MAGAZÍN PRE ZDRAVIE - KRÁSA - ŠTÝL - MÓDA A RODINA

IMIDŽ logo Časopis IMIDŽ

[Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....]
Psychosomatické príčiny ochorení: Anémia....
celý článok
[DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO]
DETI, ZOZNÁMTE SA, TO JE VÁŠ NOVÝ OTECKO
celý článok
[Apríl v lunárnom kalendári a krása]
Apríl v lunárnom kalendári a krása
celý článok
Dnes je nedeľa 05. 02. 2012 | Meniny má Agáta

Pobyt v Singapure bol pre poradkyňu feng-šuej Silviu Gerecovú dobrou skúsenosťou

01. Október 2008, September 2008, rubrika: Cestujeme

Z malého štátu, ale zároveň z veľkého štvormiliónového Singapuru sa iba nedávno vrátila poradkyňa feng-šuej Silvia Gerecová. Neuniklo jej nič z toho, čo je spojené s jej profesiou, získala aj osobné skúsenosti s rôznymi technikami a prístupmi v liečení. S domácim sprievodcom - s človekom, ktorý tam žije, bolo jednoduchšie preniknúť do tamojšieho spôsobu života.

V malých hlbokých kočíkoch nevozia deti, ale zvieracích miláčikov.

Našinca už pri prvých krokoch, keď opustí klimatizované haly letiska, zaleje pot. Singapur – tento malý ostrovný štát juhovýchodnej Ázie leží v tropickom pásme. Je tam horúco a vlhko. Teplota sa väčšinou pohybuje okolo 30° C, vlhkosť je okolo 75 %. „Po čase sa na to dá zvyknúť, ale pre turistu, ktorý sa pohybuje väčšinou vonku, je to dosť únavné,“ konštatuje Silvia Gerecová. Možno aj preto už po krátkom pobyte, keď sa pozerala po pamiatkach a nie pod nohy, zle stúpila a problém s boľavým kolenom, ktorý ju už dlhšie trápi, sa opäť obnovil. Koleno opuchlo, bolelo, a tak krivkajúc vošli do neďalekej čínskej lekárne hľadať pomoc. „Zostala som stáť celkom ohúrená. Vo veľkých sklenených nádobách boli naložené rôzne byliny, korene, vysušené živočíchy, o akých doma ani nechyrujeme. Rozmanité rastliny v nálevoch, ale aj také špeciality ako napríklad vysušený oslí alebo tulení úd a tiež rôzne hady,“ popisuje svoj úžas Silvia. Čínske lekárne majú svojich špecialistov, a tak ju prijala lekárka, ktorá už pri prvom pohľade na Silviu skonštatovala, že jej vyváženosť je narušená prevahou jinu (mínusový prvok, ženský princíp) a čo nie je v rovnováhe, môže sa prejaviť chorobou. Chvíľu skúmala oči (irisdiagnostika), potom jazyk. Okamžite usúdila, že Silvii škodí všetko, čo je studené, preto by sa mala vyvarovať chladených nápojov a studených jedál. Potom sústredene prehmatávala koleno a skonštatovala, že vykazuje znaky starej ženy, že je od nej staršie aspoň o takých dvadsať rokov. Hmatom vydedukovala, že je tam natiahnuté bočné väzivo a poškodený meniskus, ktorý sa pri chodení neustále odiera, čo spôsobuje opuchy a vnútorné krvácanie. „S tým mi vraj nedokáže pomôcť, to je na zákrok, ale dala mi látku, ktorá mala spružniť chrupavku. Tiež mi navrhla, že akupunktúrou odstaví bolesť.“ Keď lekárka zapichla ihlu na príslušné miesto, stále ju držala a poklepkávala si po ruke, aby sa dostala ešte hlbšie. Vždy sa pýtala, či to bolí. Spočiatku to bola intenzívna bolesť, ale postupne sa pominula. Poklepkávanie opakovala dovtedy, kým nebola v potrebnej hĺbke. Silvia tam ležala s napichaným kolenom a so žiarením infračervenej lampy necelú hodinu. Keď lekárka povyberala ihly, ošetrila jej koleno dračím krémom a ukázala, ako ho treba masírovať, aby sa zlepšila cirkulácia krvi a lymfy. „Ešte mi povedala, že mám zablokovanú čchi a tú treba uvoľniť,“ popísala na záver celé ošetrenie. Vydržalo to tri dni. Možno by bolo aj dlhšie, keby sa Silvia pri pohľade na more, už na malom ostrove Rawa, súčasti Malajzie, nezapotácala a nenarušila si chúlostivé koleno. „Tento ostrov bolo treba zažiť, hovorí sa o ňom, že je to raj na Zemi. Je tam biely akoby cukrový piesok, zelené more a palmy, pod ktoré sa dá skryť pred slnkom. Ostrov sa dá prejsť za 40 minút, ale to moje koleno...“ Kvôli bolestiam bolo treba znova niečo podniknúť. Objavili tu maséra, bol to Ind, ktorý sa jej zveril, že pôvodne bol policajt, ale po ťažkej havárii stratil zrak. Teraz sa už trinásty rok venuje indonézkej masáži. Silvia nič nevysvetľovala, ležala na stole a čakala. „Ledva sa ma dotkol, už mi aj vraví, že môj problém je zlá cirkulácia krvi a zablokovaná čchi. A že masáž ma bude bolieť, ale nech vydržím, že bolesti sa postupne stratia.“ A tak aj bolo. Začal pri prstoch na nohách, venoval sa každému článku osobitne a poctivo vymasíroval každý kúsok tela. „Vysvetľoval mi, že prítlakom a ťahom po meridiánových dráhach spriechodňuje tok čchi a že nestačí masírovať iba postihnuté miesto. No a tiež povedal, že nesmiem jesť ani piť nič studené.“ A tak Silvia, už na druhé odporúčanie, hoci zistené iným spôsobom, odvtedy pila iba teplú vodu alebo čaj. Po masáži, napustená akousi neveľmi vábnou tekutinou, sa v ten deň nemala sprchovať. Koleno nebolelo, životná energia čchi prúdila bez blokád, cítila sa skvelo. Po návrate do Singapuru sa jej po štyroch dňoch opäť ozvalo koleno, zákon schválnosti jej vytočil nohu na schodoch. Práve boli v čínskej štvrti, vyhľadali teda známeho Číňana z Pekingu, ktorý tam pôsobil a liečil metódou čchi kungu. Treba poznamenať, že liečitelia rôzneho typu sa v Singapure vyskytujú vari na každom kroku, výber je naozaj veľký. Miesto u Číňana nevyzeralo veľmi vábne, neveľký priestor delili iba naťahané plachty. Napriek tomu bol o jeho služby veľký záujem. Silviu nechal chvíľu odpočívať, potom sa venoval jej kolenu. Prikladal ruky na rôzne miesta tela a robil pritom pohyby, akoby energiu premiestňoval z jedného priestoru na druhý. „V kolene som cítila tlak, ale keď mi povedal o zlej cirkulácii krvi a o studenom, hlavne že nie ľad, tak to som skoro odpadla,“ krúti hlavou Silvia. Po dlhej masáži kolena prisal do okolia malé sklenené banky a zapol infračervený žiarič. Po všetkých týchto úkonoch sa bolesť stratila a vydržalo to až do príchodu späť, na Slovensko.
Prvá cesta v Košiciach viedla k ortopédovi. Klasický prístup západnej medicíny –röntgen a magnetická rezonancia potvrdili to, čo už počula predtým v Ázii. Nikto však nehovoril o zlej cirkulácii krvi, ani o zablokovanej čchi a už vôbec nie o studených nápojoch či jedlách. „Koleno po injekciách nebolí a čo bude ďalej, to sa uvidí,“ uzavrela tému Silvia Gerecová. A keďže bola hosťom ozajstného znalca feng-šuej, pre ktorého je Singapur domovom, nedali sa vynechať návštevy ani pohľady na miesta, kde toto oživujúce umenie naozaj žije. Toto čínske učenie našlo živnú pôdu aj v tomto miništáte, ale napríklad aj v Thajsku. Po prevrate v Číne sa sem odsťahovali mnohí majstri, ktorí umenie feng-šuej šírili. Aj dnes sa to prejavuje na mnohých stavbách, ale žije aj v budhistických chrámoch. Zo všetkého najdôležitejšie je priečelie, vchod, odkiaľ by do domu mali prúdiť pozitívne energie. Napriek tomu, že v Singapure niet vari jediného nevyužitého miesta, na ochranné prvky pri vstupe sa nezabúda. Veľké Fu psy chránia vchod aj do obchodných domov, aby eliminovali všetko zlé, čo by sem mohlo vojsť. Boli aj na návšteve u jedného z klientov, v priestore, v ktorom pôsobil klasický chirurg. Všetko bolo v modernej úprave v západnom štýle, a predsa tu bolo množstvo prvkov, aj keď veľmi nenápadných, ktoré odporučil poradca feng-šuej. Farby materiálov a dekoračných prvkov neboli volené náhodne, aj rozostavenie nábytku presne týmto spôsobom malo svoje opodstatnenie. V strede prijímacej haly bol okrúhly stôl s príjemným sedením a hneď v blízkosti okrúhla fontánka v tvare kovovej gule, po ktorej stekala voda. Kov  a pulzujúca voda priťahujú finančný prospech, a tak sa niet čo čudovať, že takéto prvky boli v Singapure na tých najrôznejších miestach. Obyvatelia Singapuru majú byty obyčajne vo výškových budovách, v ktorých nemôže chýbať klimatizácia. Iba stará čínska a indická štvrť pripomínajú staré časy. Zo supermoderného mesta akoby človek vošiel do minulosti. Hinduistickí bohovia na obrázkoch, množstvo obchodíkov plných vôní, vyzdobené terasy. Na každom rohu Indovia pripravujú čapati - chlebové placky z nekysnutého cesta. V obchodnom centre v „Malej Indii“, ako sa tejto štvrti hovorí, jedno celé poschodie bolo vyhradené zlatým predmetom. Indovia si zlato cenia, v ňom vidia hodnoty. Ľudia si tu vážia zdravé životné prostredie a usilujú sa oň všemožným spôsobom. Veď voľakedy celú terajšiu plochu pokrýval tropický dažďový prales a mangovníkové lesy. Dnes je z toho už iba torzo, aj keď je v strede mesta vysadený nový les a okolo je prírodná rezervácia, v ktorej žijú aj vzácne a chránené zvieratá. V Singapure iba málokto vlastní osobné auto. Je totiž niekoľkonásobne drahšie ako u nás, ale platia tu aj prísne dovozné clá a registračné poplatky. Mestská doprava, podzemná i nadzemná dráha a taxi služby sú tak rozvinuté, že je oveľa lepšie spoľahnúť sa na ne, pričom sú pomerne lacné. A tak aj v tomto mimoriadne zaľudnenom priestore je vzduch čistejší ako v iných ázijských štátoch. „Väčšinou sme využívali taxíky,“ hovorí Silvia. A pridáva k tomu skúsenosť, pre našinca mimoriadne zaujímavú. Nasadli do taxíka za vopred dohodnutú sumu, už sa viezli, keď si Brandon - domáci sprievodca všimol, že nie  je zapnutý taxameter. Upozornil na to taxikára, ale ten sa vyjadril, že za takú sumu on veru taxameter zapínať nebude. „Vystupujeme, zastavte,“ povedal na to Brandon a všetci vystúpili. „On okráda svojho zamestnávateľa, také niečo ja podporovať nebudem,“ pokrútil hlavou Brandon a všetci čakali na ďalší taxík. Nuž, v tejto krajine korupcia neexistuje, v malom, ani vo veľkom. Ak k nej z nejakých dôvodov dôjde, spoločnosť toho človeka vylúči. V tomto malom štátiku žijú všetky kultúry aj náboženstvá v symbióze. Už dávno prekonali rasové problémy. Tri roky uplynuli odvtedy, čo odsúdili niekoľkých ľudí za poburovanie a za rasistické poznámky mieriace na menšiny. Singapurčania, Indovia a ostatné národnosti sú schopní fungovať spolu bez akejkoľvek segregácie, s rešpektovaním ich osobitostí. Každý, kto dodržiava zákony a poriadne pracuje, tu môže úspešne žiť. Lebo v tejto najhustejšie obývanej nezávislej zemi na svete, kde je najvyššia životná úroveň v Ázii, vládne rasová harmónia podmienená prísnymi zákonmi. O Singapure sa hovorí, že je to mesto zákazov a príkazov. Nikto im nemôže uniknúť. Animované obrázky sa premietajú v každom dopravnom prostriedku a poskytnú informáciu každému. Odhodiť žuvačku na chodník je trestný čin. Domácich ani nenapadne žuvať, veď žuvačky sa v Singapure ani nedajú kúpiť, nedovážajú ich. Žujú iba cudzinci. Zbaviť sa šupky od banánu alebo papierika z cukríka bez použitia smetného koša? To môže človeka stáť od 500 do 1000 singapurských dolárov (asi 260 USD). Vidieť niekoho fajčiť na ulici je výnimočná udalosť, to sa tu jednoducho nenosí. Všade vládne poriadok. Nikto si nedovolí prejsť cez cestu na červenú. Pri nastupovaní do dopravného prostriedku sa ľudia prirodzene zoradia podľa toho, kto kedy prišiel. Žiadne sácanie sa, ani predbiehanie. Osobitné miesto patrí invalidom. „Singapur je prekvapujúco čistý, všetko je akoby vylízané,“ tvrdí Silvia. Je to jeden z mála kultúrnych štátov, kde je povolený trest smrti. Len v súvislosti s drogami popravili viac ako päťdesiat ľudí. Ak sa u niekoho nájdu drogy, niet pre neho záchrany. Majú tiež jedno veľmi kuriózne nariadenie – úradná vyhláška hovorí, že občania Singapuru nesmú chodiť doma nahí. Považuje sa to za druh pornografie. Singapurčania patria medzi najpracovitejších ľudí tejto planéty. Od rána do večera sú v práci a svoj osobný život spájajú tiež s prácou a s kolegami, s ktorými väčšinou trávia aj voľný čas. Radi sa dobre najedia, výber je naozaj rozmanitý a bohatý. Doma sa nevarí, iba hádam tí, ktorí neznášajú štipľavú stravu. Lebo všetky jedlá majú ohnivú príchuť. „Ešte teraz cítim tú pálivú chuť na jazyku,“ smeje sa Silvia. „Jedla som aj durian, to je ich najobľúbenejšie ovocie. Musela som si zapchať nos, tak ho bolo cítiť. Toto ovocie zapácha, napriek tomu je veľmi drahé. Chutí asi tak ako cibuľová zmrzlina. Vraj je to výborné afrodiziakum, takže ide na odbyt.“ Silviu Brandon zobral aj na hot jogu, v miestnosti bolo takmer 40°. Pri horúcej joge sa človek počas cvičenia potí, takže sa cez pokožku zbavuje škodlivých látok z tela a pestuje si aj vytrvalosť organizmu. „Deti som v Singapure takmer nevidela, ale zaujali ma zvláštne, malé a hlboké kočíky. Pozrela som sa do jedného a čo nevidím? Bol tam psík čivava. Takto ich vozia namiesto detí,“ pokyvkáva hlavou Silvia Gerecová.

Autorka: Lea Gallová

Foto: Silvia Gerecová 

Pobyt v Singapure bol pre poradkyňu feng-šuej Silviu Gerecovú dobrou skúsenosťou
Pobyt v Singapure bol pre poradkyňu feng-šuej Silviu Gerecovú dobrou skúsenosťou


Časopis IMIDŽ

IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu

  • Vychádza 1. v mesiaci.
  • Vydáva: Ing. Daša Balogová - KAPA DAB, Prešov.
  • Šéfredaktor: Ing. Michal Balog, CSc.



Spriatelené odkazy



IMIDŽ - magazín pre zdravie, krásu, štýl, módu a rodinu | Vychádza 1. v mesiaci | Vydáva: KAPA DAB, Ing. DAŠA BALOGOVÁ, Prešov.
© Časopis IMIDŽ | wedesign - bart.sk