na staršom podloží v 3. a 5. storočí s najväčšou pravdepodobnosťou objavili prví Slovania, predstavitelia takzvaného prešovského typu. Slovanské osídlenie Šariša v pred veľkomoravskom období je doložené okrem iného aj rozsiahlym hradiskom na vytvorenom území obce Bodovce (Hradová hura), ktoré malo politicko-správnu i obrannú funkciu. Zhodné sídelné a materiálnokultúrne prejavy na šarišských hradiskách s nitrianskym slovanským okruhom, presvedčivo dokumentujú príslušnosť šarišských Slovanom v 9. storočí k veľkomoravskej štátnosti.
IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu